Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-26-2017.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. P. M., nar. X.X.XXXX a mal. N. M., nar. X.X.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., pochádzajúce z rodičov K. M., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W., K., zastúpenej v konaní JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8 a Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., F. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou v Prešov, Veselá 5, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/237/2015-231 zo dňa 22.05.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné a vo výroku, ktorým určil dlžné výživné tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. P. M., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 16.06.2015 do 06.04.2017 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne a za obdobie od 07.04.2017 do budúcna na sumu 120,- Eur mesačne a pre mal. N. M., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 16.06.2015 do 06.04.2017 zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne a za obdobie od 07.04.2017 do budúcna na sumu 110,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 16.06.2015 do 31.01.2018 pre mal. P. vo výške 2.910,02 Eur a mal. N. vo výške 2.710,12 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 30 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok,
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Mení rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 10C 331/2008-39 zo dňa 27.3.2009 tak, že: zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. P. M., nar. X.X.XXXX za obdobie od 16.6.2015 do 6.4.2017 zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 170 Eur mesačne a za obdobie od 7.4.2017 do budúcna na sumu 150 Eur mesačne a pre mal. N. M., nar. X.X.XXXX za obdobie od 16.6.2015 do 6.4.2017 zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne a za obdobie od 7.4.2017 do budúcna na sumu 140 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, dlžné výživné za obdobie od 16.6.2015 do 31.5.2017 pre mal. P. vo výške 1 519 Eur a mal. N. vo výške 1 302 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 30 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 8. rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, aj oboch rodičov. V súčasnej dobe je maloletá P. žiačkou 1. ročníka na gymnáziu a maloletá N. 1. ročníka X-ročného gymnázia. Je preto nepochybné, že za uvedené obdobie sa obom deťom podstatným spôsobom zvýšili výdavky na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb, potrieb spojených s mimoškolskými aktivitami, kultúrnym a spoločenským vyžitím, ale tiež výdavky na zabezpečenie ošatenia, obuvi, stravy, cestovného do školy, výdavky spojené zo zdravotným stavom oboch detí, keďže obe navštevujú očnú ambulanciu. Zároveň sa zvýšili výdavky u maloletej N. v súvislosti s jej športovými aktivitami, keďže aktívne hrá futbal, u maloletej P. výdavky v súvislosti so zubnou násadou, keďže potrebuje nosiť zubný strojček, pričom všetky tieto výdavky matka v priebehu konania dôkladne podrobným spôsobom súdu preukázala, či už potvrdeniami alebo bločkami o úhrade týchto výdavkov. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, keďže pri poslednej úprave výživného obaja uvádzali svoj priemerný čistý mesačný príjem v sume 663,88 Eur (okolo 20 000 Sk mesačne), pričom otec pracoval ako autodopravca, bol samostatne zárobkovo činnou osobou, následne odišiel do P., kde celé toto obdobie žil a pracoval. V priebehu konania zdokladoval svoj priemerný čistý mesačný príjem za obdobie rokov 2015 až 2017 a preukázal, že pracovný pomer v P. ukončil dobrovoľne na základe vlastnej výpovede, čo odôvodňoval svojím zhoršeným zdravotným stavom a nízkym príjmom, kvôli čomu sa vrátil v závere konania späť na Slovensko. Aj keď sa otec bránil tým, že kvôli zlému zdravotnému stavu nemohol podávať v zahraničí plný výkon, tak ako to bolo v predchádzajúcom období, a preto mal nižší príjem, súdu nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol tak vážne zhoršený, pre ktorý by vôbec prácu vykonávať nemohol. U matky maloletých detí sa jednoznačne nepodarilo preukázať, či sa jej príjem navýšil od poslednej úpravy výživného, keďže v priebehu konania obnovila opäť živnosť, začala podnikať v oblasti autodopravy a k svojmu čistému mesačnému príjmu sa pre krátkosť obdobia, kedy začala pracovať, vyjadriť nevedela. Súd prvej inštancie navýšil výživné v dvoch časových obdobiach, a to v období od 16.06.2015 do 06.04.2017, t.j. od podania návrhu na súd matkou až do doby, kedy sa otec evidoval na úrade práce na Slovensku, pričom pre maloletú P. v tomto období zvýšil výživné zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne a pre maloletú N. zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne. Následne od 07.04.2017, t.j. od obdobia, odkedy je otec evidovaný na Slovensku v evidencii uchádzačov o zamestnanie, súd navýšil výživné pre maloletú P. na sumu 150,- Eur mesačne a pre maloletú N. na sumu 140,- Eur mesačne. V tomto období súd zohľadnil skutočnosť, že otec si prácu hľadá, rieši si svoje zdravotné problémy a musí preklenúť určité obdobie tu na Slovensku, kedy sa riadne zamestná. Preto od tohto obdobia určil nižšie výživné, než za obdobie, kedy pracoval v zahraničí. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 16.06.2015 do 31.05.2017 pre maloletú P. po zaokrúhlení vo výške 1.519 Eur a pre maloletú N. vo výške 1.302 Eur, ktoré mu súd povolil splácať po 30,- euro v mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Súd povolil otcovi splatiť dlh v splátkach z dôvodu, že momentálne je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné, a to pre P. v sume 250,- Eur mesačne a N. v sume 200,- Eur mesačne, súd jej návrh v tejto časti zamietol ako nedôvodný vzhľadom na aktuálne príjmy na strane otca, ako aj na príjmy, ktoré mal súd preukázané v súvislosti s jeho pracovným pôsobením v zahraničí. Zároveň jej zamietol návrh v časti týkajúcej sa dátumu určenia výživného, keďže táto žiada určiť výživné od 01.06.2015, pričom súd určil výživné až dňom podania návrhu, t.j. od 16.06.2015. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd prvej inštancie nerozhodoval na základe zisteného skutkového stavu, ale na základe dohadov, či dojmu, že v P. sa určite zarábajú veľké peniaze, alebo vlastných pochybností o tvrdeniach jedného z účastníkov. Otec v P. ledva vyžil (o čom svedčia aj výpisy z účtov), pracoval ťažko fyzicky, kde triedil sortiment tovaru podľa požiadaviek obchodu a predmetný tovar nakladal do kamiónov. Jeho príjem dosahoval sotva minimálnu mzdu. Túto prácu A. však nútený opustiť z dôvodu radikálneho zhoršenia jeho zdravotného stavu (bolesti chrbta v dôsledku opotrebovaných platničiek) a na odporúčania lekára. Rovnako má vo veľmi zlom stave zuby, ktoré si musí dať do poriadku. Súd prvej inštancie nevykonal právneho hodnotenie veci, neuviedol, ktoré skutkové okolnosti sú naďalej sporné, a preto odňal otcovi možnosť produkovať ďalšie návrhy na dokazovania, lebo otec legitímne predpokladal, že z ním navrhovaných a predložených dôkazov vyplývajú ním tvrdené skutočnosti, pričom neexistovali dôvodné pochybnosti o ním tvrdenom a preukázanom skutkovom stave. Ani protistrana ním tvrdené a preukazované skutočnosti nespochybňovala. Súd prvej inštancie preto porušil právo otca na spravodlivý proces. Závery súdu a
jeho rozhodnutie sú zjavnou nespravodlivosťou. Otec v P. ledva prežil, negeneroval žiaden zisk, nikdy sa práci nevyhýbal, no jeho organizmus je značne opotrebovaný. Navyše zvýšenie výživného o 70,- eur na jedno dieťa je nanajvýš nedôvodné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vôbec nezohľadnil nevyhnutné výdavky otca a rozhodoval iba z pozície potrieb detí. Na všetky tvrdené skutočnosti je možné vypočuť svedkov, ktorí dosvedčia ako sa otcovi v P. darilo. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie.
4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že napriek tomu, že návrhom na začatie konania o zvýšenie výživného na mal. deti, ktorým požadovala vyššie výživné, považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a zákonný. Každé opodstatnené a dôvodné zvýšenie výšky výživného je na prospech mal. detí a slúži k uspokojovaniu ich životných potrieb. Otec v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, s ktorými sa vysporiadal už súd prvej inštancie. Matka argumenty otca považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa zvýšeniu vyživovacej povinností. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Kolízny opatrovník sa v priebehu odvolacieho konania nevyjadril.
6. Dňa 12.12.2017 tunajší súd vyzval právneho zástupcu otca, aby zaslal kópie pracovnej zmluvy otca, ktorú uzatvoril so spol. F., s. r. o., a ďalších dokladov preukazujúcich aktuálnu výšku príjmu.
7. Dňa 18.12.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca, ktoré obsahovalo pracovnú zmluvu otca, výplatnú listinu za mesiac november 2017 a dodatok k dohode o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce u iného zamestnávateľa.
8. Z priloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že táto bola medzi otcom a spoločnosťou F., s. r. o. uzatvorená dňa 16.11.2017, s nástupom do práce ku dňu: 20.11.2017, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a to do 19.12.2017. Hrubá mzda otca bola dohodnutá na 580,- eur za každý odpracovaný kalendárny mesiac.
9. Dňa 16.11.2017 došlo k uzatvoreniu dohody o dočasnom pridelí zamestnanca (otca) na výkon práce u iného zamestnávateľa s tým, že nástup na výkon prác u užívateľského zamestnávateľa bol dohodnutý na deň: 20.11.2017. Dočasné pridelenie je dojednané na dobu určitú - do 19.11.2019. Hrubá mzda otca bola dohodnutá na 580,- eur za každý odpracovaný kalendárny mesiac.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na majetkové pomery otca ako aj odôvodnené pomery mal. P. a mal. N. a ich matky.
