Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: O. Š., H.. XX.XX.XXXX, R.. C. Z. XXX/XX, XXX XX Ž. H. D., Š. X. K., B. S. M. T. X. E., L. Č.. XX, XXX XX Ž. H. D., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 405,21 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 405,21€ od 20.5.2014 do 20.12.2015 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,20% ročne zo sumy 405,21€ od 21.12.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 370,50€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 370,50€ od 21.12.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 82,86 %.

odôvodnenie:

1.Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 405,21€ spolu s príslušenstvom z titulu neuhradeného zostatku úveru. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 10.12.2013 zmluvu o pôžičke č. 20600465, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 405,21€. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných v 24 mesačných splátkach vo výške 19,50€. Do dnešného dňa žalovaný neuhradil z uvedenej sumy žiadnu platbu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.05.2014 úver zosplatnil.

2. Súd uznesením č. k. 19Csp/44/2017-34 zo dňa 14.08.2017 pripustil, aby pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., nakoľko mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, prešla na postupníka - spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil,

aby súdu konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na termín pojednávania nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával postupom podľa § 180 veta druhá bez jeho prítomnosti.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 10.12.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2014, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovanému a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 10.12.2013 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 20600465, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 370,50€ na kúpu spotrebného tovaru - pohovky v kúpnej cene 390,-€. Žalovaný zaplatil pri podpise zmluvy akontáciu vo výške 19,50€. V zmluve bolo dojednané, že žalovaný bude predmetný úver splácať splátkami vo výške 19,50€ v celkovom počte 24 splátok pri ročnej úrokovej sadzbe 26,23%, výške RPMN 26,23%, s tým, že celkové náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 97,50€. Podľa prehľadu splátok a úhrad k predmetnému úveru žalovaný na úver nepoukázal žiadne platby. Právny predchodca žalobcu vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2014 žalovaného k okamžitej úhrade dlžných splátok v celkovej výške 62,40€ v lehote do 06.05.2014 s tým, že ho súčasne upozornil, že ak nedôjde k úhrade daného dlhu, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný na výzvu nereagoval. Keďže nedošlo k úhrade dlhu, žalobca, podľa jeho udania v žalobe úver zosplatnil dňa 19.05.2014.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 2 písm. a, b Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie vecí, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1

11. Keďže žalobca zobral žalobu pred otvorením pojednávania späť v časti úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 405,21€ od 20.05.20104 do 20.12.2015 a úroku z omeškania vo výške 0,20% ročne zo sumy 405,21€ od 21.12.2015 do zaplatenia, súd v tejto časti konanie postupom podľa § 145 zastavil.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do výšky sumy 370,50€ spolu s príslušenstvom. Súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 10.12.2013 spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, či úveru ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v hotovosti. Žalobca pritom vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12. Z vyššie uvedených dôvodov súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala potrebné náležitosti tak, ako ich vyžaduje tento zákon v § 9 ods. 2. Zmluva neobsahovala zrozumiteľným spôsobom uvedenú výšku úveru, keďže v jej úvode sa konštatuje, že celková čiastka (pôžičky) predstavuje výšku 468,-€ a na ďalšom mieste sa uvádza, že pôžička (finančné plnenie) predstavuje výšku 370,50€. Takto uvedená výška pôžičky je zmätočná, nezrozumiteľná, a tento údaj nespĺňa požiadavky § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. V ďalšom zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to termíny splátok úveru, keďže zo zmluvy nevyplýva ku ktorému dátumu v mesiaci má žalovaný splátky na úver poukazovať. Keďže predmetná zmluva neobsahovala vyššie uvedené obligatórne náležitosti, súd považoval predmetný úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch predovšetkým je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru.

13. Súd len podporne poukazuje na to, že výška úrokovej sadzby, ktorá bola v zmluve dojednaná vo výške 26,23% ročne, ktorá výška prevyšuje niekoľkonásobne mieru úrokov z úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzavretia predmetnej zmluvy (okolo 9 - 11% pri bankových inštitúciách) je dojednaná neprimerane vysoko. Aj po zohľadnení určitej miery rizika nebankových subjektov, ktoré poskytujú úvery spotrebiteľom za benevolentnejších podmienok ako samotné bankové inštitúcie, takto dojednaná úroková sadzba je neprimerane vysoká, a teda ide v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie je potom potrebné naň prihliadať akoby nebolo obsahom zmluvy samotnej. Potom možno vyvodiť záver, že zmluva neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby.

14. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 370,50,- € a súd úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný na úver nepoukázal žiadne platby (okrem akontácie na kúpnu cenu tovaru), súd uložil žalovanému povinnosť, aby mu vrátil sumu poskytnutého úveru, t.j. 370,50€.

15. Súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov vo zvyšnej časti zamietol.

16. Keďže sa žalovaný sa tak dostal do omeškania so splatením svojho splatného peňažného záväzku, preto mu súd súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 370,50€ od okamihu omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru (od 21.12.2015). Výšku úroku z omeškania súd pritom odvodzuje z kogentnej úpravy obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5,05 % ročne.

17. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech nárok na náhradu trov konania vo výške jeho čistého úspechu v konaní t.j. 82,86% (úspech žalobca 91,43% - úspech žalovaný 8,57%). O vyčíslení trov konania rozhodne prvostupňový súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré vypracuje vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Proti výroku o nepribratí občianskeho združenia do konania ako osobitný subjekt nie je prípustné odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie