Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/53/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, o návrhu manžela: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, B. Y., zastúpený JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom Koceľova 2, Nitra, proti manželke: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, B. Y., zastúpená JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Podzámska 18, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: K. X., nar. XX.XX.XXXX a W. X., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o odvolaní otca mal. detí proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. júna 2017, č.k. 10P/1/2017-59, v spojení s opravným uznesením zo dňa 03. novembra 2017, č.k. 10P/1/2017-86, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zverení maloletej W. X. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o určení výživného na maloletú W. X. a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo I. X., nar. XX.XX.XXXX a Q. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v K. W. vo zväzku II, ročník XXXX, strana XX, por. číslo X rozviedol. Maloleté dieťa K. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a maloletú W. X., nar XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 50,- eur mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej W. sumou 150,- eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O styku rodičov s maloletými deťmi súd prvej inštancie rozhodol tak, že styk matky s maloletou K. a styk otca s maloletou W. zostáva neobmedzený. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na postoj obidvoch účastníkov, ktorí už nemajú záujem obnoviť spolužitie, nie je ani reálne predpokladať, že ich manželstvo by v budúcnosti spoločenský účel mohlo plniť. Prvotné príčiny rozvratu manželstva súd prvej inštancie videl v ekonomickej oblasti, keď manželovi v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti vznikli dlhy, čo malo

vplyv aj na finančnú situáciu v rodine, keď si museli vziať úver. Následne dochádzalo k hádkam a dokonca aj k fyzickým útokom manžela na manželku aj na deti. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva však vzhliadol v nezvládnutí výchovy staršej dcéry K., ktorá sa počas dospievania začala problematicky správať, spočiatku kontaktmi v partii, a následne nadviazaním známosti s priateľom, s ktorým už dokonca aj intímne žije a otec jej platí predpísanú antikoncepciu. Matka, napriek tomu, že s tým nesúhlasí, umožnila, aby sa K. stretávala v ich byte so svojím priateľom, ktorý je z Českej republiky a ktorý, keď je na Slovensku, u nich v byte aj prespáva. Konštatoval tiež, že pokiaľ K. matka vyčíta jej správanie, táto sa k nej správa neúctivo, hrubo, neváži si ju. Matka si vo vzťahu k dcére nevie presadiť svoju rodičovskú autoritu, už rezignovala a K. viac inklinuje k otcovi, ktorý jejje vo výchove benevolentnejší. Súd mal za to, že rodičia sa podriaďujú požiadavkám a želaniam K. a nie naopak, a práve táto benevolentná výchova viedla k tomu, že došlo aj k narušeniu manželského spolužitia rodičov, ktorí majú rozdielne názory na výchovu detí, pričom tento rozvrat je už trvalý. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a pre čas po rozvode zveril mal. K. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, pričom rešpektoval názor maloletej, ktorá o rok dovŕši plnoletosť a ktorá má momentálne lepší vzťah k otcovi a sama sa vyjadrila, že chce zostať s otcom. Vo vzťahu k maloletej W. súd prvej inštancie uviedol, že otec sa domáhal zverenia aj tohto dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila a kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. Súd prvej inštancie po starostlivom zvážení všetkých okolností, najmä s prihliadnutím na závery psychologického poradenstva dospel k záveru, že aktuálne je pre maloletú W. najlepšie, keď bude zverená do starostlivosti matky a aj keď má pozitívny vzťah k obidvom rodičom, je zaťažená konfliktnými situáciami v rodine, potrebuje teraz predovšetkým pokoj a stabilitu, čo bude najlepšie zabezpečené, keď bude zverená matke, pretože v prípade navrhovanej striedavej starostlivosti by v momentálnej situácii, keď rodičia nedokážu normálne, bez negatívnych emócií vzájomne komunikovať, neistota u W. pretrvávala. Zastal názor, že aktuálne sa dieťa potrebuje predovšetkým upokojiť, získať stabilitu, a preto považoval za najvhodnejšie, ak bude zverená matke, pričom jej styk s otcom zostane neobmedzený, aj vzhľadom na to, že zatiaľ všetci zostávajú bývať v spoločnom byte a aj v prípade vyriešenia bytovej otázky po rozvode matka zostane bývať v tej istej obci, takže kontakt maloletej s otcom aj so staršou sestrou zostane zachovaný. Vo vzťahu k určeniu výživného súd prvej inštancie uviedol, že otec je zamestnaný v spoločnosti O. s priemerným čistým mesačným príjmom 941,- eur, matka pracuje v spoločnosti W. s priemerným čistým mesačným príjmom 421,- eur. Vzhľadom k tomu výživné na maloleté deti určil s prihliadnutím na ich vek a odôvodnené potreby, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, pričom matku zaviazal prispievať na výživu maloletej K. sumou 50,- eur mesačne a otca na maloletú W. sumou 150,- eur mesačne. Styk rodičov s deťmi súd prvej inštancie ponechal neobmedzený, keďže deti doposiaľ žijú s rodičmi v spoločnom byte, preto nie je potrebné upravovať jeho rozsah rozhodnutím súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matke a súvisiacom výroku , ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletej W. sumou 150,- eur mesačne , podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok súsu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súsu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dokazovanie na zisteniu vzájomných súrodeneckých vzťahov medzi maloletými deťmi . Súd je povinný skúmať vzájomné väzby medzi súrodencami, ich doterajší vzťah a stanovisko maloletých, ako by vnímali ich vzájomné odlúčenie, či už vo forme ako je uvedené v rozsudku alebo vo forme striedavej starostlivosti jedného z rodičov. Vzhľadom k predchádzajúcim vyjadreniam maloletých detí otec nenavrhol takéto dokazovanie, nakoľko mal za to, že súd bude v prvom rade brať do úvahy právo a vôľu maloletých detí. Súd mal podľa neho rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, čo sama maloletá W. na pohovore na ÚPSVaR potvrdila, keď súhlasila so striedavou starostlivosťou. Mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol skutočnosti, prečo maloletú W. nezveril do striedavej starostlivosti rodičov a v tomto smere považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Uviedol, že matka sa jasne vyjadrila, že maloletú K. nežiada zveriť do osobnej starostlivosti, pričom situáciou ohľadne jej správania nemožno v žiadnom prípade klásť za vinu otcovi, nakoľko na jej výchove sa podieľala aj matka. Odvolateľ mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby mal preukázané, že takýto spôsob úpravy styku je naozaj v záujme maloletej W.. Vzhľadom k uvedenému žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania.

