Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_24P-352-2016.pdf
PDF · 130.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/352/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: U. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., Y. XXXX/X, zastúpená Advokátkou kanceláriou Neuschlová, s.r.o. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, IČO: 36861359 proti manželovi: T. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Na predmostí 2, zastúpený Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej V. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Snina, Budovateľská 2204/11, Snina ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky U. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a manžela T. W., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. vo zväzku 25, ročník 2016, na strane 134, pod poradovým číslom 10 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej V. W., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 120,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
Súd upravuje styk otca s maloletou V. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v piatok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, bez prítomnosti matky v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok 25.12. a 26.12. v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že si otec maloletú v mieste jej bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloletú včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jej odovzdanie.
Matka maloletej V. je povinná informovať otca maloletej o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom jeho osobnej starostlivosti o dieťa v čase úpravy styku a to najmä o dennom režime maloletej, stravovacích návykoch, aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa, užívaní liekov ako aj ďalších skutočnostiach potrebných na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloletú v rámci upraveného styku otca s dieťaťom vždy v piatok v párnom týždni v kalendárnom roku v čase jej prítomnosti pri realizácii styku otca s maloletou a to preukázateľným spôsobom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Humenné dňa 14.10.2016 domáhala rozvodu manželstva s manželom T. W. a úpravy pomerov rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletej dcére V.. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že asi po mesiaci od uzavretia manželstva sa správanie manžela radikálne zmenilo. Začal po večeroch sám piť alkohol, neskôr začal chodiť von s priateľmi a domov chodieval v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu. V tom čase bola ona tehotná. Po nočných návratoch sa voči nej manžel správal hrubo a agresívne, začal ju urážať a slovne na ňu útočiť za použitia vulgarizmov. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa rozhodla odísť na určitý čas domov k rodičom. Po určitom čase sa k manželovi vrátila, jeho správanie sa ale nezmenilo. Toto vyústilo do ďalšieho jej odchodu k rodičom do P. a následne po návrate a krátkom spolužití aj k tretiemu definitívnemu odchodu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam si už v súčasnosti manželstvo neplní základný účel a rozvod manželstva bude aj v záujme ich maloletého dieťaťa, ktoré už nebude vychovávané v stresujúcom prostredí. Na čas po rozvode manželstva navrhuje zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi upraviť styk s dieťaťom na každú sobotu od 13.00 hod. do 15.00 hod. a v nedeľu od 13.00 hod. do 15.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky za jej prítomnosti. Výšku výživného nežiada upraviť súdnym rozhodnutím.
2. Manželka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu. Nevedia sa dohodnúť iba na úprave styku s dieťaťom, na výške výživného sa vedia dohodnúť na 100 eur mesačne, pričom zohľadňujú vzdialenosť kde sa dieťa presťahovalo, čím má otec zvýšené výdavky v súvislosti s cestovaním a zabezpečením ubytovania. Po zoznámení v januári 2015 začala s manželom následne chodiť od apríla a krátko na to, sa k nemu nasťahovala. Ona chodila do školy, manžel sa venoval práci, čas trávili buď osobitne s kamarátmi ale na akcie chodievali aj spoločne. V decembri 2015 otehotnela. V tom čase manžel začal oveľa viac piť a to aj denne. Zo začiatku