Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-759-2015.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-3S/189/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci žalobkyne: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, G., zastúpenej JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom AK, Floriánova 2, Košice, proti žalovanej: SR - zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, zastúpená Mgr. Igorom Mišíkom, štátnym zamestnancom Min. spravodlivosti SR, v konaní o zaplatenie sumy 8.962,36 eur, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a. II.Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa upravenou žalobou žiadala, aby súd priznal žalobkyni ako zástupkyni jej dcér odškodné za každú po 4.481,18 eur spolu sumu 8.962,36 eur z dôvodov, že žalovaná priznala žalobkyni odškodnenie vo výške 1/3-iny z celkového možného odškodnenia, svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve po nebohom N. F. sú oprávnenými osobami na odškodnenie manželka - žalobkyňa V. F. a dcéry O. Z. a M. F.. Následne vypočítala celý nárok na odškodnenie v sume 13.443,54 eur a 1/3-inu z tejto sumy priznala žalobkyni, žalobkyňa má však za to, že postup žalovanej nebol správny.
2.V trestnom konaní ako poškodená vystupovala iba žalobkyňa, iba ona si uplatňovala nároky poškodeného v zmysle ust. § 46 Tr. por., podľa tohto ustanovenia poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody, teda iba žalobkyňa v trestnom konaní si uplatňovala náhradu škody spôsobenej jej trestným činom, a preto si podala žiadosť o odškodnenie. Žalovaná prijala jej výzvu, po prijatí žiadosti ju žalovaná vyzvala na predloženie osvedčenia o dedičstve a neskôr jej priznala teda iba 1/3-inu.
3.Žalovaná nemohla rozhodnúť bez vyjadrenia ostatných dedičov o tom, že iba žalobkyni patrí z možného odškodnenia len 1/3-ina, keďže ako dedičia uzavreli dohodu, kde vymedzili majetok, ktorý patrí do dedičstva a dohodli si spôsob jeho nadobudnutia v dedičskom konaní, ako dedičia sa však nijako nedohodli na rozdelení prípadného priznaného odškodnenia, ktoré je predmetom rozhodnutia žalovanej, ak žalovaná chcela priznať len žalobkyni 1/3-inu, tak sa mal najprv osvedčiť, v akom rozsahu ako dedičia uzavreli dohodu o tomto prípadnom nároku, prípadne ich mala žalovaná vyzvať, aby jej objasnili, či nároky po zomretom si uplatňuje iba žalobkyňa za seba alebo za všetky osoby, ktoré prichádzajú do úvahy v súlade so zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
4.Žalovaná sa pridržiavala svojho písomného podania v prejednávanej veci zo dňa 18.10.2011 a mala za to, že posúdenie žiadosti o odškodnenie z titulu ujmy na zdraví spôsobenej násilným trestným činom sa riadi výlučne režimom zákona č. 215/2006 v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 2 písm. a) cit. zákona poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví, ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela, pozostalý manžel po zomrelom a pozostalé dieťa po zomrelom a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. S poukazom na cit. ustanovenie zákona a vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne uplatnil odškodnenie podľa predmetného zákona výlučne v mene V. F. - žalobkyne, ktorá však je len jednou z troch oprávnených osôb na odškodnenie, žalovaná nemala inú možnosť, ako priznať žalobkyni - V. F. odškodnenie vo výške, ktoré prislúcha dielu 1/3-iny z celkového možného odškodnenia. Z tohto dôvodu žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, zástupcu žalovanej, pripojeným rozhodnutím 3S/189/2011, ďalej uznesením Najvyššieho súdu SR č. 3Sžo/12/2014, pripojeným obsahom spisu 3S/189/2011 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Žalobkyňa pôvodne podala žalobu na Okresný súd Bratislava I o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, v ktorom bola žalobkyni priznaná iba 1/3-ina náhrady na odškodnenie po nebohom manželovi N. F., pričom v trestnom konaní mala žalobkyňa zastupovať aj ďalších dedičov po nebohom manželovi a to dcéru O. Z. a M. F., i keď v trestnom konaní si uplatňovala náhradu škody iba žalobkyňa a na základe toho podala aj žiadosť o odškodnenie, pričom žalovaná nemala tak rozhodnúť, bez vyjadrenia ostatných dedičov, keďže dedičia uzavreli dohodu, kde vymedzili majetok, ktorý patrí do dedičstva a dohodli si spôsob nadobudnutia v dedičskom konaní, avšak nijako sa nedohodli na rozdelení prípadného odškodnenia, ktoré je predmetom rozhodnutia žalovanej a ktorá žalovaná ako celkový nárok vypočítala na sumu 13.443,54 eur.
6.Rozhodnutím č. 32769/09 - 537/88 zo dňa 10.05.2011 rozhodla žalovaná o priznaní V. F. - žalobkyni, ako jednej z troch oprávnených osôb - odškodnenie v sume 4.481,18 eur, ktorá predstavuje 1/3-inu z celkového možného odškodnenia, a to na základe žiadosti oprávnenej osoby o odškodnenie v súlade so zákonom č. 215/2016 (č.l. 14 až 16). Vychádzajúc z tejto žiadosti je zrejmé, že osobou, ktorá žiadala o odškodnenie je uvedená jedine V. F. - žalobkyňa.
7.Následne po tomto rozhodnutí žalobkyňa podala na súd žalobu zo dňa 08.08.2011, ktorá bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.09.2011 s tým, aby súd rozhodnutie žalovanej ako nezákonné zrušil.
8.Uznesením zo dňa 13.09.2011 sp. zn. 2S/6/2011 súd postúpil vec z dôvodu vecnej nepríslušnosti Krajskému súdu v Bratislave.
9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3S/189/2011 zo dňa 22.01.2013 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Z dôvodu podaného odvolania žalobkyne Najvyšší súd SR sp. zn. 3Sžo 37/2013 rozhodol uznesením zo dňa 10.02.2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.01.2013 zrušil s odôvodnením, že na konanie podľa zákona č. 215/2006 sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, preto proti rozhodnutiu o odškodnení nie je prípustné odvolanie, ale podľa ust. § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z. z., ak ministerstvo nevyhovie žiadosti, alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti SR, zastúpenej ministerstvom, vyššie uvedený predmetný nárok sa stáva predmetom sporového konania a patrí do právomoci všeobecných súdov, keďže predmetom konania je osobitné právo poškodeného v trestnom konaní na odškodnenie ujmy na zdraví, ktorá mu bola spôsobená násilným trestným činom. Na základe uvedeného rozhodnutia bola vec postúpená tunajšiemu súdu.
10.V súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12.Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č.99/1963 - O.s.p., nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, s výnimkami z tohto pravidla sú ustanovenia uvedené v § 470 ods. 2 CSP.
13.Podľa ust. § 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov, upravuje jednorázové finančné odškodnenie osôb, ktorým bolo v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví.
14.Podľa § 9 ods. 5 cit. zákona, ak ministerstvo nevyhovie žiadosti, alebo jej vyhovie iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde, proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do 1 roka, odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.
15.Predmetom konania tak po úprave žalobného návrhu, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 24.01.2018 je priznanie odškodnenia v sume 8.962,36 eur.
16. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa žalobou, ktorú podala ešte na Okresnom súde v Bratislave dňa 08.08.2011 sa domáhala preskúmania rozhodnutia, ktoré vydala žalovaná zo dňa 13.05.2011, jeho zrušenia a prikázania vo veci znova konať a rozhodnúť tak, aby bolo možné v novom rozhodnutí konať so žalobkyňou ako zástupkyňou aj svojich dcér, pri priznaní možného odškodnenia v súlade so zákonom č. 215/2006 Zb..Týmto rozhodnutím MS SR č. 32769/09-537/88 bolo žalobkyni priznané odškodnenie v súlade so zákonom o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov a bolo tak žalobkyni priznané finančné odškodnenie iba vo výške 4.481,18 eur, i keď žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že odškodnenie má patriť aj jej dcéram, keďže v trestnom konaní ako poškodená žiadala o odškodnenie žalovanú podľa dohody s dcérami a uplatňovala aj ich nároky. V prejednávanej veci je však zrejmé, že v trestnom konaní vystupovala žalovaná ako poškodená. Iba ona a len ona si v tomto trestnom konaní uplatňovala náhradu škody a následne na základe tohto postavenia si podala žiadosť o odškodnenie u žalovanej po svojom nebohom manželovi N. F.. Podľa osvedčenia o dedičstve 39D/574/2008, Dnot 223/2008 zo dňa 03.07.2009 pozostalými dedičmi po N. F. okrem žalobkyne je aj O. Z. a M. F., dcéry žalobkyne.
