Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-13-2017.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. T., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpenú S. práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matky: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V. V. XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, otca: G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. E. XXX - XXX/X X., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Otec G. L., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje platiť zvýšené výživné vo výške 200,-eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018 na maloletú E. T., nar. XX.XX.XXXX vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, na ktoré sa výživné poskytuje. Nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa za obdobie od 01.01.2018 do 31.01.2018, v sume 60,-eur sa otec zväzuje splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P/60/2013-44 zo dňa 04.03.2014 v časti určenia výživného na maloletú E. T., nar. XX.XX.XXXX. III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2017 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú dcéru zo sumy 140,- eur na 300,- eur. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej dcéry nežijú v spoločnej domácnosti naposledy bolo výživné upravené v roku 2014 v jiabbá 16P/60/2013, pričom otcovi bola vtedy určená povinnosť platiť výživné vo výške 140,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že maloletá dcéra od 01.09.2016 navštevuje II stupeň základnej školy Andreja Kubinu v Trnave ako aj tanečnú školu s čím sú spojené zvýšené výdavky na maloletú. Výdavky sú mesačne 25,- eur na tanečnú školu, 10,- eur lieky, 50,- eur sporenie, poistka 26,62 eur, výdavky na dopravu 50,- eur, stravné v školskej jedálni 27,- eur, poplatok za družinu 12,- eur. Matka v rámci pojednávania v októbri upresnila výdavky tak, že stravné v škole je 45,- eur. Stravné mimo školy 90,- eur, tanečný krúžok 30,- eur, 10,- eur telefón, výdavky na ošatenie a ďalšie výdavky spojené so školou matka nešpecifikovala.
2. Otec sa k návrhu vyjadril na súdnom pojednávaní v októbri tak, že je v súčasnej dobe nezamestnaný a poberá plnenie od rakúskych úradov v mesačnej výške 760,- eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, má zdravotné problémy, ktoré mu bránia vykonávať náročnú fyzickú prácu, pričom keby sa zamestnal, tak jeho príjem by bol len o malú sumu vyšší ako sú v súčasnosti jemu vyplácané dávky. Predložil doklad podľa, ktorého je jeho denná dávka v sume 29,68 eur (t.j. v sume 920,08 eur
pri 31 mesačnom dni a 890,40 eur pri 30 mesačnom dni) č.l.56. Otec špecifikoval svoje výdavky na sumu 745,- eur (265,81 eur nájomné, 116,40 eur elektrina, 26,33 eur koncesionársky poplatok, výživné Sofia 140,- eur, výživné syn 140,- eur, doprava 31,25 eur, telefón 25,- eur). Otec uviedol, že fajčí, žije s manželkou v spoločnej domácnosti, pričom jej príjem je vo výške 570,- eur mesačne.
3. Rodičia na pojednávaní dňa 25.01.2018 dospeli po vzájomnej komunikácii k rodičovskej dohode tak, že otec sa zaviaže platiť zvýšené výživné v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2018 ako aj s určením nedoplatku vo výške 60,- eur, ktorý bude splácať v sume 20,- eur, nasledujúce tri mesiace, počnúc februárom 2018.
4. Súd skúmal právomoc konať vo veci.
5. Podľa článku 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „Nariadenia“), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného,
6. Podľa článku 15 Podľa článku 3 písm. b) Nariadenia, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
7. Podľa článku 1 ROZHODNUTIE RADY z 30. novembra 2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES) (ďalej len „Rozhodnutia“), tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na osobný stav rodičov.
8. Podľa článku 3 ods. 1 Rozhodnutia, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
9. Podľa článku 11 Rozhodnutia, Rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť určuje okrem iného: a) či, v akom rozsahu a od koho smie oprávnený požadovať výživné; b) rozsah, v akom môže oprávnený požadovať výživné za dobu minulú; c) spôsob výpočtu výšky výživného a jeho valorizáciu; d) kto je oprávnený začať konanie o výživnom s výnimkou otázok týkajúcich sa procesnej spôsobilosti a zastupovania v konaní; e) prekluzívne alebo premlčacie lehoty;
10. Súd preskúmal návrh matky, pričom za použitia citovaných ustanovení nariadenia dospel k záveru, že má vo veci právomoc konať, pričom rozhodným právom je v súlade s ustanoveniami rozhodnutia slovenský právny poriadok.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa návrh č.l. 1, vyjadrením otca a matky na pojednávaniach, dokladmi predloženými otcom o príjmoch a výdavkoch č.l. 56-53, preloženými na pojednávaní, dokladmi o otcovej spôsobilosti vykonávať práce č.l. 74-80, v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Podľa § 24 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“)
- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 25 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
15. Podľa § 62 ZR
- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
20. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmových a výdavkových pomerov účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
- matka spolu s maloletou žije toho času v spoločnej domácnosti. Mesačný príjem matky sa od posledného rozhodnutia zvýšil, matka má vyživovaciu povinnosť voči 1 dieťaťu.
- otec je v súčasnosti nezamestnaný (tak ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia) s príjmom od 890,- eur do 920,- eur. Otec má výdavky vo výške 740,- eur, ktoré však hradí spolu s manželkou s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, výživné si plní riadne. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a otec s výživným súhlasil, pričom toto je podľa názoru súdu primerané pomerom účastníkov (príjmu otca
vo výške 890,- eur až 920,- eur) a potrebám maloletej (deklarovaným výdavkom zo strany matky, ako aj ďalším výdavkom, ktoré matka neuviedla - ošatenie, školské pomôcky, voľnočasové aktivity, zabezpečenie bytovej potreby, ktoré sú výlučne zabezpečované zo strany matky), preto súd navrhnutú dohodu schválil. Súd schválil dohodu aj v rámci určenia nedoplatku na výživnom, nakoľko má za to, že je to v záujme dieťaťa a aj oboch rodičov, pričom vychádzal z tvrdení oboch rodičov (matka tvrdila nedoplatok 60,- eur). Súd súčasne pri schvaľovaní dohody zohľadnil zdravotné problémy dieťaťa (ADHD), a tým potrebnú zvýšenú starostlivosť matky (s učením), ktorá sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ako aj okolnosť, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti uplynuli tri roky, s ktorými bol spojený rast životných nákladov, ako aj skutočnosť, že maloletá začala navštevovať II. stupeň základnej školy. Súd súčasne zmenil posledné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti v súlade so schválenou dohodou.
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
27. Podľa § 155 ods. 2 CSP, trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
28. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
29. Súd súčasne rozhodol aj o náhrade trov konania štátu, ktorému tieto nepriznal v časti vzniknutých nákladov tlmočenia a prekladov, nakoľko v zmysle ustanovení CSP, tieto náklady znáša štát sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany rodičov nie je prípustné, lebo sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali práva podať odvoalnia (§ 368 CSP).
Proti výrokom tohto rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.