Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/194/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného G. V., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.9.2017, č. k. 15PP/86/2017-36, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.1.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného G. V., nar. X.X.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.9.2017, č. k. 15PP/86/2017-36 súd rozhodol, že podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd žiadosť ods. G. V., nar.: XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., G. č.XXX/X, t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.: 2T/104/2015 zo dňa 04.09.2015, právoplatným dňa 30.09.2015 vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal bezprostredne po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 18. 9.2017. V odôvodnení svojej sťažnosti uvádza, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, pretože podľa splnil všetky podmienky, pre ktoré môže žiadať o podmienečné prepustenie a svojím správaním preukázal, že vo výkone trestu si uvedomil, že porušenie zákona spôsobil nepriaznivé následky sebe, svojej rodine a aj spoločnosti. Podľa jeho názoru, je záver prvostupňového súdu o tom, že by v budúcnosti nemal viesť riadny život nesprávny. Poukazuje na to, že v minulosti síce bol odsúdený, avšak v súčasnej dobe si plne uvedomuje nesprávnosť svojho konania. Vo výkone trestu odňatia slobody po prvý raz a to pre trestný čin neplatenia výživného. Odsúdený pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie poukazoval na skutočnosť, že má družku, maloleté dieťa, o ktoré sa chce starať a má aj ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré si plne uvedomuje má v budúcnosti snahu ich plniť. Je schopný a chce sa hneď po svojom prepustení z výkonu trestu zamestnať a výkon trestu odňatia slobody, ktorý už čiastočne vykonal, u neho viedol k tomu, že si uvedomil, že do výkonu trestu odňatia slobody sa už nikdy nechce vrátiť. Podľa odsúdeného je nesprávne uvažovanie súdu, z ktorého vyplýva, že u osoby odsúdenej viackrát v minulosti nie je možné podmienečné prepustenie. Žiada, aby sťažnostný súd jeho sťažnosti vyhovel a rozhodol tak že ho prepustí na slobodu. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného vo výroku prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nespĺňa podmienku materiálnu, podľa ktorej je možné od odsúdeného očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Poukázal pritom na jeho predchádzajúce odsúdenia za rovnaký druh trestnej činnosti, pre spáchanie ktorej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal i na to, že trest odňatia slobody, ktorý si v súčasnosti vykonáva, mu bol uložený za spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Prvostupňový súd má za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Sťažnostný súd považujem dokazovanie, ktoré vykonal prvostupňový súd čo do rozsahu za dostatočné na spravodlivé rozhodnutie. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo rovnako vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a spôsobom, ktorý zaručil dodržanie práv odsúdeného, ktoré sú mu zo zákona priznané. Na rozhodnutie o žiadosti odsúdeného vykonal prvostupňový súd verejné zasadnutie, na ktoré predvolal aj odsúdeného a dal mu možnosť vyjadriť sa. Vyššie uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Svoje úvahy i závery odôvodnil prvostupňový súd v príslušnej časti napadnutého uznesenia správne a vyčerpávajúcim spôsobom, pričom tieto vychádzajú z logického zhodnotenia zistených skutočností. Pokiaľ odsúdený vo svojej sťažnosti deklaruje uvedomenie si svojho protiprávneho konania a snahu viesť po podmienečnom prepustení riadny život, takúto deklaráciu nepovažuje sťažnostný súd za dostatočnú a presvedčivú. Odsúdený mal viackrát možnosť svojim správaním sa v období, ktoré predchádzalo jeho aktuálnemu odsúdeniu dokázať, že chce viesť riadny život, no napriek tomu sa opakovane dopúšťal spáchania rovnakého druhu trestnej činnosti. Preto sťažnostný súd považuje za relevantné brať do úvahy jeho skutočné sa správanie v minulosti a nie jeho deklarované názory, respektíve predsavzatia, ktoré uvádza vo svojej sťažnosti. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.