17. Súd sa oboznámil aj s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie 6T/152/2008 zo dňa 23.04.2009, z ktorého vyplýva, že obžalovaný po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky napadol N. F. tak, že tento utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol. Zároveň v súlade so zákonom č. 215/2006 § 5 ods. 1 zákona č. 215/2006 a § 1 písm. b) Nariadenia vlády č. 450/2007 Z. z. ktorým sa stanovuje výška minimálnej mzdy bola stanovená i výška celkového odškodnenia, ktorá predstavovala sumu 13.443,54 eur a žalobkyni tak bol priznaný nárok vo výške 4.481,18 eur.
18.Neobstojí tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej žalobkyňa mala požadovať výšku náhrady škody i v mene svojich dvoch dcér, ktoré mala v trestnom konaní zastupovať, keď i z obsahu samotnej žaloby je zrejmé, že v trestnom konaní si uplatňovala náhradu škody spôsobenej trestným činom jedine žalobkyňa a zároveň žalobkyňa následne podala aj žiadosť o odškodnenie ministerstvu. Správne preto postupovala žalovaná, ak výšku náhrady škody stanovila 1/3-nou z vyššie uvedenej sumy.
19.I keď žalobkyňa spolu so špecifikáciou žaloby zo dňa 24.01.2018 (podanej elektronicky) predložila aj čestné prehlásenie M. A. a O. Z. - dcér nebohého N. F. s uvedením, že v plnom rozsahu splnomocnili žalobkyňu, ktorá ich zastupovala v trestnom konaní a taktiež aj v konaní o odškodnenie pred Ministerstvom spravodlivosti SR a rovnako ju splnomocnili aj na zastupovanie v súdnom konaní pri vymáhaní ich nárokov z odškodnenia po nebohom otcovi, tieto skutočnosti sa v konaní pred súdom nepreukázali.
20.Zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi upravuje jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bolo v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví.
21. Tento zákon poskytuje jednorazové finančné odškodnenie osôb, ktorým bolo v dôsledku úmyselných násilných trestných činov spôsobená ujma na zdraví. Podľa ust. § 2 zákona č. 215/2006 Z. z. poškodeným je osoba, ktorej bola v dôsledku trestného činu spôsobená ujma na zdraví, ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela, pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že do úvahy v prejednávanej veci okrem žalobkyne prichádzali pozostalé deti po nebohom, ktoré si však svoj nárok na odškodnenie neuplatnili, a teda v súlade s týmto zákonom bola iba žalobkyni ako osobe, ktorá podala i žiadosť u žalovaného, vyplatené odškodné vo výške 4.481,18 eur, t.j. v 1/3-ine, v § 9 ods. 1 sú presne uvedené náležitosti, ktoré sú potrebné na podanie takejto žiadosti, ktorá má obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, rodné číslo poškodeného, ďalej v § 2 písm. c) je potrebné preukázať aj doklad, ktorý preukazuje príbuzenský pomer a okruh oprávnených osôb, ak bola trestným činom spôsobená smrť. V prejednávanej veci však žalobkyňa požiadala iba vo svojom mene a okruh ďalších oprávnených osôb prichádzajúcich do úvahy neuviedla, v ust. § 9 ods. 5 je uvedené, že v prípade, ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo vyhovie iba v časti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti SR - zastúpenej ministerstvom najneskôr do 1 roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.
22.V prejednávanej veci po vykonaní dokazovania súd má za to, že návrh žalobkyne je nedôvodný, keďže nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 215/2006, a preto ho v plnom rozsahu zamietol, na základe vyššie uvedeného odôvodnenia.
23.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, žalovaná mala v konaní plný úspech vo veci, avšak náhradu trov konania nepriznal, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)