Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/261/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu: J. Q. B. s.r.o., so sídlom v A., K. 8, J.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Q. M., advokátom so sídlom A., K. X proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou W. & W., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom A., D. XX, J.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2 775,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 07.marca 2017, č. k. 3C/151/2016-36 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu o zaplatenie 2 775,23 eur s príslušenstvom. Vo výroku II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že predchodca žalobcu so žalovaným uzatvorili zmluvu o pôžičke dňa 21.02.2013. Predchodca žalobcu na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 5 624,19 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v mesačných splátkach vo výške 56,81 eur po dobu 99 mesiacov. Žalovaný si neplnil svoju povinnosť splácať riadne a včas. Predchodca žalobcu listom - vypovedanie zmluvy zo dňa 28.06.2013 vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky do podania žaloby neuhradil a z celkovej sumy zaplatil predchodcovi žalobcu 20,- eur. Celkový dlh tak ku dňu žaloby predstavoval sumu 2 775,23 eur. Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Preto sa bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvu vypovedal ku dňu 20.06.2013, listom zo dňa 28.06.2013. Zároveň v tomto liste vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Súd preskúmal vypovedanie vykonané žalobcom. Podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch možno vypovedať iba zmluvu uzavretú na neurčitú dobu. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným však nebola uzavretá na neurčitú dobu, keďže vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP) k zmluve je dojednané skončenie zmluvy na čas, kedy sa úplne splatia všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Takisto termín konečnej splatnosti Máj/2021 určuje dobu na ktorú je zmluva uzavretá. Vzhľadom na to, predstavujú dojednané VOP, konkrétne bod 12.2 VOP odklon od zákonnej právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa. Úkony, ktoré pred vypovedaním zmluvy žalobca vykonal však majú znak odstúpenia od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže bol žalovaný v omeškaní, pretože si svoju povinnosť plniť splácať riadne a včas neplnil, tak ho žalobca listom vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia listu a upozornil ho na vypovedanie zmluvy. V tomto prípade preto má súd za to, že žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca však listom vypovedal zmluvu ku dňu 20.06.2013, avšak žalovanému lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula až 09.07.2013, preto mohol od zmluvy žalobca odstúpiť až 10.07.2013. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zrušila. Každá zo strán zmluvy bola povinná vydať, čo od protistrany dostala. Vzhľadom na to, začala obom stranám zmluvy

plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že od zmluvy sa odstúpilo dňa 10.07.2013, tak od tohto dňa začala stranám plynúť premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa teda premlčí za dva roky od 10.07.2013. Právo sa premlčalo dňa 10.07.2015. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musel súd prihliadol na premlčanie, napriek tomu, že žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Žalobca žalobu doručil súdu dňa 17.06.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa súdu nárok žalobcu premlčaný. Právne vec posudzoval aj podľa § 582 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná bola síce v spore úplne úspešná, keďže žaloba bola zamietnutá, ale na konaní sa nijakým spôsobom nepodieľala, a preukázateľne jej nevznikli žiadne trovy konania. Preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že súd nesprávne vyhodnotil následky zrušenia zmluvy od počiatku na základe výpovede zmluvy jeho právnym predchodcom, a tým ním uplatnený nárok nesprávne podriadil pod režim bezdôvodného obohatenia a nesprávne aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Právne následky, ktoré nastávajú výpoveďou zmluvného vzťahu s účinkami ex nunc nemožno zamieňať s právnymi následkami, ktoré nastávajú v prípade odstúpenia od zmluvy ex tunc. Nakoľko absentuje v úverovej zmluve dojednanie zmluvných strán ohľadom predčasného ukončenia úverového vzťahu odstúpením, k odstúpeniu od zmluvy postupom podľa § 48 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť ani nedošlo. Jeho právny predchodca nepostupovať podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou jeho právny predchodca ukončil predčasne výpoveďou zo dňa 28.06.2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie vyčíslenej dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výpovede. Postup jeho právneho predchodcu bol v súlade s ust. bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy upravujúcich spôsob ukončenia úverového vzťahu formou výpovede rovnako pre obe zmluvné strany. Trval na tom, že k predčasnému ukončeniu úverového vzťahu výpoveďou pre porušenie platobných povinností žalovaným došlo platne. Zastával názor, že ust. § 582 Občianskeho zákonníka nebráni zmluvným stranám dohodnúť si možnosť predčasného ukončenia zmluvného vzťahu uzavretého na dobu určitú výpoveďou. Jeho právny názor o možnosti dojednania výpovede úverovej zmluvy dojednanej na dobu určitú je podporený aj rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 750/2009 z 27.07.2010. Výpoveď úverovej zmluvy spolu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému doručená dňa 04.07.2013, a lehota 5 dní na zaplatenie dlžného zostatku uplynula dňa 09.07.2013. Od 10.07.2013 je žalovaný v omeškaní s jeho uhradením, premlčacia doba pre zaplatenie celej sumy dlžného zostatku podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 10.07.2013 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa 17.06.2016 uplatnená v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Nim uplatnený nárok tak v čase začatia konania nebol premlčaný. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/25/2015 z 30.11.2015 v obdobnej veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobca listom zo dňa 28.06.2013 vypovedal zmluvu o úvere ku dňu 20.06.2013, avšak žalovanému lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula až 09.07.2013, preto mohol od zmluvy žalobca odstúpiť až 10.07.2013. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zrušila. Každá zo strán zmluvy bola povinná vydať, čo od protistrany dostala. Vzhľadom na to, začala obom stranám zmluvy plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že od zmluvy sa odstúpilo dňa 10.07.2013, tak od tohto dňa začala stranám plynúť premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa teda premlčí za dva roky od 10.07.2013. Právo sa premlčalo dňa 10.07.2015. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa musel súd prihliadol na premlčanie, napriek tomu, že žalovaný námietku