13. Z obsahu spisu je zrejmé, že majetkové pomery otca sa od poslednej úpravy výživného zmenili. V čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného na mal. P. a mal. N., od ktorého uplynulo viac ako 8. rokov, bolo preukázané, že mesačný príjem otca predstavoval sumu 663,88 eur, pričom otec pracoval ako autodopravca, bol samostatne zárobkovo činnou osobou, následne odišiel do P., kde celé toto obdobie žil a pracoval. Pracovný pomer v P. ukončil dobrovoľne v roku 2017 na základe vlastnej výpovede z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, čo preukázal potvrdením od ošetrujúceho lekára z mája 2017, ktorý otcovi odporučil telesné ošetrenie na dobu 2 - 3 mesiacov.
14. Odvolací súd má za preukázané, že otec si v mesiaci november 2017 našiel zamestnanie, do ktorého nastúpil dňa 20.11.2017. Hrubá mzda otca bola dohodnutá na 580,- eur za každý odpracovaný kalendárny mesiac. Týždenný fond pracovného času zamestnanca je 37,50 hodín týždenne. Z výplatnej listiny za mesiac november 2017 vyplýva, že príjem otca za daný mesiac, v ktorom odpracoval pravdepodobne 9 pracovných dní (deň nástupu: 20.11.2017), činil 212,72 eur.
15. K podstatnej zmene pomerov nastalo aj u mal. N. a P.. V.. N. je žiačkou 2. ročníka X-ročného gymnázia, aktívne sa venuje športovým aktivitám (futbal). Mal. P. je žiačkou 2. ročníka na gymnáziu, u ktorej sa zvýšili výdavky aj v súvislosti so zubnou násadou, keďže potrebuje nosiť zubný strojček. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že je nepochybné, že od poslednej úpravy, ktorá bola pred viac ako 8 rokmi, sa obom deťom podstatným spôsobom zvýšili výdavky na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb, potrieb spojených s mimoškolskými aktivitami, kultúrnym a spoločenským vyžitím, ale tiež výdavky na zabezpečenie ošatenia, obuvi, stravy, cestovného do školy, výdavky spojené zo zdravotným stavom oboch detí, keďže obe navštevujú očnú ambulanciu.
16. Čo sa týka majetkových pomerov matky, súdu prvej inštancie sa vzhľadom na nedávne obnovenie živnosti matky, nepodarilo jednoznačne ustáliť, či sa jej príjem navýšil od poslednej úpravy výživného.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
18. Odvolací súd je toho názoru, že súčasné majetkové pomery otca nie sú také, aby mu umožňovali platiť výživné na mal. P. a mal. N. v takej výške akú ustálil súd prvej inštancie. Prihliadal najmä na zdravotné problémy otca, ale aj na skutočnosť, že otec je toho času zamestnaný.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Odvolací súd má za preukázané, že mal. N. a mal. P. bývajú v spoločnej domácnosti s matkou. Výdavky na starostlivosť a uspokojovanie potrieb mal. P. a mal. N. zabezpečuje matka v súčinnosti s otcom, ktorý si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil.
21. Majetkové pomery matky sú tiež obmedzené. Táto pred časom obnovila svoju živnosť, začala podnikať v oblasti autodopravy.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen tie základné ako je strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti mladého človeka (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby).
25. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné zohľadniť aj vek dieťaťa. V tomto prípade je oprávnenou osobou mal. N. vo veku 12 rokov, ktorá toho času navštevuje 1. ročník X-ročného gymnázia a mal. P. vo veku 16 rokov, ktorá toho času navštevuje 2. ročník gymnázia.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti č. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
28. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“). Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že po tak dlhej dobe (8 rokov) sa podstatne zmenili pomery na strane oprávnených detí. Ich oprávnené potreby by bez akýchkoľvek pochybností narástli, čo opodstatňuje zvýšenie výživného. Pravidlá určovania výživného však na druhej strane predpokladajú limity, okrem iného v podobe prihliadania na možnosti a schopnosti rodičov. Výživné nesmie byť určené v rozpore s zákonným predpokladom vychádzajúcim z možností a schopností otca. Otec ani zďaleka nedosahuje príjem z obdobia pôsobenia vo M. A. a neboli zistené ani také skutočnosti, akými sú napríklad bezdôvodné vzdanie sa príjmu. Už len vzhľadom na výrazný časový odstup od poslednej úpravy výživného (cca 8 rokov), odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie videl dôvod na zvýšenie výživného, no vzhľadom na podstatné zníženie príjmu otca precizoval výšku výživného podľa dosahovaných príjmov.
29. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade zmeny pomerov na strane otca, je možné podať návrh na zvýšenie výživného pre mal. P. a mal. N..
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem mal. N. a mal. P., ako aj práva a povinnosti rodičov, odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).