3. Matka k odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a s jeho písomným odôvodnením, pričom tento správne vyhodnotil vykonané dôkazy. K odvolaniu otca uviedla, že on sám sa opakovane vyjadroval, že je potrebné celé konanie čo najskôr urýchliť, aby sa situácia v rodine upokojila. Uviedla, že maloletá K. má vzhľadom k svojmu veku prehnané tendencie rozhodovať o dianí v rodine, pričom jej benevolentná výchova vyústila až do toho, že maloletá K. sa správa k matke vulgárne a neúctivo, pričom svedkom jej správania býva aj maloletá W., u ktorej hrozí, že si bude brať zo správania staršej sestry príklad. Matka zároveň vyjadrila nesúhlas s tvrdením otca v odvolaní o nerešpektovaní práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Mala za to, že samotné rozhodnutie súdu o zverení maloletej W. do starostlivosti matke neznamená upretie práva na zachovanie jeho plnohodnotného vzťahu k otcovi ako aj k sestre K., naviac ak matka žije v rovnakej obci ako otec. Súd prvej inštancie zároveň ani neuprel právo na styk otca s maloletou W., práve naopak, tento bol určený v neobmedzenom rozsahu. Uviedla, že z konania na súde prvej inštancie vyplynula obava, že maloleté deti sú manipulované zo strany otca voči matke, pričom otec sa snaží získať priazeň detí aj nakupovaním darčekov a maximálnou ústretovosťou k ich požiadavkám. Mala za to, že takýto prístup a benevolentnosť vo výchove by sa v prípade zverenia maloletej W. do starostlivosti otca mohol negatívne odraziť na jej ďalšom vývoji. Z uvedených dôvodov konštatovala, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzťahy medzi rodičmi a deťmi ako aj vzťahy medzi deťmi navzájom a jeho rozhodnutie považovala za správne a riadne odôvodnené.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdiť.

6. V predmetnej veci ide o návrh manžela doručený súdu prvej inštancie dňa 25.04.2017, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. a W. na čas po rozvode tak, že obe maloleté deti navrhol zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku navrhol zaviazať prispievať na výživu maloletej K. vo výške 50,- eur mesačne a na výživu maloletej W. taktiež 50,- eur mesačne. Styk matky s maloletými deťmi nežiadal upraviť. Matka s rozvodom manželstva súhlasila a maloleté deti žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom v priebehu konania súhlasila so zverením maloletej K. do osobnej starostlivosti otca a žiadala, aby maloletá W. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhla určiť výživné na maloletú W. v sume 150,- eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú K. do osobnej starostlivosti otca a maloletú W. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, teda v súlade s vyjadrením maloletej W.. Súd prvej inštancie následne po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý vo výroku I, II., IV., VI. a VII. nadobudol dňom 25.07.2017 právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo zvyšnej časti bol napadnutý odvolaním otca. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento vec vrátil súdu prvej inštancie na opravu rozsudku a sú prvej inštancie následne vydal opravné uznesenie č.k. 10P/1/2017-86 zo dňa 03.11.2017.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dostatočne zaoberal najlepším záujmom maloletých detí z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený stav správne posúdil po právnej stránke.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v jeho odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel. K námietke otca uvedenej v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu vzťahov medzi maloletými deťmi ako súrodencami , odvolací súd konštatuje, že na takéto zisťovanie nemal súd prvej inštancie dôvod, nakoľko žiaden z účastníkov nenamietal, že ich vzťahy sú narušené. Odvolací súd zároveň dodáva, že nakoľko správanie maloletej K. je vo vzťahu k matke už dlhšiu dobu narušené, je predpoklad, že toto by zle vplývalo aj na maloletú W. v jej vzťahu k matke.

9. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že v najlepšom záujme maloletej W. je pokojné a stabilné rodinné prostredie ktoré, vzhľadom na narušené vzťahy a nezhody rodičov v názoroch o výchove maloletých detí, vzhliadol u matky. V tomto smere odvolací súd zohľadňujúc jednak záujem maloletej W., jej citový vzťah k obom rodičom s poukazom na správu ÚPSVaR Topoľčany, ako aj jej vek a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, napriek vyjadreniu maloletej W., že by chcela byť týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča. Takáto úprava pomerov by navyše neriešila danú situáciu, nakoľko aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, tento nemal informáciu, že by už rodičia nebývali spoločne v jednom byte aj s maloletou W. a K.. Vzhľadom k tomu väzby medzi oboma rodičmi aj maloletými deťmi zostávajú zachované, hoci rozhodnutím súdu bolo každé dieťa zverené inému rodičovi. Ich rozdelenie a následné odlúčenie je iba formálne, reálne vzťahy medzi súrodencami zostávajú naďalej zachované. Navyše aj v prípade odsťahovania sa matky zo spoločného bytu táto uviedla, že má záujem žiť v tej istej obci ako otec detí, preto by deti mali k sebe blízko.

10. Námietku otca, že súd prvej inštancie neuviedol dôvody, prečo maloleté deti nezveril do striedavej starostlivosti rodičov, odvolací súd považoval za nedôvodnú, nakoľko tento jasne špecifikoval dôvody, prečo maloletú W. zveril do osobnej starostlivosti matke a nie do striedavej starostlivosti rodičov. S ďalšími námietkami otca, uvedenými v podanom odvolaní, sa navyše súd prvej inštancie zaoberal v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zohľadnil záujem maloletej W. pri jej zverení do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd prvej inštancie správne rozhodol aj o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú W., ktorú však otec svojím odvolaním nenapáda.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .