Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-192-2017.pdf
PDF · 92.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/192/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, IČO: 247 85 199, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanej: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 533,20 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 19.7.2017 si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 533,20 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial s.r.o. uzavrela dňa 29.5.2013 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568861046, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške 620,- eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 týždenných splátkach po 13,90 eur s tým, že posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 7/23/2014. Uvedená spoločnosť uzavrela dňa 29.5.2013 so žalovanou aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 319,30 eur. Túto sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,32 eur. Celková výška mesačnej splátky z oboch zmlúv predstavovala sumu vo výške 19,22 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú dňa 16.12.2016 uzavrela spoločnosť Provident Financial, s.r.o. ako postupca a žalobca ako postupník, došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať záväzky z oboch zmlúv, keď riadne a včas uhradila len splátky v celkovej výške 280,- eur. Žalobca listom z 1.6.2017 vyzval žalovanú k úhrade celej sumy, pričom dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 533,20 eur.
Za dôkaz žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z účtu, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, oznámenie o postúpení pohľadávky s doručenkou, predžalobnú výzvu s doručenkou.
2. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.1.2018 navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, resp. v prípade uznania uplatneného nároku žalovanou navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Taktiež uviedol, že mu bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 873,20 eur, pozostávajúca z neuhradenej istiny vo výške 340,- eur, zostatku úroku vo výške 213,90 eur a zostatku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 319,30 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi (?) sumu
vo výške 1.153,20 eur. Uplatnený nárok žalobca špecifikoval ako súčet postúpeného zostatku úroku a odmeny za poskytnutie služby (213,90 eur a 319,30 eur), pričom zdôraznil, že žalovaný uhradil titulom poskytnutého úveru právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 280,- eur, ktorá bola započítaná na istinu.
3. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 25.1.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
4. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. ako aj žalovaná podpísali dňa 29.5.2013, uvedená spoločnosť sa zaviazala pri podpise zmluvy poskytnúť žalovanej ako zákazníkovi spotrebiteľský úver vo výške 620,- eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 89,28 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 124,62 eur. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka predstavuje sumu vo výške 833,90 eur. Priemerná hodnota RPMN je 48,52%. Zákazník mal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 13,90 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 13,80 eur. Úver sa poskytoval na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol „siedmy deň 60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaná dňa 29.5.2014 svojim podpisom potvrdila prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve. Splátky mali byť splácané zákazníkom „osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň „60 týždňa“ po dni uzavretia zmluvy.“
V ten istý deň t.j. 29.5.2013 uzatvorila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanej za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. 568874033. Prevzatie peňažnej hotovosti podľa tejto zmluvy sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná ako zákazník sa zaviazala za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 319,30 eura a to v 60 pravidelných splátkach, z toho 59 týždenných splátok po 5,32 eura a poslednú splátku vo výške 5,42 eura. Odmena bola splatná v hotovosti, pri prevzatí splátky. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
Podľa výpisu splátok a úhrad, žalovaná ostatný raz realizoval úhradu 7.10.2013.
Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. listom z 16.12.2016 oznamovala žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila pohľadávku zo zmluvy o spotreb. úvere číslo 568874033 zo dňa 29.5.2013 vo výške 631,- eur a pohľadávku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 29.5.2013 vo výške 242,- eur žalobcovi.
Žalobca predžalobnou výzvou z 1.6.2017 vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 884,19 eur najneskôr do 9.6.2017.
5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o uvedenou spoločnosťou vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
6. Dokazovaním vykonaným v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 29.5.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 620,- eur a žalovaná mala podľa uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 833,90 eur v 60 týždenných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 13,90 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 13,80 eur.
7. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. je aj údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
V danom prípade v zmluve absentuje (určitý) údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorým síce podľa zmluvy mal byť (až) siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. V danom prípade 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy (len) začal 23.7.2014, avšak žalobca v žalobe označil tento deň za deň konečnej splatnosti úveru. Teda aj žalobca má problémy s označením konkrétneho dňa konečnej splatnosti úveru. Absencia určitého údaju o konečnej splatnosti úveru s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanou čerpaného úveru.
Navyše, pôvodný veriteľ žalovanej zaťažil žalovanú aj poplatkom za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 124,62 eur, ktorá značne navýšila celkové náklady žalovanej. Predmetom zmluvy o úvere z 29.5.2013 bol len spotrebiteľský úver, ale nie garantovaná služba. Kto ju komu poskytuje a čo je jej obsahom je špecifikované až na druhej strane zmluvy, pričom táto strana zmluvy sa nachádza až za podpismi zmluvných strán a nie je vôbec opatrená podpismi zmluvných strán. Preto nedošlo k uzavretie zmluvy o garantovanej službe medzi zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovanú nezaťažovala povinnosť zaplatiť poplatok za uvedenú službu.
Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zástupca právneho predchodcu žalobcu a žalovaná v ten istý deň podpísali aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej malo byť poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mala žalovaná zaplatiť svojmu veriteľovi celkovú odmenu vo výške 319,30 eura v 59 týždenných pravidelných splátkach po 5,32 eura pričom výška poslednej - šesťdesiatej splátky bola 5,42 eur. Spolu takto mala žalovaná týždenne platiť svojmu veriteľovi sumu vo výške 19,22 eur (mesačne 76,88 eur). Žalovaná mala záujem o poskytnutie úveru, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k podsunutiu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru jednoznačne zvýhodňuje iba právneho predchodcu žalobcu, ktorý si riadne týždenné hradenia splátok úveru zabezpečil tak, že ním poverená osoba mala od žalovanej pravidelne preberať tieto splátky. K takémuto prevzatiu malo dochádzať v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na vzájomne dohodnutom mieste. Za túto službu mala žalovaná zaplatiť 319,30 eur, avšak jej samotnej táto zmluva o zabezpečení splátok úveru žiadne výhody oproti právnemu predchodcovi žalobcu neposkytovala. Zmluva o zabezpečení splátok úveru súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a nie je ani v záujme samotnej žalovanej ako spotrebiteľa takúto zmluvu uzatvoriť. Je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého nesmie dochádzať k neprimeranému navýšeniu odplaty za úver, ako je to v tomto prípade až o sumu 319,30 eur. Takúto zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ v dôsledku jej nevyvážanosti a rozpor so zákonom.
Navyše, v danom prípade mala žalovaná podľa žaloby uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568861046, aj keď predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je vôbec číslovaná, avšak zmluva o zabezpečení splátok úveru z 29.5.2013 súvisela s úverom poskytnutým na základe zmluvy č. 568874033, ktorú žalobca vôbec súdu nepredložil, a preto nie sú zrejmé súvislosti medzi oboma zmluvami predloženými žalobcom.
8. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V
praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010. Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.
Zmluvu o zabezpečení splátok vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a tiež pri nekalých obchodných praktikách v zmysle § 7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
9. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 22,38 % ročne (úhrnom vo výške 89,28 eur) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj poplatok za garantovanú služby vo výške 124,62 eur. Výšku celkových nákladov spotrebiteľa vyjadrovala RPMN vo výške 70,38%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných spotrebiteľských úverov vo výške 28,20% (spotrebiteľské úvery so zabezpečením do 1.500,- eur so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov - údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k 31.3.2013), oproti postupcom uvedenej priemernej hodnote RPMN vo výške 48,52% (Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane) znamená, že celkové náklady spotrebiteľa vyjadrené v RPMN vo výške 70,38% sú takmer trojnásobne vyššie než priemerná hodnota RPMN v obdobných spotrebiteľských úveroch, v ktorých priemerné úroky požadované bankami v máji 2013 za obdobné, spotrebiteľské úvery splatné od 1 roka do 5 rokov boli podľa štatistiky Národnej banky Slovenska vo výške 13,02%.
10. Pokiaľ žalovaná čerpala bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 620,- eur a žalobca si uplatnil (len) nárok na postúpený zostatok úroku (z bezúročného) úveru vo výške 213,90 eur a odmeny za poskytnutie služby z neplatnej zmluvy vo výške 319,30 eur, súd nárok žalobcu na zaplatenie sumu vo výške 533,20 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania považoval za nedôvodný a zamietol ho v celom rozsahu.
Neušlo pozornosti súdu, že žalobcovi z (neplatnej) zmluvy o zabezpečení splátok úveru bola postúpená, podľa oznámenia spoločnosti Provident Financial, s.r.o., pohľadávka len vo výške 242,- eur, a tak žalobca nie je ani aktívne legitimovaný pri uplatňovaní nároku z uvedenej zmluvy nad sumu 242,- eur do 319,30 eur. K návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie sú uvádza, že z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok voči spotrebiteľovi, s poukazom na § 299 ods. 1 CSP je vylúčené vo veci rozhodnúť v neprospech spotrebiteľa rozsudkom pre zmeškanie žalovaného (spotrebiteľa), či už podľa § 273 CSP alebo § 274 CSP.
11. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by jej trovy konania vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.