to brala tak, že oslavoval, že je tehotná, no postupne začal byť ku nej hrubý. Najskôr jej rozprával iba že je sebecká, že nezvláda tehotenstvo, no neskôr jej začal pod vplyvom alkoholu rozprávať, že má vybavených všetkých právnikov v M., aj sudcov a že ona svoje dieťa už neuvidí. Ona okrem toho, že bola tehotná, mala aj štátnice, bála sa, že ich nespraví, tak odišla k svojim rodičom. Po štátniciach sa vrátila k manželovi, tento chvíľku nepil, no o dva týždne to začalo znovu. Medzi tým mali aj svadbu a asi mesiac po svadbe začal piť denno- denne s tým, že sa jej vyhrážal, že dieťa bude s ním a že ona mu bude platiť vysoké výživné. Takéto slová od manžela nečakala, nakoľko ho ľúbila, bolo to krátko po svadbe. Začal sa jej vyhrážať aj fyzickým ublížením. Takéto správanie pokračovalo. Pred pôrodom odišla k svojim rodičom. Na druhý deň prišiel do pôrodnice, kde ju znovu urážal. Ona odvtedy býva u svojich rodičov, na bývanie im neprispieva, nakoľko poberá iba rodičovský príspevok. Otec dieťaťa okrem minimálneho výživného kupuje dieťaťu oblečenie, hračky a podobne. Styk otca s dieťaťom prebieha podľa neodkladného opatrenia od decembra 2016. Do obeda sú väčšinou u nich doma a poobede idú von na prechádzku. Snaží sa nechávať ich samých vo vedľajšej izbe, manžel sa s dcérou hrá, skoro vždy keď je u nich, tak ju prebalí. Uspať ju ešte neuspával. Tiež sa pokúšal ju kŕmiť, táto už jedáva normálnu stravu. Ráno po prebudení pije mlieko, potom má desiatu - ovocie alebo ovsenú kašu, doobeda spáva od 9.00 hod. do 10.00 hod., potom jedáva obed, to čo sa navarí, spávať chodí okolo 13.00 hod., nasleduje olovrant, večera, pred spánkom má ešte mlieko, spať chodí o 19.00 hod. Ona nepozná prostredie kde otec býva v podnájme keď chodí za dcérou. Keď bola dcéra ešte malinká, tak za ním chodievala na penzión a to na celý deň, pretože to manžel vyžadoval. Vtedy malá skoro celý čas prespala. Bála by sa pokiaľ by mala ísť k manželovi do podnájmu, keby bol styk upravený za jej prítomnosti. Nemá ale problém realizovať styk kdekoľvek v meste v nejakej cukrárni, reštaurácii alebo v detskom kútiku, nemusí to byť iba u nich doma. Ďalej navrhovateľka uviedla, že styk prebieha podľa neodkladného opatrenia v poriadku, otec chodí za dieťaťom pravidelne. Asi dva týždne dozadu sa zhoršilo jeho správanie, keď ju pred dieťaťom nazval trúbou. Keď sa niečo malej stalo a začala plakať, tak ju bral od nej preč, prípadne jej povedal, že je urevaná po svojej matke. Nesúhlasí s tým, aby sa stretávali bez jej prítomnosti, pretože dieťa na to ešte nie je pripravené. Nikdy sa nepýtal čo malá jedáva, čo nejedáva, nikdy jej nepriniesol napríklad nejaké piškótky alebo niečo čo by mohla zjesť.
3. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že výživné už žiadajú 200 eur mesačne, nakoľko otcovi jeho príjem takéto výživné umožňuje. Matka poberá iba rodičovský príspevok, otec deklaruje príjem 900 eur. Jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy, otec na cestu za dieťaťom používa služobné motorové vozidlo, predpokladajú, že toto môže používať aj na súkromné účely. Pokiaľ by sa matka s dieťaťom neodsťahovala k svojim rodičom, bola by nútená prenajať si nejaký byt, čím by sa zvýšili výdavky na strane matky. To, že je dieťa v prítomnosti otca spokojné a šťastné, je zásluhou matky, ktorá dieťa vedie k správnemu vzťahu k otcovi a na tých stretnutiach je prítomná. Otca pravidelne informuje o zdravotnom stave dieťaťa, otec doteraz nevedel aké mlieko dieťa pije. Ide o dieťa útleho veku, pričom
otec nerešpektuje ani vek dieťaťa, ani jeho denný režim. Pokiaľ dieťa vydržalo s otcom pol hodiny, to nie je zárukou toho, že s ním vydrží celý deň. Čestné prehlásenia známych otca tiež nie sú zárukou jeho schopnosti postarať sa bez prítomnosti matky celodenne o svoje dieťa. Právny zástupca matky v konečnom návrhu žiadal manželstvo účastníkov konania rozviesť, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že toto si neplní svoj účel. Čo sa týka maloletého dieťaťa, toto navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matky. V časti výšky výživného ponechávajú rozhodnutie na úvahe súdu. Styk navrhujú upraviť tak, ako bol tento upravený neodkladným opatrením Okresného súdu W. za prítomnosti matky dieťaťa.
