Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/35/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému D. Q., bytom X. XXXX/XX, K., v konaní o vymoženie 3326,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20Er/53/2015-21 zo dňa 7. októbra 2015 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 376/08/14 zo dňa 31.10.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o., pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou bola rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy zistil, že výber orgánu, ktorý bude rozhodovať spory zo zmluvy, patrí žalobcovi, zmluva mala pritom formulárovú podobu, fakticky nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, bola vopred pripravená dodávateľom bez možnosti podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva je preto neprijateľnou podmienkou, je neplatná, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, bráni, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom. Súd svoj záver podporil citáciou príslušných ustanovení Exekučného poriadku, zák. č. 244/2002 Z.z., zák. č. 129/2010 z.z., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice Rady 93/13/EHS, poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora (ES) C-240/98, C-168/05, C-243/08 a spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010.

3. Oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Exekučný súd sa podľa jeho názoru neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, nebol podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, dlžník nebol povinný prijať návrh na jej uzavretie, mohol od nej odstúpiť. Išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie tejto zmluvy. Podpísal ju dobrovoľne. Predmetná rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky, súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva totiž nevyžaduje od spotrebiteľa postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania, toto konanie je len alternatívne. Citoval časti niekoľkých rozhodnutí súdov, ktoré rozhodovali o veci opačne. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 a odvolacími dôvodmi podľa § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 , konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

6. Súd prvej inštancie sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, čím vyriešil i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.

7. Podľa rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 25.10.2013, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.

8. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

9. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom ku dňu podpisu rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd sa naďalej pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

11. Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou, samostatnou rozhodcovskou zmluvou alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej doložky.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa...“). Ide o notoricky používanú formu tejto rozhodcovskej zmluvy, samozrejme aj úverovej zmluvy, ide teda o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, následne už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy (keďže nemá absolútne žiadne poznatky o takejto forme riešenia sporov), ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa. Technická samostatnosť listiny zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania, ako to tvrdí oprávnený, podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje § 53 ods. 3 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

16. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave oproti miestu bydliska spotrebiteľa v Poprade, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy už len z tohto dôvodu, zrejmá.

17. Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.

18. Na základe zistených skutočností pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi

vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu spotrebiteľa, akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011).

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil napadnuté uznesenie.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .