Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-97-2017.pdf
PDF · 85.35 KB
No categories available
13Csp/97/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.H. G. XXX, o zaplatenie 2.525,43 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 436,21 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 436,21 eur od 21.3.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobcovi: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 vracia zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu sumu 19,30 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 900,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 900,- eur od 21.3.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 900,- eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava (ďalej len VÚB, a.s.) sa ako pôvodný žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.4.2017 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 2.525,43 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.3.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 3.12.2013 uzatvorila so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej VÚB, a.s. viedla účet č. 44891722. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur a bol povinný platiť VÚB, a.s. štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, a tak mu VÚB, a.s. vystavila ku dňu 9.3.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom k 28.2.2017 vo výške 2.525,43 eur. Z dôvodu, že žalovaný svoj peňažný záväzok neuhradil v určenej lehote splatnosti do 20.3.2017, VÚB, a.s. si uplatnila aj nárok na úrok z omeškania od 21.3.2017. Za dôkaz VÚB, a.s. označila Zmluvu z 3.10.2012 a výpis z účtu klienta.
2. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.12.2016, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok ako postupcom 1 a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, postupca1 postúpil 18.5.2017 okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj
pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupcu uznesením z 25.7.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.1.2018 uviedol, že žalovaný 27.11.2013 vyplnil žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uvedenú žiadosť schválila 27.11.2013 a listom z 4.5.2014 v súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Taktiež uviedol, že žalovanému bol poskytnutý revolvingový úver, v priebehu trvania ktorého nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN a poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou sú aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN ako aj o výške úrokovej sadzby 22,80% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba a aj o výške schváleného úverového rámca 1.200,- eur a výške štandardnej mesačnej splátky 40,- eur. Žalobca ďalej špecifikoval čerpania žalovaného, ktorý za dva dni - 9.12.2013 a 10.12.2013 vyčerpal úhrnom sumu vo výške 1.200,- eur. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný v období od 23.2.2015 do 14.12.2016 uhradil úhrnom sumu vo výške 280,- eur. Ďalej uviedol, že žalovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi. Podľa žalobcu, žalovaná suma vo výške 2.525,43 eur pozostáva z istiny vo výške 1.020- eur, z poplatkov vo výške 180,28 eur, z úroku vo výške 1.069,22 eur a sankčného úroku vo výške 255,93 eur. Žalobca súčasne zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 436,21eur titulom poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z omeškania s tým, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.089,22 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.089,22 eur od 21.3.2017 do zaplatenia. Za dôkaz žalobca v uvedenom podaní označil vyhlásenie okamžitej splatnosti, obchodné podmienky, cenník VÚB, a.s.
4. Súd dňa 25.1.2018 otvoril vo veci pojednávanie s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
5. Podľa žalobcom predloženého tlačiva VÚB, a.s. označeného ako Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro, ktorú podpísal zástupca VÚB dňa 3.12.2013 a žalovaný ešte dňa 27.11.2013, žalovanému podľa III. časti uvedeného tlačiva bol predschválený úverový rámec vo výške 1.200,- eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 40,- eur a štandardnou úrokovou sadzbou 1,9% p.m./22,80% p.a. Podľa textu uvedeného na konci bodu 21 tlačiva, Prijatím a schválením Žiadosti zo strany Banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.
Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný v dňoch 9.12.2013 - 10.12.2013 vyčerpal sumu vo výške 1.200,- eur a ďalšie sumy už nečerpal, pričom od 15.1.2014 do 14.12.2016 uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu vo výške 300,- eur. Z uvedených výpisov tiež vyplýva, že veriteľ zaťažil účet žalovaného popri úroku z dlžnej sumy aj štandardným úrokom a sankčným úrokom ako aj poplatkami za spracovanie poštovej poukážky, za správu kartového účtu, nákladmi vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti ako aj za postúpenie pohľadávky na vymáhanie, za úverové rizikové poistenie. V dôsledku uvedených poplatkov, nákladov a úroku, debetné transakcie na účte žalovaného spolu s výbermi predstavujú za obdobie do 28.2.2017 sumu -2.825,43 eur, z ktorej však žalovaný čerpal len sumu 1.200,- eur, pričom uhradil svojmu veriteľovi do 14.12.2016 sumu 300,- eur.
6. Listom zo dňa 4.5.2014, v záhlaví ktorého sú uvedené Slovenské kreditné karty, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. oznámila žalovanému, že dlh z kreditnej karty Bankomatka Quatro č. 0044891722 sa stal splatným v celom rozsahu. Súčasneuviedol, že dlžná suma predstavuje k 4.5.2014 (k dnešnému dňu) sumu vo výške 1.439,10 eur.
7. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil a v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení časti zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu, po jej krátení o 6,70 eur.
8. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca, mal v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah pôvodného žalobcu ako veriteľa a žalovanej posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
9. V danom prípade v zmluve z 3.12.2013 absentuje údaj o RPMN na spotrebiteľský úver vo výške 1.200,- eur so splátkami po 40,- eur, teda absentuje podstatný údaj (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o termíne splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru. V uvedenej zmluve sa taktiež nespomínajú žiadne poplatky, a preto s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľovi žalovaného nevznikol nárok na žiadne poplatky.
Žalobca bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu, pričom nešpecifikoval obdobie vzniku tvrdeného dlhu, ani splatnosť dlžných splátok a ani neuviedol, na ktoré splátky započítal úhrady žalovaného. Žalobca preukázal, že podľa prípisu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z 4.5.2014 adresovanom žalovanému, uvedená spoločnosť pristúpila k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlžného zostatku na kreditnej karte Quatro vo výške 1.439,10 eur, pričom žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil nárok na zaplatenie sumy až vo výške 2.089,22 eur, údajne pozostávajúcej len z istiny úveru a štandardného úroku, pričom nešpecifikoval z čoho pozostáva dlh žalovaného prevyšujúci sumu dlhu ku dňu zosplatnenia úveru.
Pokiaľ VÚB, a.s. poskytla podľa tvrdení žalobcu žalovanému úhrnom sumu 1.200,- eur, žalovaný získal týmto plnením, s poukazom na absenciu podstatných náležitostí úverovej zmluvy vymenovaných v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (napr. doba trvania zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, počet a termíny splátok istiny, úrokov) úver, ktorý je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bezpoplatkový úver. Žalovaný svojmu veriteľovi na čerpaný úver uhradil úhrnom sumu vo výške 300,- eur (žalobca tvrdil, že len vo výške 280,- eur, keď opomenul platbu žalovaného z 15.1.2014 vo výške 20,- eur), a tak súd žalovaného zaviazal na úhradu zostatku z bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 900,- eur (1.200 - 300) a v časti prevyšujúcej sumu vo výške 900,- eur žalobu zamietol.
10. Žalobca sa, po čiastočnom späťvzatí žaloby, domáhal aj zaplatenia 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 2.089,22 eur od 21.3.2017 do zaplatenia. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi zo sumy prísudku nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 21.3.2017 bola 0%, a to až do jej zaplatenia. Súd žalobu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
11. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (35,63%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a v časti úroku z omeškania, vrátane procesného zavinenia čiastočného zastavenia konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej z čiastočne úspešných strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
12. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.