4. Manžel navrhovateľky vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že by v nadmernej miere požíval alkohol, keďže denne šoféruje, ráno začína o 7.30 hod., tak nevie ako by mohol piť do 4.00 hod. rána. V práci im dávajú námatkovo fúkať. Zoznámili sa tak, ako uviedla manželka, chodievali spolu na rôzne výlety, zábavy, dovolenky. Koncom septembra manželku požiadal o ruku a v decembri otehotnela. Stále mu tvrdila, že rodičia sa o ňu nestarajú, že ju za nič nepochvália, preto sa jemu tento ich vzťah k nej nepáčil už od začiatku. Preto si k nim asi aj vytvoril taký chladný vzťah. Keď otehotnela, tak rodičia chceli, aby prišla domov. Nie je pravdou, že začal piť vtedy, keď otehotnela, práve naopak, dovtedy chodievali piť spolu a potom keď už manželka nemohla, snažil sa to aj on obmedziť. On nechodieval piť iba s kamarátmi, ale bola to partia, v ktorej boli páry buď manželské alebo partnerské. Postupne manželka odmietala s nimi chodiť s tým, že je jej zle a že s tými ženami si nemá čo povedať. Jej spolužiačky po škole väčšinou odišli na východ, tak sa možno cítila sama. On si takto chodil sadnúť možno dva krát do mesiaca. Chcel si ju vziať či už by to bolo pred pôrodom, alebo po pôrode, rodičia ale povedali, že svadba musí byť pred narodením dieťaťa. Hlavný dôvod rozpadu ich manželstva je podľa neho to, že im doňho zasahovali jej rodičia, ony si dokázali problém vyriešiť rýchlo, ale keď prišla jej mama, tak to riešila iba s ním, že aký má problém s jej dcérou. Rodičia ju takto asi tri krát zobrali k sebe na východ. S manželkou chodil na všetky vyšetrenia ku gynekológovi a vybavil jej aj pôrodníka v Bratislave. Následne ale porodila v P.. Vtedy mu povedala aby zostal bývať u nich doma, kým sa nevráti z pôrodnice. Jemu sa to veľmi nepáčilo, keďže s jej otcom nemal dobré vzťahy, ale tie 4 noci tam vydržal. Ďalšie tri noci tam bol aj s dcérou, keď sa manželka vrátila z pôrodnice. On chcel, aby sa vrátili spolu do M., ona zase chcela, aby sa presťahoval na východ, keď mu na nej záleží. O nejaké dva - tri dni sa vzťahy medzi nimi vyhrotili a následne odišiel do M.. Za dcérou chodieval každý víkend od piatka do nedele, zabezpečil si tam bývanie, aby mohol s dcérou tráviť čas sám. Vtedy mu dala dieťa aj na hodinu - dve bez jej prítomnosti. Styk prebiehal buď uňho na penzióne alebo išli na prechádzku. Nevie prečo následne podávala návrh na neodkladné opatrenie. Manželke vynadal iba raz, vtedy keď odišla, ale nikdy ju nenapadol. Dcéru už kŕmil, uspáva ju doobeda iba on, dokonca mu ju predtým manželka uväzovala do šatky, aby ju tak uspal. Prípadne dcéra zaspala na ňom tak, že ležal. Manželka pripraví kašičku buď kupovanú alebo domácu a ide do vedľajšej izby, kde ho sleduje cez kamerový systém a asi aj celý zvyšok jej rodiny. Pracovnú dobu má pohyblivú, býva v 3-izbovom byte svojich rodičov sám. Za podnájom v W., čo je asi 20 km od P. platí 230 eur. Tiež spláca hypotéku po 198 eur, ktorú si brali na kúpu pozemku, nakoľko plánovali spolu stavať dom. Keď príde ráno, tak počká kým sa dieťa zobudí, prebalí ju, umyje a nakŕmi. Niekedy mu zaspí poobede v kočík, keď je už unavená. Keď malá začne plakať, tak sa ju snaží utíšiť sám, aby si zvykla na to, že má aj otca, 99% prípadov sa mu to aj podarilo. Manželka mu síce neposkytla žiadne informácie ohľadne stravy, ale pokiaľ vie, tak dcéra už môže jesť všetko. Pred spaním jej dá umelé mlieko, na obed mäsko s ryžou.
