Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/111/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. nad I., o zaplatenie 3.753,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2016 č. k. 20C/307/2015-55 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu zo dňa 06. decembra 2016 č. k. 20C/307/2015-60 takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 426 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 426 eur od 01.09.2012 do zaplatenia z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 470,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 470,43 eur od 01.09.2012 do zaplatenia zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.251,50 eur od 03.09.2012 s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.254,50 eur od 03.09.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku IV. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 39,94%. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 3.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 48 mesačných splátok po 106,50 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považoval za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený „12/2015“. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť

v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., pričom v zmluve nie je vyplnené ani políčko termín splatnosti splátok. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 48 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka bola splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Keďže zmluva bola uzavretá 23.12.2011, zročnosť prvej splátky nastala 20.1.2012 a pokiaľ by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, zročnosť poslednej splátky by pripadla na 20.12.2015. V danom prípade však z listín vyplýva, že zmluva bola predčasne ukončená, a to výpoveďou zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo 24.8.2012. V bode 12.2. VOP označenom ako skončenie zmluvy je zakotvené právo tak veriteľa ako aj dlžníka zmluvu o pôžičke kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. V prehľade splátok a úhrad je zaznamenané vypovedanie zmluvy k 20.9.2012 pod položkou pokuta za vypovedanie. Po vypovedaní zmluvy sa neuhradený zostatok pôžičky zvýšil o zvyšnú sumu splátok 2.751,02 Eur na 3.336,77 Eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že pôvodný veriteľ ukončil zmluvu jej výpoveďou. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žaloba bola na súde podaná dňa 17.8.2015 a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred 17.8.2012, t.j. sedem splátok istiny pôžičky po 106,50 Eur zročných od 20.1.2012 do 20.7.2012, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 745,50 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že titulom pôžičky vykonal žalovaný v dňoch 17.1.2012, 15.2.2012, 18.4.2012 úhrady v celkovej sume 319,50 Eur, ktoré súd započítal na prvú až tretiu splátku istiny pôžičky (3 x 106,50 Eur) zročných od 20.1.2012 do 20.3.2012. Trojročná premlčacia doba ohľadom riadne neuhradenej štvrtej splátky splatnej 20.4.2012 v sume 106,50 Eur začala plynúť 21.4.2012 a uplynula 21.4.2015, ohľadom 5. splátky v sume 106,50 Eur splatnej 20.5.2012 začala plynúť 21.5.2012 a uplynula 21.5.2015, ohľadom 6. splátky v sume 106,50 Eur splatnej 20.6.2012 začala plynúť 21.6.2012 a uplynula 21.6.2015, ohľadom 7. splátky v sume 106,50 Eur splatnej 20.7.2012 začala plynúť 21.7.2012 a uplynula 21.7.2015. Uplatnené právo žalobcu je preto premlčané v tejto časti neuhradených splátok zročných pred 17.8.2012 v celkovej sume 426 Eur /4 splátky x 106,50 Eur/. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Právo na zaplatenie zvyšných neuhradených splátok istiny pôžičky so splatnosťou od 20.8.2012, premlčané nie je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.8.2012 (ktorá je najskôr splatná z týchto splátok) začala plynúť od 21.8.2012 a uplynula by 21.8.2015, no právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 17.8.2015, t.j. pred uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie práva súd prihliadal z úradnej povinnosti v zmysle § 5b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovaného nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi tri splátky po 106,50 Eur v dňoch 17.1.2012, 15.2.2012, 18.4.2012, a tieto úhrady v celkovej sume 319,50 Eur súd započítal výhradne na istinu spotrebiteľského úveru, a dlh žalovaného aj po odpočítaní premlčanej časti dlhu 426 Eur činí 2.254,50 Eur (3.000 Eur - 319,50 Eur - 426 Eur). Žalovaný je v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu od 3.9.2012 (predžalobná upomienka zo dňa 24.8.2012, ktorou veriteľ predčasne ukončil zmluvu, bola daná na poštovú prepravu dňa 28.8.2012, a v zmysle bodu 13.2 veta posledná VOP sa táto písomnosť považuje za doručenú piaty deň od podania na poštovú prepravu, teda 2.9.2012). Žalobca má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto je žalovaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.254,50 Eur od 3.9.2012 do zaplatenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie výrokom I. konanie v späťvzatej časti o zaplatenie poplatkov a zmluvnej pokuty v sume 470,43 Eur s príslušným úrokom z omeškania podľa § 145 ods. 2 zastavil, výrokom II. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 2.254,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.254,50 Eur od 3.9.2012 do zaplatenia a vo zvyšku výrokom III. žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 2.254,50 Eur , čo predstavuje zo žalobou uplatnenej sumy 60,06% a procesný

úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 470,43 Eur s príslušenstvom bez uvedenia dôvodu, podľa § 256 ods. 1 CSP, nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti, čo spolu so zamietnutou časťou žaloby predstavuje sumu 1.499,45 Eur (3.753,95 Eur - 2.254,50 Eur), ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 39,94 % (neúspech žalobcu). Preto súd podľa § 255 ods. 2 vyslovil, že prevažne úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,12% (60,06 % - 39,94 %). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením zo dňa 06.12.2016 č. k. 20C/307/2015-60 súd prvej inštancie opravil výrok IV. svojho rozsudku o náhrade trov konania tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 20,12%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri písaní rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti v IV. výroku rozhodnutia, ktorým bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 39,94%ˇnamiesto 20,12%. Preto súd z úradnej povinnosti podľa § 224 túto zrejmú nesprávnosť opravil spôsobom uvedeným vo výroku opravného uznesenia.

