Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4CoP-70-2017.pdf
PDF · 142.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej vo veci starostlivosti o Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XX/X, v čase maloletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, a o maloletú N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov: matky K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XX/X, zastúpenej R.. H. M., advokátkou so sídlom T., M. Q. XX/X a otec Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Y. X/X, zastúpeného spoločnosťou AK W., s. r. o. so sídlom F., H. rad 5, K.: XX XXX XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať otca o maloletých deťoch, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.septembra 2017, č. k. 6P/64/2016-264 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ohľadne zvýšenia výživného na maloletú N. a zročného výživného z m e ň u j e tak, že návrh na zvýšenie výživného na maloletú N. z a m i e t a .
Napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. ohľadne zvýšenia výživného na plnoletého Y. a zročného výživného p o t v r d z u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku VI. v časti o určenie že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej N. a vo výroku VII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku VI. v časti o povinnosti matky informovať otca o maloletej N. z m e ň u j e tak, že matka je p o v i n n á pravidelne informovať otca vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej N., o jej školských a mimoškolských aktivitách, o plánovaných aktivitách počas prázdnin, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
Žiaden z účastníkom n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 71/2014-106 zo dňa 19.01.2015 v časti vyživovacej povinnosti tak, že vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej N. zvýšil zo sumy 100 eur na sumu 150 eur, s účinnosťou od 30.11.2016, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca vopred. Vo výroku II. zameškané výživné za čas od 30.11.2016 do rozhodnutia vo veci, voči maloletej N. v sume 501,66 eur, povolil otcovi splácať mesačne po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v
prípade nezaplatenia jednej splátky, k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P 71/2014-106 zo dňa 19.01.2015 v časti vyživovacej povinnosti tak, že vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému synovi Y. zvýšil zo sumy 120 eur na sumu 250 eur, s účinnosťou od 30.11.2016, ktoré výživné je povinný platiť k rukám plnoletého syna, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca vopred. Vo výroku IV. zmeškané výživné za čas od 30.11.2016 do rozhodnutia vo veci, voči plnoletému synovi Y. v sume 1.304,30 eur, povolil otcovi splácať mesačne po 30 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, pod stratou výhody poskytnutých splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky, k rukám plnoletého syna. Vo výroku V. prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vo výroku VI. návrh otca zamietol. Vo výroku VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom Okresného súdu Prievidza 12P/71/2014 zo dňa 19.01.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.2.2015 rozvedené, rodičia uzatvorili v časti vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom dohodu, na základe ktorej sa otec maloletých detí zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletému Y. v sume 120 eur mesačne a voči maloletej N. v sume 100 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. V čase vtedajšieho rozhodovania bol maloletý Y. žiakom 9.ročníka ZŠ a maloletá N. bola žiačkou 2.ročníka ZŠ. Matka maloletých detí bývala s deťmi v byte, ktorý patril do BSM. Je zamestnaná v zariadení pre seniorov a dosahovala priemerný mesačný čistý zárobok 450 eur, na obe deti poberala rodinné prídavky, náklady na bývanie mala vo výške 185 eur, telefón pre ňu vo výške 45 eur. Otec maloletých detí pracoval v tom čase v Anglicku, kde dosahoval príjem za rok 2014 1.350 eur, mal náklady na bývanie vo výške 188 libier, poplatok mestu 90 libier, splácal po 50 libier rodinné prídavky, ktoré boli omylom vyplatené, náklady na letenku na Slovensko 100 libier, splátky úveru vo výške 227 eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je dôvodný z dôvodu, že nastala zmena pomerov na strane maloletých detí a aj ich otca od podania návrhu na zvýšenie výživného. Súd bol toho názoru, že matka detí nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči deťom spätne od podaného návrhu. Súd neurčil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom spätne a to u maloletého Y. od 01.09.2015 a u maloletej N. od 01.09.2016 z toho dôvodu, že matka dieťaťa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine k tomu, aby súd mohol takto uplatnené výživné priznať. Podľa názoru súdu neobstojí matkin dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že návrh na zvýšenie výživného si v požadovanom období spätne nepodala z dôvodu jej zlého zdravotného stavu ako aj zlého zdravotného stavu jej otca. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že všetky ostatné záležitosti, čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde Prievidza 15C 262/2015 ohľadom vyporiadania BSM matka detí absolvovala osobne a súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v tom čase tiež bola zastupovaná advokátom. A preto v tejto časti súd návrh matky zamietol. Súd v čase terajšieho rozhodovania mal zistené, že už t. č. plnoletý Y. je od septembra 2015 študentom Hotelovej akadémie T. v tomto školskom roku navštevuje 3.ročník, ide o 5. ročné štúdium. Náklady na zakúpenie potravín pre výučbu raz za tri mesiace má vo výške 30 eur. Stravuje sa v školskej jedálni, mesačné náklady sú 34 eur. Náklady na učebnice raz ročne anglický jazyk - pracovný zošit aj kniha spolu 40 eur, španielčina 20 eur. Má uniformy v škole súvisiace s odborným výcvikom na obsluhu a na varenie, s čím sú spojené náklady - 150 eur. Počas 2. ročného štúdia si zakúpil obidve uniformy /raz ročne sa menia uniformy/. Kopírovanie 5 eur mesačne; návšteva divadla 3x do roka 3x 15 eur mimo Prievidze, naposledy boli v Trnave na predstavení Maco Mlieč. Náklady na stužkovú 5 eur mesačne. Na mimoškolské aktivity náklady nie sú žiadne. Má zdravotné problémy, ktoré súvisia so zrakom a chrbticou. Vyšetrenia absolvuje v rámci okresu, výmena okuliarov raz ročne vo výške 300 eur, má drahé sklíčka, obuv, vložky do topánok 50 eur mesačne Do posilňovne nechodí, z dôvodu, že nemá na to finančné prostriedky. Uvedená aktivita, z dôvodu problémov s chrbticou, mu pomáhala. Do posilňovne nechodí polroka. Poplatok za radu školy sa platí po dohode na prvom rodičovskom združení, doteraz to bolo vo výške 10 eur. V roku 2016 absolvoval vodičský kurz - náklady 550 eur /100 eur si vybral z vkladnej knižky, 100 eur mu dala mama a zostatok si hradil z brigád/. Ďalšie náklady má spojené primerané veku, oblečenie, ošatenie, obuv, nič špeciálne. Maloletá N. je žiačkou 5.ročníka ZŠ. Jej pravidelné mesačné výdaje sú: strava v šk. jedálni 25 eur mesačne, telefón 10 eur, MHD do školy 10 eur, školský klub 4 eurá, šk. pomôcky 10 eur, oblečenie, obuv 40 eur, strava mimo jedálne 100 eur, lieky (imunita) 5 eur, okuliare 150 eur ročne, ZRPŠ 25 eur ročne, školské aktivity (výlety, koncerty, divadelné predstavenia) 10 eur mesačne. Matka s maloletými deťmi žije v prenajatom byte, s čím má spojené mesačné náklady 372,80 eur, okrem toho má ďalšie výdaje 20 eur telefón, oblečenie, obuv 30 eur, hygiena 10 eur. Matka pracuje v zariadení pre seniorov v Prievidzi s mesačným príjmom 480 eur. Otec maloletých detí pracuje vo Veľkej Británii v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako kuchynský
pomocník, kde dosahuje príjem cca 1150 - 1300 libier v čistom. Okrem tohto príjmu nemá žiaden iný príjem. Býva v nájomnom dome, výška nájomného je 238 libier. Okrem toho: 60 libier má cestovné mesačne, v roku 2009 mu boli poskytnuté benefity vo výške 7000 libier ročne, avšak musí ich splácať, od r. 2011. Celkovo mu bolo poskytnutých 14000 libier, ktoré po preskúmaní z anglickej strany mu boli vyhodnotené ako vyplatené neoprávnene, pretože maloleté deti neboli s ním vo Veľkej Británii a uvedenú sumu mu strhávajú v mesačných zrážkach po 50 libier. Kreditná karta mu bola poskytnutá v roku 2010, využíval ju keď prišiel na dovolenku na Slovensko, na benzín. Momentálne sú tam nedoplatky, ktoré spláca vo výške 150 libier mesačne. Celkovo je tam nedoplatok 4700 libier, ktoré spotreboval do rozvodu. Ďalšie náklady sú spojené s výživným, hradenie bytu, ktorý nadobudol v rámci vyporiadania BSM. Ide o 3-izbový byt, ktorý v januári 2017 predal za 50 000 eur. Ďalšie náklady má spojené so zakúpením stravy, oblečenia. Finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti použil na dlhy, nemá z uvedenej sumy už žiadne finančné prostriedky. Internet nedoplatok - 80 eur, rozhlas a televízia - 114 eur nedoplatok, komunálny odpad - od 80 eur do 100 eur, PZP - 60 eur, zakúpil si oblečenie, mal požičané peniaze od slečny V. 3000 eur, ktoré mu požičala, aby mohol existovať, požičala mu ich v marci 2015, aby mohol chodiť na Slovensko. V Anglicku mu požičal peniaze kolega, bratranec U. Y., požičal mu 1500 eur a to od januára 2015, priebežne. R. L. mu požičal 1500 libier od r. 2015 do 2016. Otec maloletých detí, okrem výživného určeným súdom, maloletým deťom kupuje darčeky k sviatkom a stretáva sa s nimi podľa možností v čase, keď je na území SR. Otec mal. detí je tiež vlastníkom osobného motorového vozidla Škoda Octavia. Súd porovnaním pomerov na strane otca dospel k záveru, že u neho nastala zmena pomerov na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pretože jeho príjem v Anglicku činí priemerne 1200 eur mesačne. Jeho výdavky sú na bývanie v sume 200 libier, cestovné v sume 60 libier, splátky ÚP 50 libier, po pripočítaní 100 libier na stravu, výdavky otca činia približne 520 libier mesačne. Z uvedeného vyplýva, že otcovi ostáva na osobnú potrebu približne 680 libier mesačne. Za závažnú zmenu pomerov na strane otca súd považuje skutočnosť, že otec získal z predaja bytu 50 000 eur, kde po úhrade zostatku hypotekárneho úveru, ktoré v zmysle konania o vyporiadaní BSM činilo približne 42000 eur, a tiež na skutočnosť, že matka v rámci vyporiadania BSM mu vyplatila 4000 eur, otec detí teda disponuje hotovosťou 12 000 eur. Ďalšia závažná zmena u otca mal detí je v tom, že sa znížili jeho výdavky súvisiace s úhradou mesačného nájomného a záloh za byt, ktorý bol predmetom predaja a tiež sa znížili jeho výdavky súvisiace so splátkou hypotekárneho úveru. Pokiaľ otec poukazuje na svoje záväzky vo Veľkej Británii, v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že sú to jeho osobné výdavky a do tejto situácie, v ktorej sa nachádza a ktorú sa počas celého konania snaží preukazovať, si spôsobil sám s tým, že bral na seba neprimerané finančné riziko a jeho výdavky neodôvodnene presahovali jeho príjmy. Otec detí na dlhy poukazuje aj napriek tomu, že disponuje alebo disponoval uvedenou finančnou hotovosťou približne 12.000 eur a tieto svoje záväzky si neuhradil. Na strane matky nedošlo k závažnej zmene pomerov, čo sa týka jej príjmu, avšak mierne sa zvýšili výdavky súvisiace s jej bývaním. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že otec detí je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré nevyužíva, avšak preukazuje výdavky s ním súvisiace. Na finančnú hotovosť, ktorou podľa otca matka disponuje, súd neprihliadol z dôvodu, že uvedené skutočnosti boli zohľadňované pri uzatváraní rodičovskej dohody na čas po rozvode. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za to, že finančné a majetkové pomery otca mu umožňujú, aby prispieval na výživu plnoletého Y. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletej N. sumou 150 eur mesačne, a to od podania návrhu. Zameškané výživné u plnoletého Y. za čas od 30.11.2016 do rozhodnutia vo veci do 05.09.2017 vo výške 1304,30 eur /130x10 plus 4,30 eur za 30.11.2016/ a u maloletej N. za čas od 30.11.2016 do rozhodnutia vo veci do 05.9.2017 vo výške 501,66 eur / 50x10 plus 1,66 eur za 30.11.2016/ povolil súd otcovi splácať počnúc právoplatnosťou rozhodnutia v mesačných splátkach u maloletej N. v sume 20 eur mesačne a u plnoletého Y. mesačne v sume 30 eur, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia spolu s bežným výživným, pod stratou výhody poskytnutých splátok. Právne vec posúdil podľa § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine. Ďalej súd rozhodoval o návrhu otca, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok detí a uloženia povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, o návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte detí mimo miesta bydliska, aj o ich plánovaných aktivitách počas prázdninového obdobia a priebežne mu podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa detí. Návrh považoval z nedôvodný. V zmysle § 28 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností je zastupovanie dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 36 os. 1 Zákona o rodine len v prípade, ak sa rodičia nedohodnú o výkone týchto práv a povinností. V danej veci nebolo preukázané, že by medzi rodičmi vznikla nezhoda o tom, ktorý z rodičov má zastupovať, alebo spravovať majetok dieťaťa. Zo samotného
návrhu otca vyplýva, že chce súdnym rozhodnutím deklarovať zákonnú úpravu, podľa ktorej právo zastupovať a spravovať majú obaja rodičia. Podľa názoru súdu nie je dôvodné, aby súd opakoval pri svojom rozhodovaní to, čo vyplýva zo zákonnej úpravy. Z vykonaného dokazovania nevplynula potreba rozhodnúť zo strany rodičov o zastúpení a majetku dieťaťa v konkrétnej situácií. Rovnako tak ani z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba rozhodovať o uložení povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, o návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte detí mimo miesta bydliska, aj o ich plánovaných aktivitách počas prázdninového obdobia a priebežne mu podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa detí, pretože o uvedených skutočnostiach je zo strany detí nimi informovaný a matku o takúto konkrétnu informovanosť ani predtým nežiadal a teda ani z jej strany nedošlo k žiadnej nezhode v tomto smere, aby súd musel o nej rozhodovať uložením akejkoľvek povinnosti matke v zmysle podania návrhu otca, preto ako bolo uvedené vyššie, návrh otca ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí. Dôvodil tým, že rozhodnutie o zvýšení výživného je pre neho likvidačné, keď súd nereflektoval jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ktoré nie sú takého rozsahu, aby mu umožňovali bez ohrozenia kriminalizácie jeho osoby, na výživu detí poukazovať spolu 450 eur mesačne vrátane zročného výživného. Namietal, že súd prvej inštancie ani v jednom bode svojho rozsudku neuviedol, z akej konkrétnej výšky výdavkov vychádzal pri určení výživného na maloletú N. a plnoletého syna Y.. Rovnako nezdôvodnil, ako dospel k výsledným sumám výživného, z čoho tieto pozostávajú a nevyjadril sa ani k výške potrebnosti jednotlivých výdavkových položiek. Dá sa len usudzovať, že súd sa plne stotožnil s tvrdeniami matky o výdavkoch detí, ktoré však považoval za nedôveryhodné a nedostatočne preukázané. Matka totiž vyčíslila výdavky na maloleté deti v sumách prevyšujúcich jej príjem, čo je bez ďalšieho skúmania pochybné. Maloletá N. a plnoletý Y. navštevujú verejné školy, ani jeden nenavštevuje žiaden záujmový krúžok a ich výdavky ani v čase, kedy otec žil s matkou nedosahovali spolu 450 eur mesačne. Poukázal tiež na to, že i matka má rovnako ako otec vyživovaciu povinnosť voči obom deťom, pričom tento jej podiel aj s poukazom na vek detí, nie je možné bagatelizovať, resp. v plnom rozsahu vykrývať osobnou starostlivosťou, ktorá minimálne v prípade plnoletého Y. je bezpredmetná. Zdôraznil, že v prípade výdavkov, ktoré súvisia s návštevou školy nie je možné uvažovať o periodicite týchto výdavkov v 12 mesačnom intervale, ale len v 10 mesačnom, keďže školský rok trvá od septembra do júna. Preto pokiaľ je ročný výdavok napr. 45 eur, podiel pripadajúci na 1 mesiac je 3,75 eur. Matka napr. predložila doklad s označením „ potvrdenie o nákladoch na štúdium - Y. Y.“ zo dňa 23.02.2017, avšak mal za to, že sumy tam uvedené môžu variovať a v konečnom dôsledku sa syna Y. ani nemusia týkať. Ako príklad uviedol náklad na stravu v škole 35 eur mesačne, keď výška stravného je závislá od reálneho počtu odobratých obedov, t. j. nie každý mesiac ide o sumu 35 eur. Rovnako tak matka ani plnoletý Y. nepreukázali ani výdavok na cestovanie do školy, keď syn Y. chodí pešo, ani výdavok 70 eur ročne na úbor na telesnú výchovu. Opakovane namietal výdavok 300 eur ročne na okuliare, keď nikdy syn Y. nemenil okuliare každý rok, pričom syn Y. vo svojej výpovedi uviedol, že ide cca o 2 ročný interval, okrem toho nejde o nový výdavok, tento bol zohľadňovaný v prípade pôvodného určenia výživného. Taktiež, pokiaľ ide o maloletú N., táto navštevuje stále tú istú základnú školu, ako aj v čase pôvodného rozhodovania o výživnom, nechodí na krúžky, nemá žiadne mimoškolské aktivity s výnimkou školských povinností. Nemá tak vedomosť, že by u maloletej N. nastala taká zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala radikálne zvýšenie výživného o polovicu, a v prípade plnoletého Y. dokonca o takmer dvojnásobok. Reálne výdavky maloletej N. a plnoletého Y. nedosahujú deklarovanú výšku a vyčíslenie výdavkov je nadhodnotené a najmä nepreukázané. Zdôraznil, že ak má dôjsť k zmene rozhodnutia o výživnom, je nevyhnuté, aby v posudzovanom prípade došli k takým zmenám v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, resp. celkových majetkových pomerov, či už povinného alebo oprávneného, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Otec v priebehu konania preukázal, že jeho jediným zdrojom príjmom je príjem zo závislej činnosti vo Veľkej Británii, kde pracuje ako pomocný kuchár v hotelovej reštaurácii s príjmom vo výške cca 1 270 GBP. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Poukázal na to, že na výdavky súvisiace s bývaním platí 300 GBP a nie 238 GBP, na výdavky spojení s cestovaním platí 60 GBP mesačne, 50 GBP mesačne platí splátku neoprávnene vyplatených sociálnych benefitov, ktoré bude splácať až do roku 2023, spláca tiež splátky kreditnej karty vo výške 150 GBP mesačne. Celkove mesačne platí sumu 560 GBP, zostane mu k dispozícii 710 GBP mesačne na jeho ďalšie výdavky vrátane platby výživného. Ak by z tejto sume pravidelne mesačne uhradil 450 eur na výživné, zostane mu 310 GBP na všetky jeho základné potreby vo Veľkej Británii, t. j. na stravu, ošatenie, obuv, hygienu a zdravotnú starostlivosť. Na strane otca v tejto súvislosti žiadna zásadná zmena nenastala, v
porovnaní s obdobím v čase rozvodu, sa otcov príjem žiadnym radikálnym spôsobom nezvýšil, tobôž nie tak, aby odôvodňoval takmer 100% zvýšenie výživného. Za závažnú zmenu pomerov súd považoval na strane otca tú skutočnosť, že otec v rámci vyporiadania BSM sa stal vlastníkom byru na Majerskej ul. v Prievidzi, ktorý následne predal. Otec predal byt za 50 000 eur, avšak z tejto sumy uhradil zostatok úveru, ktorý bol na jeho kúpu čerpaný v sume 41 367,35 eur a uhradil províziu za sprostredkovanie predaja bytu vo výške 2 000 eur. Celkove tak získal z predaja bytu sumu 6 632,65 eur. Pokiaľ matka otcovi vyplatila z titulu dohody o vyporaiadaní BSM zo dňa 19.09.2016 sumu 4 000 eur, spolu takto získal sumu 10 632,65 eur, nie sumu 12 000 eur, ako to uvádza súd. Pokiaľ súd uvádza, že otec bral na seba neprimerané finančné riziko a jeho výdavky neodôvodnene presahovali jeho príjmy zdôraznil, že otec v dobrej viere v matkine rozhodnutia počas manželstva akceptoval, aby bol predaný byt, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve, pričom výťažok z predaja bol poukázaný na účet na meno matky, a následne bol na 100% hypotekárny úver zakúpený nový byt, už do BSM patriaci, pričom úver uhrádzal otec. Pokiaľ bol nútený si požičiavať, resp. čerpať kreditnú kartu, bolo to z dôvodu nereálneho očakávania a požiadaviek matky počas trvania manželstva, ktoré sa otec snažil bezvýhradne uspokojiť, čo mu nakoniec bol na ťarchu. Ďalej vytýkal súdu, že sa dostatočne nevyporiadal s faktom, že matka má okrem príjmu zo závislej činnosti aj príjmy za poskytovanie kaderníckych služieb pre otca v neznámej výške, rovnako sa vzdala majetkového prospechu, ktorý mohla získať dedením. Taktiež matka mala preukázateľne k dispozícii finančné prostriedky vo výške 20.090 eur, ktoré boli výlučným vlastníctvom otca, na úkor ktorého sa matka bezdôvodne obohatila. Zatiaľ čo súd v otcovom prípade podrobne uvádza jednotlivé výdavky a vyjadruje sa k ich odôvodnenosti, v prípade matky fakticky neuvádza žiadne jej výdavky a nezohľadňuje ani ďalšie skutočnosti, pretože by v danom prípade bolo viac ako zrejmé, že matka má nepomer príjmov a výdavkov. Súd sa však uspokojil s konštatovaním výšky jej mzdy, neuvádzal ani neskúmal jej výdavky, nezohľadnil ani skutočnosť jej spolužitia s priateľom v spoločnej domácnosti. Matka nepredložila výpisy zo svojho účtu za obdobie od 09.2014, čo má určitú výpovednú hodnotu. Mal za to, že súd mal skúmať aj reálne príjmy a majetkové pomery na strane matky a neuspokojiť sa iba s jej účelovými tvrdeniami. Tiež súd neskúmal, aké príjmy dosahuje plnoletý syn Y., ktorý podľa jeho vlastných vyjadrení, pracuje ako brigádnik. Súdom určené výživné vo výške 450 eur predstavuje 31% otcovho čistého mesačného príjmu, a i keď zákon neuvádza spôsob určenia exaktnej výšky príjmu povinného rodiča, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/35/2014 i sp. zn. 25CoP/67/2014, v ktorých konštatoval, že u zamestnanej, výživou povinnej osoby nemajúcej dieťa v osobnej starostlivosti treba na výživné počítať so sumou približne 20 - 30% čistého mesačného príjmu. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu otca, ktorý sa týkal výroku o zastupovaní a správe majetku maloletých detí a tiež uložení informačnej povinnosti matke. Poukázal na ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, keď v rozvodom rozsudku absentuje výrok o zastupovaní a správe majetku maloletých detí, a otec pokiaľ chce len obyčajnú informáciu o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, školských výsledkoch musí vysvetľovať, že je rovnako ako matka oprávnený maloleté deti zastupovať v bežných veciach a domáhať sa poskytovania informácií o ich prospechu, zdravotnom stave a pod., čo nie je vždy akceptované. Považuje preto za potrebné, aby bolo rozhodnutím súdu uložená matke povinnosť pravidelne ho informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletej Lucie, nakoľko matka neposkytuje otcovi takmer žiadne informácie o maloletej, nekonzultuje s ním dôležité veci, ak je napr. výber krúžkov, lekára, dlhodobejšiu zmenu miesta bydliska dieťaťa, zdravotný stav maloletej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsiahlym dokazovaním bol preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane teraz už plnoletého Y., ako aj na strane maloletej N. a v nemalej miere aj na strane otca detí, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia súdu z roku 2015. Podstatnou zmenou pomerov na strane už plnoletého Y. je jeho nástup na strednú školu v obore kuchár - čašník, kde so štúdiom sú spojené zvýšené výdavky najmä s ošatením predpísaným na prax, s nákupom potravín na prax. Je preukázanýé že Y. má poškodený zrak a matka mu každý rok zabezpečuje okuliare, nakoľko každý rok sa mu menia dioptrie a v roku, keď sa dioptrie nemenia je potrebné vymeniť minimálne sklá, ktoré sa dennodenným používaním opotrebovávajú. Podstatnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia na strane otca považuje najmä skutočnosť, že otec predal svoj 3-izbový byt v Prievidzi, za ktorý získal sumu 50 000 eur, ďalej že výdavky otca s predajom bytu sa znížili a to o čiastku mesačného nájomného a záloh za službu súvisiace s užívaním bytu, ako aj zníženie výdavkov súvisiacich so splátkami hypotekárneho úveru. Tiež za nie zanedbateľnú čiastku považovala čiastku vyplatenú otcovi pri vyporiadaní BSM v sume 4 000 eur. Napadnutie každej položky výdavkov detí považovala za účelové, nakoľko vzhľadom na vyjadrenie otca by deti nemal snáď výdavky žiaden. Mala za to, že doložila súdu dostatočné listinné dôkazy na preukázanie výdavkov na