5. Právny zástupca manžela uviedol, že čo sa týka príjmov otca, tak tieto zodpovedajú a postačujú na jeho výdavky. Pokiaľ by sa matka neodsťahovala do W., otec by nemusel platiť 230 eur za podnájom a 100 eur za benzín. Matka si toto uvedomila a preto na predchádzajúcom pojednávaní súhlasila s výškou výživného 100 eur. Nie je pravdou, že by bol otec alkoholik, k čomu dokladajú aj pečeňové testy a potvrdenie od zamestnávateľa otca. Z fotodokumentácie je zrejmé, že dieťa je v prítomnosti otca spokojní, šťastné, dokáže s ním zaspať. Rodičia dieťaťa si nedokážu odkomunikovať ani tie základné veci a nie je v záujme dieťaťa aby kvôli tomu trpelo. Otec sa dokáže postarať o cudzie deti, prečo by sa nedokázal postarať o svoje vlastné. Matka tvrdí, že dieťa trpí separačnou úzkosťou od nej, že nedokáže byť bez nej ani na chvíľu, pričom na kuratele bolo preukázané, že dieťa vydrží bez matky so svojim otcom pol hodinu a nie je dôvod, aby nevydržalo aj viac. Aj v čase pojednávania dieťa nie je so svojou matkou. Navrhujú, vzhľadom k odporúčaniu kurately, upustiť od nočného prespávania a styk otca s dieťaťom upraviť v párnom týždni od piatka od 16.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hod. do 19.00 hod., počas školských prázdnin a počas narodením a menín dieťaťa.
6. Právny zástupca manžela v konečnom návrhu uviedol, že tiež navrhujú, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Dieťa navrhujú v zmysle rodičovskej dohody zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Výšku výživného navrhujú 100 eur, tak ako sa rodičia dieťaťa dohodli na prvom pojednávaní, kde aj vysvetlili z akých dôvodov. Čo sa týka úpravy styku, tak podľa nich matka nie úprimne tvrdí, že jej záleží na rozvíjaní vzťahu dieťaťa so svojim otcom, pretože inak by nežiadala upraviť styk podľa neodkladného opatrenia z času, keď malo dieťa tri mesiace. Berúc do úvahy vek dieťaťa, nežiadajú nočné prespanie, dieťa nie je kojené, má dobrý zdravotný stav, nebola preukázaná žiadna extrémna separačná úzkosť u dieťaťa, tiež nebolo preukázané, že by bol otec nezodpovedný, alkoholik. Otec si zabezpečil vlastné bývanie v W., aby dieťa nemuselo byť presúvané zo P. do M.. V tomto bývaní zariadil dieťaťu detskú izbu a má zabezpečené potreby pre dieťa. Pokiaľ by styk prebiehal aj ďalej podľa neodkladného opatrenia, vzťah otca a dieťaťa by sa nerozvíjal. Matka neustále tvrdí, že má strach z otca dieťaťa, na koho sa asi bude tento strach prenášať, keď budú v rámci styku spolu. Prítomnosť matky v tomto prípade je nevhodná pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Zároveň žiadajú aj uložiť matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, nakoľko rodičia si nedokážu odkomunikovať ani základné veci. Počas prázdnin styk žiadajú upraviť z dôvodov, že má otec v tomto období možnosť zobrať si dovolenku a venovať viac času dieťaťu.
7. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že v časti zverenia dieťaťa súhlasia s dohodou rodičov, výšku výživného navrhujú 170 eur mesačne, styk navrhujú upraviť v párnom týždni v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 14.00 hod. Počas prázdnin nenavrhujú styk upraviť špeciálne. Prvých šesť stretnutí by mal styk prebiehať za prítomnosti matky, aby rodičia začali fungovať aj v tomto väčšom časovom rozpätí.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list, rodný list maloletej, správu ÚPSVaR Humenné, pracovisko Snina zo dňa 27.7.2017, vyjadrenie manžela zo dňa 16.8.2017, potvrdenie o príjme manžela, doklad k cestovnému otca, doklad k ubytovaniu otca, pokladničné bloky, výpisy z účtu, fotografie, správu zo šetrenia bytových pomerov u otca v M., nájomnú zmluvu otca, správu zo šetrenia pomerov u otca v W., mailové správy, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, doklady k výdavkom rodiny matky, potvrdenie o príjmoch rodičov matky a jej brata, potvrdenie od zamestnávateľa otca, rozpis mesačných výdavkov matky a dieťaťa, potvrdenie o ošetrení, vyjadrenie k žiadosti, správu z poradensko-psychologického procesu, potvrdenie o aktuálnom príjme manžela, uznesenie OS Humenné č.k. 10P/159/2016-15 zo dňa 25.11.2016, rozhodnutie KS Prešov č.k. 18CoP/2/2017-49 zo dňa 15.2.2017 a zistil tento skutkový stav: 9. Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa X.X.XXXX v P., z ktorého manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, maloletá V. W., nar. XX.X.XXXX. Obaja manželia zhodne uviedli, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Manželia sa spoznali v januári 2015, následne začali v apríli 2015 spolu chodiť a po určitom čase aj žiť v jednej domácnosti. Po uzatvorení manželstva žili spolu iba veľmi krátku dobu - do narodenia ich spoločného dieťaťa. Spolužitie manželov bolo prerušené odchodmi manželky ku svojim rodičom z dôvodu konfliktov medzi navrhovateľkou a jej manželom. Podľa navrhovateľky dôvody hádok spočívali v nadmernom pití alkoholu zo strany manžela, ktorý sa následne správal voči nej agresívne, ponižoval ju a urážal. Manžel zasa videl dôvody rozpadu ich manželstva v tom, že si vzájomné manželské spory neriešili iba medzi sebou, ale manželka do toho zaťahovala aj svojich rodičov, ku ktorým sa po konfliktoch následne sťahovala. Po narodení dieťaťa sa manželia nevedeli dohodnúť ani na takej podstatnej veci akou bolo ich spoločné bydlisko. Manžel chcel zostať aj naďalej žiť v M. a manželka v P.. Z uvedených dôvodov po narodení dieťaťa už neprišlo k obnoveniu spolužitia medzi manželmi. V čase pôrodu a niekoľko dní po ňom strávil manžel so svojou manželkou a následne aj maloletým dieťaťom v mieste bydliska rodičov manželky. Potom čo sa vrátil späť do M., začal maloletú navštevovať každý víkend, kedy si od piatka do nedele zabezpečil ubytovanie v penzióne a po dohode s matkou a za jej prítomnosti bol v kontakte s dieťaťom aj celý deň. Matka maloletej mu umožnila zabezpečovanie starostlivosti o dieťa aj bez jej prítomnosti na cca. hodinu až dve. Dňa 23.11.2016 Okresný súd Humenné uznesením č.k. 10P/159/2016-15 neodkladným opatrením dočasne upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej V. tak, že túto zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal výživným vo výške 27,13 eura mesačne a upravil styk otca s maloletou tak, že tento je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod. a od 12.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie otcom maloletej. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18CoP/2/2017-49 zo dňa 15.2.2017 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu. Následne sa styk otca s maloletou realizoval podľa uvedeného rozhodnutia a to väčšinou v domácnosti rodičov
matky maloletého dieťaťa, kde mal otec možnosť venovať sa maloletej s jej prebaľovaním, kŕmením, uspávaním, venovaním sa jej a to aj v miestnosti bez prítomnosti matky dieťaťa. Otec si na účely návštevy dieťaťa, vzhľadom k vzdialenosti miesta jeho bydliska od miesta bydliska maloletej, prenajal v meste W., ktoré je vzdialené od miesta bydliska dieťaťa cca. 20 km, byt, v ktorom mieni realizovať svoje stretnutia s maloletou V..
