Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-159-2017.pdf
PDF · 127.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/159/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zat. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanému: W. , v konaní o zaplatenie 467,32 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 73,85 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.06.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 467,32 Eur s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril dňa 30.08.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty QUATRO na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 44510619. Dlžníkovi bol poskytnutý úverový rámec 200,- € s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % a bol povinný veriteľovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 10 Eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípade je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, veriteľ vystavil ku dňu 07.05.2017 s konečným stavom ku dňu 30.04.2017 kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 467,32 Eur predstavujúcim súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady dlžníka. Konečný dlh dlžníka - žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 467,32 Eur. Právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa splatnosti určeného vo výpise z účtu klienta, t.j. od 16.05.2017.
3. Z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky, uznesením tunajší súd pripustil zmenu účastníkov tak, že pripustil zmenu účastníkov tak, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. z konania vystúpil a na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154 a to uznesením č.k. 24Csp/159/2017-42 zo dňa 05.08.2017.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.08.2017 žalobca zároveň uviedol, že žalovaný vyplnil Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty QUATRO dňa 23.08.2013 a táto žiadosť mu bola schválená dňa 30.08.2013 , pričom kreditná karta je forma revolvingového úveru, automaticky obnovovaného. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 200,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 10,- Eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 05.09.2013 ako vyplýva z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Čerpanie predstavuje 5 debetných transakcií súhrne vo výške 210,- € kreditné operácie zo strany žalovaného (teda úhrady úveru v prospech právneho predchodcu žalobcu) predstavuje 5 kreditných operácií v súhrnnej výške 50,- €.
5. V súlade s Obchodnými podmienkami čl. V bod 31 písm. a) veriteľ listom zo dňa 06.07.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom nesplatení povinných splátok v stanovenej výšky. Žalovaná suma 467,32 Eur pozostáva z istiny 190,15 Eur, poplatkov 29,46 Eur, štandardného úroku 203,32 Eur a sankčného úroku 44,39 Eur.
6. Žalovaný si žalobu s prílohami prevzal dňa 13.09.2017, čím mu vznikla fikcia doručenia ďalších súdom odoslaných zásielok. Napriek tomu, že si žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 13.09.2017 k podanej žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril, neuviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a ani nepripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Predvolanie na pojednávanie si prevzal žalobca, právny zástupca žalobcu. Na pojednávanie sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili a svoju neúčasť písomne ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu, zároveň súhlasili aby vec bola súdom prejednaná v ich neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil pričom sa neospravedlnil, pričom súd poukazuje na fikciu doručenia súdnych zásielok v zmysle CSP.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Výpis z pôžičky karty Quatro za obdobie od 06.09.2013 do 30.04.2017, Vyjadrenie k výzve súdu, Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.07.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:
9. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. 44510619 zo dňa 23.08.2013 súd zistil, že žalovaný žiadal od právneho predchodcu žalobcu („veriteľ“) úverový rámec v sume 2.400 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 80 Eur, s úrokov sadzbou 1,9 % p.m. , 22,80 % p.a..
10. K schváleniu žiadosti zo strany veriteľa došlo dňa 30.08.2013 pod číslom zmluvy 44510619 a bol žalobcom schválený úverový rámec v sume 200 Eur so štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur, s úrokov sadzbou 1,9 % p.m. , 22,80 % p.a..
11. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 06.09.2013 do 30.04.2017 súd zistil, že žalovaný mal dohodnutý úverový rámec vo výške 200,- Eur a konečný stav účtu k dňu splatnosti predstavuje - 467,32 Eur ku dňu 30.04.2017. Z výpisu je ďalej zjavné, že debetné transakcie okrem čerpania úveru, zmluvných a sankčných úrokov zahŕňajú aj rôzne poplatky/za úverové rizikové poistenie, poplatky za výbery z bankomatov, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie, poplatky za spracovanie poštovej poukážky, poplatky za správu kartového účtu, náklady na vymáhanie do vyhlásenia okamžitej splatnosti a poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie.
12. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
14. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ďalej len ako ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere zatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1, 2 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
23. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom súd konanie zastaví.
24. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejedanie sporu podľa § 168, alebo pojednávanie.
25. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v podaní zo dňa 21.08.2017 a čiastočné späťvzatie sumy vo výške 73,85 € predstavujúcej poplatky a sankčné úroky, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v tejto časti zastavil.
26. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu („veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, kontraktovali žiadosť dňa 30.08.2013 podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktorú treba posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (zákon platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy).
28. Na základe predloženej žiadosti o vydanie karty veriteľ poskytol dlžníkovi - žalovanému úverový rámec v sume 200,- Eur so štandardnou mesačnou splátkou 10,- Eur, so zmluvným úrokom 1,9 % p.m. , 22,80 % p.a..
29. Ďalej súd zistil, že Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci za takých podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu je neplatná.
30. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NSSR č.k. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 v ktorom sa okrem iného uvádza : „ prvostupňový súd mal tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“
31. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou spotrebiteľa v zmysle Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a násl. ustanovení.
32. Ustanovenie § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje s absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov dennej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch, alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah podmienok bol dodaný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu preto je potrebné predmetný vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení OZ.
33. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen EÚ je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (článok 6 Smernice rady 93/20133 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „Smernica“).
34. Súd zároveň považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgises Oberlandsgericht) v rozhodnutí zo dňa 21.6.2006 č.k. 7U/17/06, v ktorom konštatoval, že: „pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy“.
35. Od spotrebiteľa nemôže žalobca ako veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom možno konštatovať, že v samotnej zmluve sa nachádza iba komplikovane uvedený úrok samotný a to takým spôsobom že priemernému spotrebiteľovi nemôže byť zrejmé aký rozdiel je v oboch uvedených údajoch, keď zmluva samotná nevysvetľuje riadne a zrozumiteľne skratky pochádzajúce z cudzieho jazyka „p.m.“ a „p.a.“. Rovnako možno konštatovať, že žiadne poplatky sa v zmluve nenachádzajú. Súd vzhľadom na uvedené poukazuje, že odvolacie súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, či cenníky ak sa majú stať súčasťou zmluvy môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval vyššie uvedený súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy ak dodávateľ niektoré časti zmluvy, resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo obsahujú text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. K tomuto záveru odvolací súd pristúpil z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa.
36. Aj v danom prípade žalobcovi mal v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú písané oveľa menším písmom ako samotný text zmluvy vzniknúť nárok na zaplatenie poplatkov, pričom v samotnej zmluve takéto ustanovenie absentuje a ani zo znenia všeobecných podmienok nie je zrejmé.
37. Súd zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy podpisom tejto zmluvy prehlásil, že bola oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí, nemá voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovaného, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky je napísaný menším písmom ako ostatné ustanovenia zmluvy. Písmo je tak malé, že aj samotný súd musel vyvinúť neúmernú snahu zistiť obsah samotného textu.
38. Ako už súd vyššie uviedol podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybnosti poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, ktorých nesplnenie je spojené so zákonnou sankciou nepriznania úrokov a poplatkov.
39. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy.
40. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 06.09.2013 do 30.04.2017 súd zistil, že žalovaný celkovo čerpal spotrebiteľský úver vo výške 210,- €, pričom plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavovalo 50,- €. Opätovne súd poukazuje na skutočnosť, že od spotrebiteľa nemôže žalobca ako veriteľ požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a rovnako ani sankčný úrok, pričom Žalovaná suma 467,32 Eur pozostáva z istiny 190,15 Eur, poplatkov 29,46 Eur, štandardného úroku 203,32 Eur a sankčného úroku 44,39 Eur.. Samotný úrok z úveru bol so spotrebiteľom dohodnutý nejasne a nezrozumiteľne pre priemerného spotrebiteľa a to z dôvodu, že úroková sadzby bola stanovená pri kontraktácii dvoma údajmi bez náležitého vysvetlenia ich významu a rozdielu tak ako je vyššie uvedené. Jednoznačne sa jedná o údaj, ktorý má tvoriť podstatnú náležitosť zmluvy o úvere. Z uvedeného možno mať za to, že úrok z úveru nebol určito, jasne a zrozumiteľne kontrahovaný sporovými stranami, teda chýbala podstatná náležitosť samotnej zmluvy o úvere.
41. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
42. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
43. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
44. Súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na takéto skutočnosti, je nárok žalobcu premlčaný a súd preto žalobu zamietol.
45. Vzhľadom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
46. Súd na dôvažok poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 4Co/940/2013, s ktorým sa názorovo plne stotožňuje a v ktorom sa okrem iného uvádza: „V konečnom dôsledku však bol povinný odvolací súd k premlčaniu prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 z. Z. s účinnosťou od 01.05.2014 v čl. VIII., podľa ktorej v zmysle § 5b orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrh na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátanie jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom k tomu, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.“
47. Súd s poukazom na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenia veriteľa boli poskytované priebežne, pričom žalovaný naposledy čerpal prostriedky dňa 28.12.2013, čo vyplýva z výpisu z jeho účtu; následne sú na účte zúčtovávané len rôzne poplatky a úroky, na ktoré žalobca nárok nemá z vyššie uvedených dôvodov. Žalobcovi preto začala plynúť trojročná premlčacia doba najneskôr týmto dňom /u predtým čerpaných úverových prostriedkov aj skôr,
t.j. nepochybne najneskôr dňom splatnosti tej ktorej splátky plynúcej z posledného čerpania peňažných prostriedkov na karte. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 22.06.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva.
48. V prípade, že plnenie dlhu bolo dohodnuté v splátkach veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Pokiaľ v revolvingovej úverovej zmluve bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach jedná sa o čiastkové plnenia, nie o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach. Súd vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie veci pri posudzovaní premlčania samotného nároku nezohľadňoval žalobcom vykonané vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti.
49. Do odseku 2 ustanovenia § 52 OZ bola doplnená novelou Občianskeho zákonníka, vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, veta, podľa ktorej „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Dosiaľ sa na obchodné spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vzťahovala úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy ktorá platí i spätne vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení tohto paragrafového znenia, bude potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 OBZ dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Zásadná zmena teda nastáva v dĺžke premlčacej doby. Podľa Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka štvorročná (§ 397 OBZ). Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu, pri bezdôvodnom obohatení trojročná objektívna a dvojročná subjektívna lehota.
50. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP, keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho žalovaného nepriznal z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti jej súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať), ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.