Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Csp-89-2021.pdf
PDF · 82.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Csp/89/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 47 967 692, pr. zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica 97 401, IČO: 45 018 201 proti žalovanému: P. X. T., Z.. XX.XX.XXXX, Z. X. B. A. - I. XXX XX, v konaní o zaplatenie 697,60 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
III. Nariaďuje Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica 975 99, IČO: 36 631 124, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok za podanie žaloby v sume 20,50 €, do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 08.06.2021 v spojení s jej čiastočným späťvzatím z 8.10.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 295,75 € spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,- € od 12.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 43,- € od 9.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 78,29 € od 8.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 48,33 € od 7.6.2019 do zaplatenia, to sumy 43,- € od 9.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 40,13 € od 12.3.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume vo výške 274,25 € a nahradil mu trovy konania titulom neuhradenia pohľadávok vzniknutých poskytnutím verejných služieb.
2. Súd z evidencie pobytu cudzincov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zistil, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky prechodný pobyt v období od 27.10.2017 do 30.06.2020. Rovnako súd zistil, že žalovaný je štátnym príslušníkom Indickej republiky.
3. Podľa ust. § 161 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
5. Podľa ust. § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
6. Podľa ust. § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Keďže v danej veci vystupuje ako žalovaný občan Indickej republiky, má predmetné konanie charakter tzv. konania s cudzím prvkom.
8. Základnou podmienkou, ktorá musí byť na prejednanie právnej veci v konaní s cudzím prvkom splnená, je podmienka právomoci súdu vo veci konať, ktorou skutočnosťou sa súd musel primárne zaoberať. Právomoc súdu môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou, alebo právnymi predpismi EÚ a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem, zákonom.
9. Vzhľadom na konanie s cudzím prvkom, súd skúmal, ktorý právny predpis je na riešenie predmetnej otázky potrebné aplikovať. Vlastným šetrením zistil, že neexistuje žiadna mnohostranná či dvojstranná medzinárodná zmluva, ktorej zmluvnými stranami by bola Slovenská republika a Indická republika, resp. právne predpisy EÚ a Európskych spoločenstiev, ktoré by sa na tento občianskoprávny vzťah dali aplikovať. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť dospel súd ku záveru, že na otázku skúmania právomoci v danej právnej veci konať je potrebné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
10. Podľa ust. § 1 zákona č. 97/1963 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
11. Podľa ust. § 2 zákona č. 97/1963 Zb. ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
12. Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
13. Podľa ust. § 37a zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
14. Podľa ust. § 37b zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
15. Podľa ust. § 37c zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania, a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.
16. Podľa ust. § 37d zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.
17. Z citovaného ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb. vyplýva, že určujúcim kritériom pre založenie všeobecnej právomoci súdov členského štátu je bydlisko žalovaného v tomto členskom štáte.
18. Súd na základe evidencie pobytu cudzincov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície mal za preukázané, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky prechodný pobyt v období od 27.10.2017 do 30.06.2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby na súd 08.06.2021 žalovaný už nemal bydlisko na území Slovenskej republiky.
19. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd za to, že v zmysle ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. nie je splnená podmienka právomoci Okresného súdu Košice II konať v danej veci. Takisto táto podmienka nie je splnená ani v zmysle ust. § 37a, § 37b, § 37c či § 37d. S poukazom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že nemá právomoc konať v predmetnej veci.
20. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu. Súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd len poučuje žalobcu, že so svojou žalobou sa môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ust. § 9 Civilného sporového poriadku zastavil.
21. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Súd pri otázke náhrady trov konania skúmal podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Zavinenie v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného. Vzhľadom na dôvod zastavenia konania (absencia procesnej subjektivity žalovaného pred začatím konania), súd uzavrel, že zavinenie na zastavení konania je nutné pričítať žalobcovi. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovaného právo na ich náhradu nepriznal.
23. Z evidenčných pomôcok súdu súd zistil, že žalobca súdny poplatok za podanie žaloby v sume 20,50 € uhradil na účet prevádzkovateľa systému 06.06.2021.
24. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
25. Podľa ust. § 11 ods. 4 cit. zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
26. Podľa ust. § 11 ods. 6 cit. zákona, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
27. Nakoľko žalobca 06.06.2021 zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby v sume 20,50 € a súd konanie zastavil pred prvým pojednávaním, pričom poplatok mu nemal byť vyrubený, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o jeho vrátení v plnej výške.
28. V zmysle ust. § 11 ods. 6 cit. zákona, súd zašle odpis tohto právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie a zúčtovania súdnych a správnych poplatkov, t.j. Slovenskej pošte, a.s., ktorá súdny poplatok žalobcovi vráti.
Poučenie:
Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie (§ 357 písm. a), m) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II, a to v troch vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Proti tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).