2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku IV. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 603,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 603,02 eur od 03.09.2012 do zaplatenia v lehote troch dní a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o bezúročnosti úveru. Právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru a nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky, t. j. splátku istiny, úrokov a poplatkov nie je správny a je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá, ktorým sú slovenské súdy viazané. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach úverovej zmluvy, predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných dojednaniach zložitejšia, ako napríklad zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka. K uvedeniu konečnej splatnosti úveru uviedol, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru uvedeným mesiac+rok ukončenia úverového vzťahu, ako bolo v posudzovanom prípade „12/2015“ je dostatočne určité a zrozumiteľné, plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 09.11.2016 rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligátorné náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES, ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie podľa ktorého sa má čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobru určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ust. v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernica bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Ďalej dôvodil, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sa má čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve uvedený pre priemerného spotrebiteľa dostatočne a zrozumiteľne. V prejudiciálnej otázke, či sa má čl. 23 Smernice 2008/48/ES vykladať tak, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku na veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade, že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti, ako je RPMN, počet a frekvencia splátok, prípadne existenciu notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenia tak, ako to upravuje čl. 10 ods. 2 Smernice. Súdny dvor Európskej únie tiež vylúčil oprávnenosť sankcie, straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t. j. na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligátornú náležitosť úverovej zmluvy v zmysle Smernice 2008/48/ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nakoľko súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu záveru o bezúročnosti úveru, vznikol mu nárok aj na zaplatenie súdom prvej inštancie zamietnutej časti žaloby v časti uplatnených zmluvných úrokov z úveru, čo predstavuje sumu 603,02 eur (vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 3.753,95 a priznanou sumou 2.254,50 eur spolu s čiastočne zastaveným konaním v časti o zaplatenie sumy 470,43 eur s príslušenstvom a späťvzatím v časti o zaplatenie 426 eur s príslušenstvom). Nakoľko predmetom zamietnutej časti žaloby je aj nárok na zaplatenie štyroch premlčaných splátok vo výške 426 eur, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a zo sumy 426 eur od 01.09.2012 do zaplatenia a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil. Uplatnil si náhradu trov konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Vzhľadom k tomu, že žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a zo sumy 426 eur od 01.09.2000 do zaplatenia späť, a žalovaný nevyjadril so späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací súd podľa § 370 ods. 1, 2, 3 pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 426 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 426 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 426 eur od 01.09.2012 do zaplatenia zrušil a konanie v tejto časti zastavil. 6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol potom rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti - o zaplatenie sumy 603,02 eur s príslušenstvom (zmluvných úrokov z úveru) a vo výroku IV. o náhrade trov konania. 7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. V tomto smere súd považoval za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený „12/2015“. Konštatoval, že zákon v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok), kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Ďalej súd zistil, že v zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., pričom v zmluve nie je vyplnené ani políčko termín splatnosti splátok. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatkoch. Nakoľko zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase uzavretia zmluvy, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad za preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi splátky v celkovej sume 319,50 eur, ktorú sumu súd započítal výhrade na istinu spotrebiteľského úveru. Dlh žalovaného aj po odpočítaní premlčanej časti dlhu 426 eur (neuhradené splátky zročné pred 17.08.2012 - splátka splatná 20.04.2012 v sume 106,50 eur, splátka splatná 20.05.2012 v sume 106,50 eur, splátka splatná 20.06.2012 v sume 106,50 eur, splátka splatná 20.07.2012 v sume 106,50 eur), predstavuje 2.254,50 eur (3.000eur - 319,50 eur t. j. zaplatená istina na úvere - 426 eur premlčané splátky pred 17.08.2012). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.254,50 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti (zmluvných úrokov z úveru a poplatkov) žalobu zamietol. 8. Odvolací súd tento právny názor súdu prvej inštancie považuje za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné: 9. Žalobca v odvolaní namieta právny názor súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru. 10. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úveru skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.12.2011 neobsahuje

všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje citovaný zákon, a to náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/. Zákonodarca v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligátorných náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a v § 10 ods. 1. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovení § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je okrem iného i to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Keďže v danom prípade v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, pričom v zmluve nie je vyplnené ani políčko termín splatnosti splátok a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere taktiež neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. podľa ktorého musí zmluva obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V preskúmavanej veci v zmluve je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru tak, že je vymedzený „12/2015“. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto údaj nie je dostatočný, nakoľko podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ je nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok), kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu uvedených náležitostí vyžadovaných v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, žalobcovi tak nevzniklo právo na zaplatenie zmluvných úrokov z úveru, ktoré boli v zmluve dojednané, vzniklo mu len právo na vrátenie nesplatenej istiny úveru. Keď žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.000 eur a žalovaný z úveru uhradil sumu 319,50 eur, dlh žalovaného po odpočítaní premlčanej časti dlhu 426 eur predstavuje 2.254,50 eur. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.254,50 eur s úrokmi z omeškania a výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 11. K odvolacej námietke žalobcu, že pri posudzovaní náležitostí spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóvá (sp. zn. C-42/2015) odvolací súd udáva nasledovné: 12. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h/ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica) v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a čl. 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

13. Z uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere (pôžičky) na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zák. č. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (proti zákonu). Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.

14. Preto aj odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch, a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere správne súd prvej inštancie v zmysle hore uvedených dôvodov považoval za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch.

15. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .