Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-37-2019.pdf
PDF · 118.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, štátny občan SR, 2/ Y. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, štátny občan SR, obaja právne zast. JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom Fraňa Kráľa 1504, P. O. BOX 13, Čadca, proti žalovanému: VIX s.r.o., IČO: 31565590, so sídlom Poľná 17A, Žilina, právne zast. JUDr. Natália Kanderková, advokátka so sídlom A. Kmeťa 12, Žilina, o prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2019 domáhali, aby súd prikázal do ich vlastníctva budovu - sklad umelého hnojiva, bez súpisného čísla, postavenú na parc. č. XXX/XX a zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v k. ú. B. s tým, že vyplatia žalovanému náhradu vo výške 3.640,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parc. „E“ číslo XXX, orná pôda o výmere 1.272 m2, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. B. (ďalej len „pozemok“). Žalovaný je vlastníkom budovy - sklad na umelé hnojivá, budova bez súpisného čísla, zapísaná na LV č. XXX v k.ú. B. (ďalej len „stavba“). Žalobcovia, ako vlastníci pozemku dlhodobo rokujú (naposledy od augusta 2017) so žalovaným o možnosti odkúpenia stavby do vlastníctva Žalobcov. Vzájomné rokovania prebiehali predovšetkým v písomnej forme - predkladanie písomných návrhov a stanovísk. Medzi stranami sporu je nepochybné a nesporné, že užívanie stavby zo strany žalovaného fakticky nie je možné, nakoľko prístup k budove je len cez pozemok žalobcov. Žalobcovia a žalovaný sa v rámci rokovania dohodli, že žalovaný odpredá stavbu do vlastníctva žalobcov za cenu určenú znaleckým posudkom. Z toho dôvodu žalobcovia zabezpečili v máji 2018 vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty stavby - znalecký posudok č. 9/2018, vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Cesnekom (ďalej len „znalecký posudok“), ktorý predložili listom zo dňa 14.5.2018 predložili žalovanému. Znalecký posudok určil hodnotu stavby na sumu 3.640 Eur. Zo vzájomnej korešpondencie so žalovaným vyplynulo, že žalovaný akceptuje hodnotu stavby určenú Znaleckým posudkom a že za túto hodnotu je ochotný stavbu odpredať, avšak tesne pred uzatvorením dohody o kúpe stavby, požadoval žalovaný od žalobcov ďalšie dodatočné a nedôvodné požiadavky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to zriadenie predkupného práva k pozemku, prevod spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch. ktoré vlastnia žalobcovia, a to nielen od nich ale aj od ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný návrh na osobné stretnutie a ďalšie rokovanie od žalobcov odmietol, a naviac podal v rozpore so stavebným zákonom návrh na odstránenie stavby podľa § 88 stavebného zákona. Žalobcovia podali námietky na stavebný úrad k návrhu na odstránenie stavby. Odstránenie stavby nie je účelné, a zachovanie jej podstaty je vecne a
právne možné. Keďže dohoda medzi žalobcami a žalovaným o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby nie je možná, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva súdom resp. na prikázaní vlastníctva stavby do vlastníctva žalobcov za náhradu, určenú znaleckým posudkom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.06.2019 uviedol, že predmetná nehnuteľnosť bola postavená v rokoch 1971-1975 ako jednoduchá stavba slúžiaca účelom uskladnenia umelých hnojív pre Poľnohospodárske družstvo VÁH Nededza, pričom v čase stavby nebol potrebný súhlas vlastníka pozemku, pretože sa jednalo o tzv. združený pozemok pre účely vykonávania poľnohospodárskej výroby. Žalobcovia sa stali vlastníkmi pozemku parcely registra „E“ orná pôda o výmere 1272 m2 zapísaného na LV č. XXX v podiele 3 v 2001 a zvyšného podielu v 1 v roku 2004. Stavba v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už bola postavená a ku kúpe žalobcovia pristupovali s vedomím, že na pozemku uvedená stavba je postavená, pričom akceptovali a nenamietali túto skutočnosť a naviac plánovali v tejto budove podnikať. Nedomáhali sa jej odstránenia až do podania žaloby. Žalobca predmetnú budovu používa k podnikaniu v poľnohospodárstve, chov dobytka, v nesúlade s jej skutočným účelom a zaradením zapísaným v katastri a zároveň užíva aj susedné pozemky v okolí pre účely pasenia dobytka na základe uzatvorených nájomných zmlúv a súhlasu s užívaním zo strany žalovaného. Žalovaný je vlastníkom pozemkov patriacich bývalému PD družstvu VÁH Nededza a viac ako 95% týchto pozemkov je jeho výlučným vlastníctvom vrátane všetkých budov postavených na týchto pozemkoch podľa LV č. XXX pre k. ú. B., pričom v uvedených budovách vykonáva podnikateľskú činnosť. V minulosti mal žalovaný záujem o odkúpenie pozemku žalobcov aj susediacich pozemkov, s čím vlastníci nesúhlasili alebo súhlasili za neakceptovateľných podmienok. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých je postavená sporná stavba, pretože táto budova je postavená na pozemku parcela registra „E“ XXX, ale aj na parcele registra „E“ XXX orná pôda o výmere 1730 m2 zapísaného na LV č. XXX a ktorého spoluvlastníkmi sú osoby odlišné od žalobcov. Žalobcovia preto nemôžu uplatňovať svoje právo na prikázanie nehnuteľnosti do ich vlastníctva podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal aj na statický posudok znalca Ing. Štefana Halvoňa č. 8/2017 podľa ktorého stavba - sklad umelých hnojív trpí závažnými nedostatkami, ktoré sú pre okolie a najmä pre živé organizmy nebezpečné. Krytina strechy je vyhotovená z azbestovocementových vlnoviek, ktoré do vzduchu uvoľňujú škodlivý karcinogén a dochádza k znečisťovaniu okolitého ovzdušia a pôdy. Žalovaný preto vyvíjal snahu o rekonštrukciu budovy, čo však nemohol bez súhlasu vlastníka pozemku. Z toho dôvodu chcel získať pozemok do svojho vlastníctva a zabezpečiť potrebné opatrenia, napr. výmenu krytiny alebo zabezpečiť, aby tieto opatrenia vykonal prevádzkovateľ budovy a vlastník pozemku žalobca 1/. Preto medzi stranami došlo k rozsiahlej komunikácii. Žalovaný súhlasil s odpredajom budovy žalobcom za pomerne nízku cenu, avšak trval na tom, aby v zmluve bola zakomponovaná podmienka rekonštrukcie strešnej krytiny, s čím žalobcovia nesúhlasili. Z toho dôvodu žalovaný požiadal stavebný úrad o povolenie k zbúraniu stavby. Žalobcovia toto konanie napadli zákonným spôsobom, v dôsledku čoho je konanie prerušené až do vyriešenia tohto súdneho sporu.
4. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 31.07.2019 zotrvali na podanom návrhu v celom rozsahu. Mali za to, že žalovaný potvrdil ich skutkové tvrdenia a nenamietal žiadny z predložených dôkazov. Medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí stavba - sklad umelých hnojív vo vlastníctve žalovaného, ani to, že strany dlhodobo rokujú o možnosti odkúpenia stavby do vlastníctva žalobcov. Je nepochybné, že užívanie stavby žalovaným nie je fakticky možné, nakoľko prístup k budove je len cez pozemok žalobcov. Žalovaný akceptoval hodnotu stavby určenej znaleckým posudkom v sume 3.640,-Eur, avšak tesne pred uzatvorením zmluvy požadoval žalovaný od žalobcov ďalšie dodatočné a neodôvodnené požiadavky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to zriadenie predkupného práva k pozemku, prevod spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch, ktoré vlastnia žalobcovia, ale aj iné osoby. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením, že odmietli vykonať rekonštrukciu strešnej krytiny. Z listu z 23.11.2018 a 6.11.2017 vyplýva, že žalobcovia písomne akceptovali požiadavku žalovaného, že po predaji budovy preberú na seba povinnosť vymeniť strešnú krytinu na budove. Zároveň namietali účelovosť a neobjektívnosť záveru statického posudku. Pokiaľ by boli pravdivé závery, tak by budova nemala žiadnu hodnotu, naopak náklady na rekonštrukciu krytiny by boli vyššie ako jej hodnota. Statik sa vyjadroval v posudku o vplyve na životné prostredie, na čo nie je odborne spôsobilý. K tvrdeniu žalovaného, že časť budovy je postavená aj na pozemku parc. č. E XXX zapísaný na LV č. XXX, uviedli, že o tejto skutočnosti majú vedomosť, ide však o nepatrnú časť budovy - menej ako 5% a uvedenú prekážku nepovažovali za právnu prekážku pre uplatnenie postupu podľa § 135c ods. 2
Občianskeho zákonníka. Naviac žalobcovia už v minulosti informovali vlastníkov susedného pozemku o zámere odkúpenia budovy, s čím vlastníci pozemku „E“ XXX súhlasili.