10. Zo správy ÚPSVaR Humenné zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že boli prešetrené pomery u otca na adrese W., A. 9. Jedná sa o garsónku, izba je spojená s kuchyňou, byt je presvetlený, vkusne zariadený. V izbe je okrem gauču aj postieľka pre dieťa, jedálenská stolička pre dieťa, detský koberec, konferenčný stolík, obývacia stena a televízia. Sociálne zariadenie je priestranné. Taktiež je zariadená kuchyňa.
11. Matka býva spolu s maloletou u svojich rodičov, ktorým na bývanie neprispieva, nakoľko poberá iba rodičovský príspevok vo výške 213,20 eura a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura (od 1.1.2018 vo výške 214,70 eura a 23,68 eura). Výdavky na dieťa má matka bežné, primerané veku dieťaťa a to hlavne na plienky, stravu, oblečenie a každodenné potreby. V domácnosti svojich rodičov má matka spolu s dieťaťom k dispozícii dve izby.
12. Otec maloletej býva v M. v byte svojich rodičov, ktorý je po kompletnej rekonštrukcii. Aj v tomto byte má dieťa zariadenú svoju detskú izbu s detskou postieľkou, hračkami, detskou stoličkou a pohovkou. Náklady na bývanie v predmetnom byte činia 133 eur mesačne. Ďalej otec platí v tejto domácnosti poplatok za internet mesačne 14,31 eura, poistenie nehnuteľnosti ročne 107,19 eura. Otec spláca hypotekárny úver, ktorý si brali manželia na kúpu pozemku v mesačných splátkach po 198,09 eura. Podľa vyjadrenia otca cestovné z M. do P. a späť dva krát mesačne vychádzajú na sumu 122,32 eura. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťa si otec plní podľa neodkladného opatrenia vo výške minimálneho výživného, okrem toho dieťaťu kupuje hračky, plienky, oblečenie. Poplatok za prenájom bytu v W. je mesačne vo výške 230 eur vrátane energií. Otec je zamestnaný v spoločnosti TENSUMAT s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 825,23 eura.
13. Zo správy zamestnávateľa otca zo dňa 24.11.2017 vyplýva, že otec pracuje ako obchodný zástupca pre územie celého Slovenska. Pre výkon svojej práce používa služobné motorové vozidlo, ktoré nemá povolenie používať na súkromné účely. Nakoľko sú ich autá vybavené systémom GPS, podľa ich vedomostí firemné auto na súkromné účely nepoužíva. Z potvrdenia zamestnávateľa otca zo dňa 23.10.2017 vyplýva, že otec maloletej je ich zamestnancom, je pravidelne podrobovaný dychovej skúške na alkohol a nikdy u neho nebolo zistené požitie alkoholu a nikdy nevykazoval príznaky požitia alkoholu počas pracovnej doby. Zamestnancom ich firmy je od 1.4.2014.
14. Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Humenné zo dňa 11.1.2018 vyplýva, že s rodičmi boli uskutočnené konzultácie a to dve individuálne s matkou dieťaťa, jedna individuálna s otcom dieťaťa, jedna spoločná konzultácia manželov a jedna spoločná konzultácia s manželmi za prítomnosti maloletej V.. Z psychologických konzultácií s manželmi vyplýva, že obaja manželia sú v súčasnosti pevne rozhodnutí ukončiť manželský zväzok. Tento dlhšiu dobu nenapĺňa potreby a očakávania manželov. Počas konzultácií bola zistená problematická komunikácia medzi rodičmi, čo môže byť pre dieťa veľmi stresujúce. Počas spoločnej konzultácie za prítomnosti dcéry V. sa zamerali na zisťovanie citových väzieb dieťaťa k otcovi a možnosti separácie na určitý čas od matky. V. na svojho otca reagovala úsmevom, odchod matky z kancelárie nebol zdrojom zvýšeného napätia u dieťaťa, otec vedel upútať pozornosť dieťaťa hračkami. Na základe jednej skúsenosti a krátkosti času (pol hodina bez prítomnosti matky) však nemôžu správanie dieťaťa zovšeobecniť. Toto závisí od okolností, citového rozpoloženia dieťaťa, rodičov, dĺžky času, ktorý strávi s otcom, možnosti vyhľadať matku v prípade potreby. Dieťa v tomto veku má veľmi odlišný koncept času ako je u dospelého. Pre také malé dieťa sa môže zdať jedna hodina ako pre dospelého celý deň. Dlhé odlúčenie od matky môže byť pre dieťa zdrojom intenzívnej emočnej úzkosti. Je nevyhnutné, aby rodičia zlepšili vzájomnú komunikáciu. Vzhľadom na vek dieťaťa je ideálny relatívne krátky ale častý kontakt s otcom, je nutné, aby rodičia nastavili dieťaťu rytmus a rutinu, ktorých sa budú držať. Od matky je žiaduca, až nevyhnutná, práca na pozitívnom obraze otca (pripomínať napr. fotografiou). Zrelosť oboch rodičov a úcta matky ku skutočnosti, že dieťa má právo na oboch rodičov, je základný predpoklad k bezproblémovému bio- psycho-sociálnemu vývinu dieťaťa.
15. Z čestných prehlásení podpísaných I.. C. L. Q. a I.. U. U. je zrejmé, že otec má pozitívny vzťah k deťom, o ktoré sa dokáže na určitý čas postarať.
16. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
19. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
20. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
31. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
34. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
35. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
36. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú od augusta 2016, manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu maloletého dieťaťa. Rozvrat predmetného manželstva sa vzhľadom na jeho dĺžku a intenzitu narušenia vzťahov javí ako nenapraviteľný, a zo strany ani jedného z manželov nie je preto možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletého dieťaťa, pričom obaja účastníci konania s rozvodom manželstva súhlasili, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol. Súd súčasne upravil pomery rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z predmetného manželstva tak, že maloletú V. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. S takouto úpravou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa súhlasil v konečnom návrhu aj otec dieťaťa a tiež kolízny opatrovník. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú riadne. Súd zaviazal otca maloletej prispievať na výživu maloletého dieťaťa to sumou vo výške 120 eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve sumu 120 eur mesačne považoval za primeranú jednak na krytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa zo strany otca ako aj za primeranú jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd zároveň prihliadol aj k zvýšeným výdavkom otca, ktoré súvisia s návštevou maloletej V. a spočívajú v nákladoch na cestovné a v nákladoch na prenajatie si nehnuteľnosti otcom tak, aby nemusel s maloletým dieťaťom cestovať dlhú vzdialenosť do miesta svojho bydliska, nakoľko po narodení dieťaťa sa matka spolu s maloletou nevrátili do ich spoločnej domácnosti. 37. Keďže súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko sa rodičia ohľadne styku otca s maloletou nevedeli dohodnúť a
styk žiadali upraviť. Súd pri upravovaní styku otca s maloletou V. prihliadol najmä na skutočnosť, že styk rodiča s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má druhý rodič možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti, a ktorý slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Preto je úprava styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej miere v záujme maloletého dieťaťa, ktorá rešpektuje zároveň právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Doposiaľ bol styk otca s maloletou upravený formou neodkladného opatrenia, ktoré kopírovalo aktuálnu situáciu v konkrétnom čase a zabezpečovalo pravidelný kontakt otca s maloletou. V rozhodnutí vo veci samej súd upravil styk s dieťaťom bez nočného prespania a to každý druhý víkend s tým, že prvý deň kontaktu otca s maloletou - v piatok prebehne v rozsahu dvoch hodín a to za prítomnosti matky maloletej. V uvedenom čase môže matka otcovi zároveň aj poskytnúť informácie o maloletej. Účel prítomnosti matky spočíva aj v tej skutočnosti, že dieťa si po dvojtýždňovom odlúčení na otca ľahšie zvykne, pokiaľ bude prítomná jej vzťahová osoba. Takýmto spôsobom bude zabezpečený prvotný kontakt otca s dieťaťom a následne na ďalšie víkendové dni sa bude styk realizovať už bez prítomnosti matky v rozsahu 7 hodín. V konaní bol preukázaný záujem otca o celodenný styk s maloletou, počas ktorého by boli realizované všetky rodičovské kompetencie pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti aj druhého rodiča dieťaťa. Otec prejavuje o dieťa od narodenia aktívny záujem, dieťa je na prítomnosť svojho otca zvyknutá, pozná ho, dokáže s ním zotrvať aj bez prítomnosti svojej matky. Matka si musí uvedomiť, že aj zručnosti otca ohľadom osobnej starostlivosti o dieťa tento nemal možnosť získať na takej úrovni ako matka, ktorá zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú od jej útleho veku, nakoľko s ňou je na rodičovskej dovolenke. Práve čo najčastejším kontaktom otca s maloletou otec tieto rodičovské zručnosti do budúcnosti určite nadobudne. Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu otca čo sa týka úpravy styku počas prázdnin a sviatkov dieťaťa, nakoľko maloletá je vo veku, kedy si ešte tieto skutočnosti neuvedomuje a tiež je potrebné, aby sa najskôr zastabilizoval rozsah bežného styku a až následne riešil styk v širšom rozsahu, ako bol aktuálne upravený. Súd ale upravil kontakt otca s dieťaťom počas vianočných sviatkov, ktorých atmosféru už vníma aj dieťa vo veku maloletej V. a preto by tieto chvíle mala stráviť nielen so svojou matkou a rodinou z jej strany, ale aj so svojim druhým rodičom, prípadne aj jeho príbuznými. Súd tak, ako kolízny opatrovník apeluje na oboch rodičov, že vzájomné konflikty a urážanie sa pred maloletou môžu maloletú traumatizovať, následne sa bude rozvíjať u dieťaťa ambivalencia, ktorá je prirodzeným ochranným mechanizmom dieťaťa prechádzajúceho traumou z rozvodu svojich rodičov. Napätou atmosférou pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa môže byť narušený zdravý psychický stav maloletej V.. 38. Nakoľko rodičia maloletej nedokážu spolu riadne komunikovať, získavanie informácií o dieťati od jeho matky o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej bude zdrojom, ktorý otec využije v rámci jeho starostlivosti o maloletú. Táto je ešte vo veku, kedy nedokáže prežívané reprodukovať a preto aj napriek pravidelným kontaktom otca s maloletou súd uložil matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej súvisiacich s výkonom jeho osobnej starostlivosti o dieťa a to tak, aby otec mal aktuálne informácie o dennom režime dieťaťa, jeho stravovacích návykoch, aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa, užívaní liekov, ako aj o ďalších skutočnostiach potrebných pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloletú v rámci upraveného styku. Matka je povinná tieto informácie otcovi poskytnúť vždy v pietok v prvý deň styku otca s maloletou a to takým spôsobom, aby sa v prípade rozdielnych tvrdení oboch rodičov dalo splnenie si tejto povinnosti preukázať.
39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.