premlčania nevzniesol. Žalobca žalobu doručil súdu dňa 17.06.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa súdu nárok žalobcu premlčaný.

6. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje z nasledovných dôvodov:

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 21.02.2013 k uzavretiu zmluvy označenej ako zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.02.2013 je vzťahom spotrebiteľským. V danom spore podmienky uzavretia zmluvy upravoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

8. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť E. H. S., a.s. doručil dňa 04.07.2013 žalovanému list zo dňa 28.06.2013 označený ako "vypovedanie zmluvy", v ktorom uviedol, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 21.02.2013 túto zmluvu ku dňu 20.06.2013 vypovedá, a že dlžná čiastka ku dňu vypovedaniu tejto zmluvy je v celkovej sume 2809,81 eur, pričom istina 2792,35 eur sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Zároveň vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia tohto vypovedania uhradila celý dlh na označený účet. 9. Súd prvej inštancie posúdil tento list označený ako "vypovedanie zmluvy" ako odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho sa zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zrušila, a nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za premlčaný vzhľadom na dvojročnú premlčaciu dobu.

10. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

11. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť v prípade, ak je obsah právneho úkonu sporný či pochybný a domáha sa ho niektorý z účastníkov tohto úkonu.

12. V zmysle uvedeného, pokiaľ právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.06.2013 prejavil svoju vôľu vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.02.2013, nejde o právny úkon pochybný alebo nejasný, t. j. prejavom vôle právneho predchodcu žalobcu bolo zmluvu vypovedať a nie od nej odstúpiť tak, ako to nesprávne posúdil súd prvej inštancie. Uvedená skutočnosť má význam z hľadiska posudzovania premlčania uplatneného práva žalobcu. Preto vyslovený právny názor súdu prvej inštancie, že uplatnené právo žalobcu je premlčané nie je správny, nakoľko premlčaciu lehote súd odvodil od posúdenia nároku žalobcu ako vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu odstúpenia od zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky.

13. Súd prvej inštancie sa mal preto zaoberať tým, či list právneho predchodcu žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 28.06.2013 označený ako výpoveď spĺňa všetky predpoklady výpovede, t. j. či takýto spôsob skončenia zmluvy bol medzi stranami sporu dohodnutý, či takýto spôsob zodpovedá ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch a aj ustanoveniu § 14 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a v tomto smere mal vykonať aj potrebné dokazovanie.

14. Súd prvej inštancie však listinu označenú ako výpoveď takto dôsledne neskúmal a preto je jeho právny záver o premlčaní uplatneného práva žalobcu je predčasný a preto nesprávny. Bude potrebné vykonať dokazovania v hore naznačenom smere a následne je potrebné opätovne vyhodnotiť úkon právneho predchodcu žalobcu - výpoveď zo dňa 28.06.2013, a potom na základe týchto hodnotení zaujať právny záver k premlčaniu uplatneného práva žalobcu. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ a § 391 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 391 ods. 3 v ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle hore vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu.

17. Podľa § 391 ods. 2 je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .