Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-46-2017.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: O. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. L. XXXXX/XX, W., občan SR, o zaplatenie 392,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 392,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 392,59 Eur od 14. 08. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 07. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 392,59 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom náhrady škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu žalovaným.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. 09. 2015 bol zistený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy na odbernom mieste: L. XX, W. (W. Č.. XX). Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 1 m3. Pri kontrole dňa 05. 09. 2015 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 985 m3. Žalobcovi na základe uvedeného vznikla škoda neoprávneným odberom zemného plynu zo strany žalovaného. Žalobca dňa 30. 06. 2016 túto škodu vyčíslil na 392,59 Eur a dňa 07. 07. 2016 vystavil žalovanému daňový doklad číslo XXXXXXXXXX na sumu 392,59 Eur, splatný dňa 21. 07. 2016, avšak zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo k úhrade vzniknutej škody.
3. Nakoľko sa súdu ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovaného nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, postupoval súd v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom žaloba bola žalovanému doručená dňa 07. 12. 2017, teda po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe.
4. V súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. a) CSP súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, a to dňa 27. 12. 2017.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu, výzva na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
7. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, súd zistil, že žalobca vypočítal ku dňu 05. 09. 2015 škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste L. XX, W., W. Č.. XX, číslo plynomeru: XXXXXXXXXXXX, typ plynomeru P., F. X., so stavom na meradle ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke zo dňa 11. 02. 2015 vo výške 1 m3, pričom pri kontrole zo dňa 05. 09. 2015 bol zistený stav na meradle 985 m3, s počtom dní neoprávneného odberu 207. Neoprávnene odobratý plyn je tak 984 m3. Žalobca si uplatnil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 73,53 Eur.
8. Listom zo dňa 30. 06. 2015 zaslal žalobca žalovanému vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 392,59 Eur a súčasne ponúkol žalovanému možnosť uhradiť pohľadávku so zľavou 20%.
9. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 07. 07. 2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 392,59 Eur so splatnosťou dňa 21. 07. 2016, pod číslom vyúčtovania XXXXXXXXXX.
10. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
11. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
12. Podľa ustanovenia § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/>. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z.
13. Podľa ustanovenia § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm.
d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
14. Podľa ustanovenia § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa ustanovenia § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa ustanovenia § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
17. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti v spojitosti s ustanovením ods. 3, podľa ktorého zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná a preto jej súd vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Súd má z vykonaného dokazovania za dostatočne preukázané, že žalovanému vznikol dlh voči žalobcovi za neoprávnené odoberanie zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu, pričom žalovaný nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v úhrade dlžnej sumy alebo v časti existencie zmluvného vzťahu založeného príslušnou zmluvou o dodávke alebo združenej dodávke plynu pre odberné miesto L. XX, W., číslo plynomeru: XXXXXXXXXXXX, typ plynomeru: P.. Taktiež mal súd za preukázaný spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vyčíslenej v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z. v celkovej výške 392,59 Eur. Žalobca dňa 30. 06. 2016 vyčíslil žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu, z ktorej je zrejmé, že k ukončeniu zmluvy o dodávke došlo dňa 11. 02. 2015 so stavom na meradle 1 m3, pričom pri kontrole zo dňa 05. 09. 2015 bol zistený stav na meradle 985 m3, s počtom dní neoprávneného odberu 207. Neoprávnene odobratý plyn je tak 984 m3. Žalobca si uplatnil aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 73,53 Eur.
22. Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a teda je žalobcovi povinný uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy 392,59 Eur od 14. 08. 2017 do zaplatenia, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.).