Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: X. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 554,47 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09. 10. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 554,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzatvorila so žalovanou dňa 06. 11. 2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 567163000, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku vo výške 1.050,- eur. Žalovaná sa zaviazala túto splácať v pravidelných týždenných splátkach po dobu 100 týždňov v sume 15,78 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 07. 10. 2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo, hotovostne. Dňa 06. 11. 2012 uzavrel veriteľ so žalovanou Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť Provident Financial, s.r.o., zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v článku I. uvedenej zmluvy, za ktorú mala žalovaná zaplatiť odmenu vo výške 624,75 eur. Žalovaná bola povinná splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 100 týždňov v sume 6,25 eur. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv tak predstavovala 22,03 eur. Žalovaná sa danou zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16. 12. 2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na aktuálneho žalobcu, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať záväzky zo zmlúv špecifikovaných v žalobe riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 616,42 eur. Žalobca listom zo dňa 16. 08. 2017 - Výzva pred podaním žaloby vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Táto do dnešného dňa na uvedené nereagovala. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby je vo výške 554,47 eur. Žalobca si zároveň v spore uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky. K žalobe bola pripojená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 11. 2012, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 06. 11. 2012, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Výpis splátok a úhrad k úveru č. 567163000, Oznámenie

o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 s podacím hárkom, Predžalobná výzva zo dňa 16. 08. 2017 s podacím hárkom a výpis z českého obchodného registra.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.

4. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., uzavrela dňa 06. 11. 2012 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 567163000, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.050,- eur. Celkové náklady žalovanej podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. boli tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 21,50% ročne zo sumy úveru t.j. vo výške 249,59 eur a administratívny poplatok pevnou sumou vo výške 278,62 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 57,17%. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorú mala žalovaná zaplatiť veriteľovi na základe zmluvy, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 1.578,21 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 45,60%. Žalovaná mala dlh splatiť v 100 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú predstavovala 15,79 eur a výška poslednej splátky bola 15,- eur. Úver sa za podmienok podľa zmluvy poskytol na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 100. týždňa po dni uzavretí zmluvy. Zo zmluvy tiež vyplýva, že splatnosť prvej splátky dlhu nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

5. V ten istý deň, ako došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 11. 2012, uzavrela spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so žalovanou Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy č. 567163000. Žalovaná sa zaviazala, že za poskytnutie uvedenej služby zaplatí veriteľovi celkovú odmenu vo výške 624,75 eur, a to v 100 pravidelných mesačných splátkach po 6,24 eur (99 splátok) a posledná splátka mala predstavovať 6,99 eur.

6. Z Výpisu splátok a úhrad Provident Financial, s.r.o. k Úveru č. 567163000 mal súd preukázanú celkovú sumu úhrad vykonaných zo strany žalovanej v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle výpisu zaplatila žalovaná doposiaľ žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 1.143,53 eur.

7. Z obsahu Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 adresovaného žalovanej vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 sa spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., stala veriteľom pohľadávky, ktorá vznikla spoločnosti Provident Financial, s.r.o. voči žalovanej, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 567163000 zo dňa 06. 11. 2012 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 06. 11. 2012. Listina bola žalovanej odoslaná dňa 27. 12. 2016.

8. Z obsahu Predžalobnej výzvy adresovanej žalovanej zo dňa 16. 08. 2017 vyplýva výška dlhu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celkovej sume 1.011,19 eur, v ktorom je zahrnutý aj zákonný úrok z omeškania. Listina bola žalovanej odoslaná dňa 18. 08. 2017.

9. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 06. 11. 2012 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 06. 11. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol úver a spotrebiteľka, teda žalovaná, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 9 uvedeného zákona, a to v znení účinnom ku dňu 06. 11. 2012. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku úveru, výšku splátok, ako aj sadzby úrokov a ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky úveru predstavovala 15,79 eur (resp. 15,- eur), avšak daná suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.).

11. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15 venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno aplikovať na danú vec.

12. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 13. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

14. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.

15. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 06. 11. 2012). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

17. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický,

historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.

18. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.

19. Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

20. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

21. Napokon považoval súd za potrebné poukázať aj na vzniknuté pochybnosti o správnosti údaja o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorá zjavne vychádzala z údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie však z ďalšieho nákladu vzniknutého v spojitosti so Zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Treba zdôrazniť, že údaj o RPMN má slúžiť pre orientáciu spotrebiteľa pri výbere finančných produktov a táto musí byť stanovená na základe všetkých úrokov a poplatkov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

22. V zmysle uvedených záverov, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkov, bol nútený žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.050,- eur a splatená suma dosiahla 1.143,53 eur, teda viac ako veriteľovi patrilo. Na tomto mieste poukazuje súd na skutočnosť, že žalobca pri vymedzení skutkových tvrdení síce poukazoval na splatenú sumu vo výške 616,42 eur, avšak toto tvrdenie bolo v priamom rozpore s predloženým dôkazom - Výpisom splátok a úhrad Provident Financial, s.r.o. k Úveru č. 567163000, z ktorého je zjavná výška úhrad v sume 1.143,53 eur.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal s plného úspechu žalovanej v spore, ktorej však žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.