maloleté deti, a tieto boli aj predmetom dokazovania aj výsledkom výsluchu už plnoletého Y.. Všetky matkou uvedené a preukázané výdavky sú nevyhnutnými výdavkami. K tvrdeniu otca, že matka má mať aj iné nepreukázané príjmy, považovala za lož, nakoľko matka má len príjem zo závislej činnosti v Centre sociálnych služieb, žiadne kadernícke služby za odplatu nevykonáva ani nevykonávala. K tvrdeniu otca o príjme syna Y. uviedla, že ide len o príležitostnú brigádu a uvedené podľa judikatúry najvyššieho súdu nie je možné považovať za príjem, nakoľko syn Y. sa v prvom rade venuje jeho príprave na budúce povolanie a príležitostný, nepravidelný príjem z brigády v sume 10 eur mesačne je možné považovať za vreckové a nie za príjem. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zotrval na svojich vyjadreniach a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť. V súvislosti s povinnosťou rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti uviedol, že otec kontaktoval a žiadal úrad o sociálno-právnu intervenciu vo vzťahu k jeho maloletej dcére N.. Z pohovoru s maloletou vyplynulo, že s otcom nie je v častom osobnom kontakte, kontakt prebieha predovšetkým prostredníctvom SMS správ, niekedy telefonicky, v čase vykonávania pohovoru maloletá N. uviedla, že nemá záujem ísť na mesiac s otcom do Anglicka, nakoľko je to pre ňu dlhé obdobie, a v tom čase mala naplánované vyšetrenie lekára a tiež dovolenku s matkou. Matka úradu uviedla, že otcovi v styku, či komunikácii s dcérou nebráni. Otec bol listom v mesiaci september 2017 informovaný, že v prípade potreby mu môže úrad sprostredkovať konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb, avšak len za jeho osobnej účasti. Okrem iného bol oboznámený, že v prípade, ak by mal pocit, že mu matka bráni v styku s dcérou, prípadne mu odmieta poskytovať informácie o dcére, má právo uvedeného sa domáhať prostredníctvom súdu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. ohľadne zvýšenia výživného na maloletú Luciu zmeniť, vo výrokoch III. a IV. ohľadne zvýšeného výživného na plnoletého Y. je treba potvrdiť, v zamietajúcom výroku VI. v časti o určenie že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej N. a vo výroku VII. o trovách konania je treba potvrdiť a v zamietajúcom výroku VI. v časti o povinnosti matky informovať otca o maloletej N. je treba zmeniť zmenil z nasledovných dôvodov:
6. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkový pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Pri rozhodovaní o zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase posledného rozhodnutia o výživnom, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu skoršieho právoplatného rozhodnutia o výživnom.
9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletú N. a na plnoletého Y. na tom právnom závere, že na strane otca a detí nastala zmena pomerov. V súvislosti so zmenou na strane otca vychádzal z jeho príjmu v Anglicku priemerne 1200 eur mesačne, jeho výdavkov na bývanie v sume 200 libier, cestovné v sume 60 libier, splátky ÚP 50 libier, po pripočítaní 100 libier na stravu, výdavkov spolu približne 520 libier mesačne, a otcovi zostáva na osobnú potrebu približne 680 libier mesačne. Za závažnú zmenu pomerov na strane otca súd považoval aj tú skutočnosť, že otec získal z predaja bytu 50 000 eur, kde po úhrade zostatku hypotekárneho úveru, ktoré v zmysle konania o vyporiadaní BSM činilo približne 42 000 eur, a tú skutočnosť, že matka v rámci vyporiadania BSM vyplatila otcovi 4 000 eur, otec teda disponuje hotovosťou 12 000 eur. Ďalšiu závažnú zmena u otca detí videl v tom, že sa znížili jeho výdavky súvisiace s úhradou mesačného nájomného a záloh za byt, ktorý bol predmetom predaja a tiež sa znížili jeho výdavky súvisiace so splátkou hypotekárneho úveru. V súvislosti so zmenou pomerov na strane už plnoletého Y. vychádzal z toho, že plnoletý Y. je od septembra 2015 študentom Hotelovej akadémie T., v tomto školskom roku navštevuje 3.ročník, čím sa podstatne zvýšili jeho náklady na výživu. V súvislosti so zmenou pomerov na strane maloletej N. vychádzal z toho, že maloletá N.
je žiačkou 5.ročníka ZŠ. Jej pravidelné mesačné výdaje sú: strava v školskej jedálni 25 eur mesačne, telefón 10 eur, MHD do školy 10 eur, školský klub 4 eurá, šk. pomôcky 10 eur, oblečenie, obuv 40 eur, strava mimo jedálne 100 eur, lieky (imunita) 5 eur, okuliare 150 eur ročne, ZRPŠ 25 eur ročne, školské aktivity (výlety, koncerty, divadelné predstavenia) 10 eur mesačne.
10. Odvolací súd sa stotožňuje len s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmena pomerov nastala u plnoletého Y., ktorý sa od septembra 2015 pripravuje na svoje budúce povolanie na strednej škole
- Hotelovej akadémie v T.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o závažnejšiu zmenu pomerov, keď náklady v súvislosti so štúdiom na strednej škole sú podstatne vyššie ako na základnej škole, ktorú navštevoval ešte ako maloletý v čase poslednej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.01.2015, č. k. 12P/71/2014-106. Súd prvej inštancie dostatočne zistil výdavky plnoletého Y. súvisiace s návštevou strednej školy a súvisiace aj s jeho ostatnými osobnými potrebami. Námietky otca smerujúce proti týmto výdavkom, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o výživnom na dieťa súd posudzuje najmä vek dieťaťa, jeho prípravu na budúce povolanie, zvýšenie nákladov v súvislosti so zdravotným stavom, prípadne s inými okolnosťami súvisiacimi so zásadnou zmenou v živote dieťaťa. Aj keď tieto náklady musia byť v konaní o výživnom preukázané, nejedná sa výslovne o podrobné vyúčtovanie nákladov. Treba si uvedomiť, že dieťa okrem nevyhnutných nákladov na svoju výživu má aj náklady spojené napr. so športom, kultúrou a inými potrebami prospievajúcimi dieťaťu, ktoré takto predstavujú odôvodnené potreby dieťaťa. Znamená to, že pokiaľ sú zárobkové a majetkové pomery otca vyššie, dieťa sa má podieľať na jeho životnej úrovni tak, ako to ustanovuje § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Výška výživného nekopíruje len výslovne preukázané nevyhnutné náklady na dieťa. Pokiaľ ide o námietku otca ohľadne výdavkov plnoletého Y. na cestovné do školy, keď dieťa chodí do školy pešo, odvolací súd pripúšťa, že spôsob cestovania do školy môže znížiť náklady na cestovné, rovnako tak aj náklady na okuliare, ktoré nemusí matka vynakladať každý rok, avšak tieto náklady nie sú tak zásadné, aby ovplyvnili výšku výživného. K námietke otca, že náklady na stravu vo výške 35 eur mesačne, nemusia pravidelne predstavovať takúto sumu, nakoľko závisia od počtu odobratých obedov, odvolací súd pripúšťa, že to tak môže byť, avšak na druhej strane, pokiaľ je odber obedov nižší, to neznamená, že aj náklady na stravu sú nižšie, nakoľko si obedy v týchto dňoch musí dieťa zabezpečiť inak. Treba poukázať aj na vek plnoletého Y., ktorý nesporne má aj iné náklady, nie len tie ktoré uviedla matka, nakoľko ide o mladého človeka, ktorého náklady predstavujú nie len pravidelné mesačné nevyhnutné náklady na život, ale aj náklady nepravidelné spojené napr. s kultúrnym prípadne športovým vyžitím. K námietke otca, že plnoletý Y. vykonáva brigády z ktorých má určitý príjem, nemožno prihliadnuť, nakoľko súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie denným štúdiom a popri tom si nepravidelne aj zabezpečuje príjem brigádami, na tieto príjmy sa neprihliadne. Ani námietku otca, že súd sa dostatočne nevyporiadal s faktom, že matka má okrem príjmu zo závislej činnosti aj príjmy za poskytovanie kaderníckych služieb pre otca v neznámej výške a rovnako sa vzdala majetkového prospechu, ktorý mohla získať dedením, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Nebolo v konaní preukázané, že by matka podnikala - vykonávala kadernícke služby, alebo že by sa vzdala dedičstva, ktorý by jej mohol priniesť majetkový prospech. Napokon okrem tvrdenia ani otec o týchto skutočnostiach nepredložil žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o námietky otca ohľadne jeho príjmu a výdavkov vo Veľkej Británii, kde t. č. žije a pracuje, odvolací súd má za to, že jeho náklady na život sú v tejto krajine vyššie ako napr. na Slovensku, avšak napriek tomu jeho príjem vo výške okolo 1 300 eur mesačne a určitý majetkový prospech, ktorý získal predaním bytu a vyporiadaním BSM /či už ide o 12 000 eur alebo 10 000 eur/ tiež odôvodňuje zvýšenie výživného na plnoletého Y..
11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zvýšenia výživného na plnoletého Y. je preto vecne správne.
12. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného na maloletú N. súd prvej inštancie jeho zvýšenie odôvodnil len tým, že maloletá N. je žiačkou 5.ročníka ZŠ a vyčíslil aké má mesačné výdavky - strava v školskej jedálni 25 eur mesačne, telefón 10 eur, MHD do školy 10 eur, školský klub 4 eurá, šk. pomôcky 10 eur, oblečenie, obuv 40 eur, strava mimo jedálne 100 eur, lieky (imunita) 5 eur, okuliare 150 eur ročne, ZRPŠ 25 eur ročne, školské aktivity (výlety, koncerty, divadelné predstavenia) 10 eur mesačne. Neuviedol však, aká zmena od poslednej úpravy výživného u maloletej nastala, nakoľko z uvedených výdavkov zásadná zmena pomerov nevyplýva. To, že je maloletá staršia o 2, resp. 3 roky podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje zvýšenie výživného.
13. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné na maloletú N. bolo určené zo strany otca vo výške 100 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.01.2015, č. k. 12P/71/2014-106, právoplatným dňom 18.02.2015. V čase tohto rozhodovania mala maloletá 7 rokov, navštevovala 2. ročník základnej školy, v súčasnej dobe v čase podania návrhu na zvýšenie výživného mala 9 rokov, t. č. 10 rokov a navštevuje 5. ročník základnej školy. Matka sa tak domáha zvýšenie výživného po 1 a pol roka od poslednej úpravy výživného /návrh podala 30.11.2016/. Matka nepreukázala, že by od skoršej úpravy výživného došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov. Maloletá je v súčasnosti o 3 roky staršia, stále navštevuje základnú školu a jej náklady sa oproti poslednej úpravy výživného podstatne nezmenili. Ako už hore konštatoval odvolací súd, závažnejšia zmena pomerov u dieťaťa predstavuje najmä vek dieťaťa, prechod zo základnej školy na strednú školu, zdravotné ťažkosti súvisiace so zvýšením nákladov, ale aj iné závažné okolnosti v živote dieťaťa. Takáto zmena pomerov však na strane maloletej N. nebola preukázaná. Pokiaľ došlo k zmene pomerov na strane otca, treba povedať, že táto zmena kompenzuje najmä zvýšenie výživného u plnoletého Y., u ktorého nastala podstatná zmena pomerov.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. ohľadne zvýšenia výživného na plnoletého Y. a zročného potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. ohľadne zvýšenia výživného na maloletú N. a zročného výživného zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na zvýšenie výživného na maloletú N. zamietol.
15. Napokon odvolací súd napadnutý rozsudok súdu v zamietajúcom výroku VI. v časti o určení, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej N., vo výroku VII. o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v zamietajúcom výroku VI. v časti o povinnosti matky informovať otca o maloletej N. zmenil podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:
16. Súd prvej inštancie vo výroku VI. zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok detí a uloženia povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, o návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte detí mimo miesta bydliska, aj o ich plánovaných aktivitách počas prázdninového obdobia a priebežne mu podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa detí. Tento právny záver odôvodnil tým, že nemal preukázané, že by medzi rodičmi vznikla nezhoda o tom, ktorý z rodičov má zastupovať, alebo spravovať majetok dieťaťa, čo vyplýva zo zákonnej úpravy. Rovnako tak ani z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba rozhodovať o uložení povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave detí, ich školských výsledkoch, o návštevách záujmových krúžkov, dlhodobejšom pobyte detí mimo miesta bydliska, aj o ich plánovaných aktivitách počas prázdninového obdobia a priebežne mu podávať informácie o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach, týkajúcich sa detí, pretože o uvedených skutočnostiach je zo strany detí nimi informovaný a matku o takúto konkrétnu informovanosť ani predtým nežiadal a teda ani z jej strany nedošlo k žiadnej nezhode v tomto smere, aby súd musel o nej rozhodovať uložením akejkoľvek povinnosti matke v zmysle podania návrhu otca, preto ako bolo uvedené vyššie, návrh otca ako nedôvodný zamietol.
17. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie ohľadne zamietajúceho výroku VI. v časti o určení, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletej N. /Y. je už plnoletý/. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie, právo oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok vyplýva zo zákonného ustanovenia § 28 ods. 1 písm. b/ a c/, ods. 2 Zákona o rodine. Treba dať za pravdu otcovi, že táto zákonná úprava sa mala premietnuť do rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Avšak absencia tejto zákonnej úpravy v rozvodovom rozsudku nič nemení na tom, že toto právo majú obaja rodičia, keďže vyplýva priamo zo zákona. Ani odvolací súd nevidel dôvod túto zákonnú úpravu preniesť do rozsudku, ktorým sa rozhodovalo o zvýšení výživného. Pokiaľ ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine uvádza, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a určí okrem iného aj to, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odvolací súd poukazuje na Nález ÚS SR č. PL. ÚS 26/05, podľa ktorého zákonodarca v ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine nemal v úmysle obmedziť rodičovské práva v zmysle § 38 Zákona o rodine. Preto aj pre daný prípad platí na čas po rozvode rodičov úprava uvedená v § 28 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Zákona o rodine, t. j. že maloletú N. zastupujú a spravujú jej majetok obaja rodičia, nakoľko k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práva a povinností môže dôjsť iba rozhodnutím súdu podľa § 38 Zákona o rodine. V bežných veciach
je však oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletej matka, ktorej bola maloletá zverené do osobnej starostlivosti. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností rozhodujú obaja rodičia, pokiaľ sa nedohodnú o týchto podstatných veciach, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd.
18. Za nesprávny odvolací súd však považuje záver súdu prvej inštancie ohľadne zamietajúceho výroku VI. v časti o povinnosti matky informovať otca o maloletej N..
19. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati /§ 24 ods. 5 Zákona o rodine/. Tohto práva sa môže domáhať aj návrhom na súde, keďže zo strany rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, z tohto práva vyplýva povinnosť pravidelne informovať druhého rodiča o maloletom dieťati. Preto po zistení, že komunikácia rodičov maloletej N. je problémová, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je treba uložil matke povinnosť, že matka je povinná pravidelne informovať otca vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej N., o jej školských a mimoškolských aktivitách, o plánovaných aktivitách počas prázdnin, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska a priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Forma, ktorou je matka povinná tak urobiť, nie je zákonom ustanovená, preto matka môže podávať tieto informácie o maloletej N. otcovi akýmkoľvek spôsobom /napr. písomne, telefonicky alebo elektronickou poštou (e-mail)/.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).