Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V.I. W. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

V. W. R. K. T. N. narodený XX.XX.XXXX O. W., trvale bytom M., Ž. U. Č. XXX/XX, nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 16.02.2017 v čase okolo 17.00 hodine v Bratislave na námestí Franza Liszta, v čakárni železničnej stanice Bratislava - Hlavná stanica, odcudzil poškodenému J. W.I.M. na tácke položené 1 kus pečenej klobásy, 2 kusy krajcov chleba a 4 kusov papričiek feferónok, a to tým spôsobom, že predmetnú tácku mu vytrhol z ruky a z čakárne následne odišiel, čím takto poškodenému J. W. spôsobil škodu vo výške 2,40 Eur, pričom obvinený sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol dňa 12.04.2016 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spočívajúci v drobnej krádeži tovaru v priestoroch OD Tesco v Senici, za čo mu bola Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ Senica, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, číslo bloku 12037343 zo dňa 12.04.2016, právoplatným toho istého dňa, uložená pokuta vo výške 30,-Eur,

t e d a

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 62 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému J. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. Č.. XX, škodu vo výške 2,40 Eur (dve euro a štyridsať eurocentov).

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti obžalovaného V. W. v súlade s § 252 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci jeho termín vzal na vedomie, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, pričom obžalovanému bola obžaloba riadne doručená, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, taktiež bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený) súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, čítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to svedkov J. W. (poškodeného), V. M.K. F. W. R., čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, Vyčíslenia škody, Odpisu registra trestov obžalovaného, Odpovede na lustráciu v STA, Odpovede na lustráciu v ZVJS a Odpovede na lustráciu v GP.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Napriek tomu je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďami jednotlivých svedkov.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na výpoveď svedka - poškodeného J. W., ktorý podrobne popísal inkriminovaný skutok, a to, že išiel kamarátovi bezdomovcovi L. M., ktorý mal vážne zdravotné problémy a už zomrel, kúpiť niečo na jedenie. Vyšiel pred stanicu a v bufete kúpil z vlastných peňazí klobásu, chleba a feferónky, následne sa vrátil do čakárne a chcel dať jedlo menovanému kamarátovi. V tom sa mu do cesty postavil obžalovaný V. W., opýtal sa ho, komu berie to jedlo a keď mu poškodený uviedol, že jedlo nesie L. M., toto jedlo mu vzal. Keď sa poškodený domáhal, aby mu obžalovaný jedlo vrátil, tento sa iba zasmial a povedal, že ani on ani L. M. žrať nemusia. Potom obžalovaný išiel k zábradliu a jedlo zjedol. Jeho kamarát L. M. ešte v ten večer zomrel.

Rovnako svedok V. M. potvrdil, že obžalovaný sa postavil poškodenému do cesty, keď tento niesol jedlo L. M. a po tom, čo mu poškodený uviedol, komu dané jedlo nesie, mu obžalovaný jedlo vzal z ruky a povedal, že L. aj tak nemusí žrať.

Uvedené výpovede sú napokon podporené aj výpoveďou svedka W. R., ktorý taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný vzal poškodenému jedlo, a to v čakárni železničnej stanice Bratislava Hlavná stanica.

Z výpovedi menovaných svedkov teda nepochybne vyplynulo, že obžalovaný odcudzil poškodenému jedlo, konkrétne klobásu, chleba a feferónky, ktoré poškodený niesol osobe menom L. M., pričom hodnota týchto vecí predstavovala sumu 2,40 Eur.

Súčasťou spisu je aj blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 12037343, ktorá bola obžalovanému uložená dňa 12.04.2016 za skutok z toho istého dňa spočívajúci v drobnej krádeži tovaru, právne kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že skutok, ktorý je obžalovanému V. W. kladený za vinu napĺňa všetky formálne zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, nakoľko pre naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty nemá žiaden právny význam výška spôsobenej škody. Rozhodujúcou okolnosťou tu je ten fakt, že obžalovaný už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, čo nepochybne vyplýva z už zmieneného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

Pokiaľ ide o posudzovanie materiálnej stránky stíhaného prečinu súd aj napriek výške spôsobenej škody konštatuje, že vychádzajúc z kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona je závažnosť spáchaného činu vyššia než nepatrná. Tomu nasvedčuje predovšetkým spôsob spáchania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odcudzené jedlo bolo určené pre osobu s vážnymi zdravotnými problémami, ktorá napokon ešte v ten deň zomrela, pričom o tejto skutočnosti obžalovaný evidentne mal vedomosť, napriek tomu arogantným a bezohľadným spôsobom, vedomý si vlastnej fyzickej prevahy, sa tohto jedla zmocnil s poznámkou, že poškodený, ani osoba, ktorej bolo jedlo určené, žrať nemusia. Tu je potrebné dodať, že vzhľadom na sociálne postavenie zainteresovaných osôb (poškodený aj osoba menom Rudo Strapáč boli bezdomovcami), nie je možné vychádzať iba z hodnoty veci vyjadrenej peniazmi, nakoľko z hľadiska uspokojovania jednej zo základných životných potrieb má jedlo pre takéto osoby v nejednom prípade význam prežitia. Uvedené platí obzvlášť v zimnom období, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z uvedených dôvodov závažnosť činu dosahuje stupeň predpokladaný Trestným zákonom pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, pričom výška skutočne spôsobenej škody môže mať v danom prípade význam čo do výroku o treste.

Vo vzťahu k výroku o treste súd uvádza, že pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd bol primárne povinný vychádzať z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (0 mesiacov až 2 roky), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného Jána Mihoka súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy, v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona u obžalovaného zvýšila dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 2 Trestného zákona (0 mesiacov až 2 roky) o jednu tretinu, t. j. o 8 mesiacov a teda upravená trestná sadzba predstavuje rozpätie 8 mesiacov až 2 roky.

So zreteľom na povahu skutku a spôsobený následok (škoda vo výške 2,40 Eur) súd nepovažoval za potrebné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov (zvýšená dolná hranica trestnej sadzby), nakoľko by takýto druh trestu a v uvedenej výmere bolo možné považovať za neprimerane prísny, ktorý

by nezodpovedal spáchanému trestnému činu a jeho následku, a to aj napriek predchádzajúcej trestnej minulosti obžalovaného. Z hľadiska preventívneho pôsobenia trestu v kontexte všetkých okolností prípadu a miesta spáchania trestného činu považoval súd za vhodný a účel trestu sledujúci trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 3 (troch) rokov. Takýto druh trestu a na uvedenú dobu (v kontexte miesta spáchania činu) v sebe zahŕňa aj represívne prvky a súčasne zabráni obžalovanému dopúšťať sa trestnej činnosti vo vzťahu k osobám so statusom bezdomovcov, ktorí sa vo vyššej miere zdržujú práve v okolí železničnej stanice Bratislava - Hlavná stanica. Predchádzajúca trestná minulosť obžalovaného bola zohľadnená práve v dobe, po ktorú mu je pobyt v Bratislave zakázaný. Na prechodný pobyt na mieste, na ktorý sa zákaz pobytu vzťahuje, musí mať obžalovaný povolenie od príslušného orgánu, pričom sa musí jednať o nevyhnutnú osobnú vec (poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti, úradné záležitosti a pod.).

Vzhľadom na riadne uplatnenie si nároku na náhradu škody osobou poškodeného súd obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť mu škodu spôsobenú trestným činom v súlade s § 287 odsek 1 Trestného poriadku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.