5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 18.11.2019 nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že k dôkazom žalobcov sa nevyjadril ani ich nevyvrátil. Vyjadrenie žalobcov označil za nepravdivé a zavádzajúce. Dôležitou podmienkou, ktorá vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu v súvislosti s prípadným predajom, je rekonštrukcia strechy na stavbe a skutočnosť, že v areáli družstva nebude nikto ďalší, po prípadnom predaji stavby žalobcami, vykonávať činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom (právo spätnej kúpy, čo nie je v rozpore so zákonom). Žalovaný tieto podmienky, avšak rekonštrukciu strešnej krytiny ako rozväzovaciu podmienku, zakomponoval do návrhu kúpnej zmluvy, s čím žalobcovia nesúhlasili, preto k uzavretiu zmluvy nedošlo. Nesúhlasil ani s tvrdením, že jediný prístup k stavbe je cez pozemok žalobcov, nakoľko budova sa nachádza v areáli bývalého PD družstva, je obklopená pozemkami, ktoré sú vlastníctvom žalovaného v rozsahu 95% a práve žalobcovia by boli nútení požiadať žalovaného o vstup na ich pozemok, aby si zabezpečili prístup k nehnuteľnosti. Rovnako tvrdenia žalobcov, že sa nejedná o nebezpečný materiál sú účelové s cieľom vzbudiť dojem, že sa nejedná o podmienku, ktorá by si zaslúžila pozornosť. V tomto smere opätovne poukázal na statický posudok, ktorý poukazuje na nebezpečenstvo materiálu (karcinogénne látky), z ktorého je vyhotovená strecha na stavbe užívanej žalobcami, resp. jedným z nich na podnikateľské účely. Žalovaný neuveril tvrdeniu žalobcov, že aj bez tejto podmienky v zmluve, vykoná po nadobudnutí stavby túto rekonštrukciu a preto zakomponoval túto podmienku do zmluvy.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.05.2021, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v prítomnosti právnej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu.
7. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 29.04.2022 o 15,30 hod. (v piatok) bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcov (č. l. 152-153 spisu) o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní nariadenom na deň 02.05.2022 (v pondelok) a vytýčenie nového termínu pojednávania z dôvodu, že žalobcovia právneho zástupcu splnomocnili až dňa 29.04.2022 na zastupovanie v predmetnej veci a preto nebola splnená procesná lehota 5 pracovných dní na prípravu zastupovania žalobcov na pojednávaní. Sudkyni bola žiadosť predložená v deň pojednávania. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, o čom bol právny zástupca žalobcu telefonicky aj písomne bezodkladne upovedomený (č. l. 154-156 spisu). Súd zdôrazňuje, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcom doručené už dňa 28.03.2022 (č. l. 145 spisu) a oznámenie o zmene hodiny pojednávania z 9,15 hod. na 12,30 hod. (nie dňa pojednávania) im bolo doručené 21.04.2022 (č. l. 148 rub spisu).
8. Súd konštatuje, že žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odročenie pojednávania doručenej súdu dňa 29.4.2022 o 15:30 hod., teda jeden pracovný deň pred pojednávaním, dokonca mimo úradných hodín podateľne, nevyhovel, nakoľko nešlo o dôvod dôležitý predpokladaný ust. § 183 CSP. Súd poukazuje, že neboli preukázané závažné dôvody, pre ktoré si žalobcovia nemohli advokáta na zastupovanie v spore splnomocniť už skôr, nie len deň pred pojednávaním. Žalobcovia od podania žaloby na súd dňa 07.05.2019 a najneskôr od 28.03.2022, kedy im bolo doručené predvolanie na pojednávanie, mali dostatok času na splnomocnenie právneho zástupcu na zastupovanie v tomto konaní. Zároveň sa nemožno stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že nemal splnený čas prípravy na pojednávanie, nakoľko na pojednávanie boli predvolaní žalobcovia a tí o termíne pojednávania mali vedomosť už od 28.3.2022, teda bola splnená podmienka v zmysle § 178 ods. 2 CSP, podľa ktorého predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014, podľa ktorého ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR pomerne jednoznačne konštatoval, že ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní. Takéto žiadosti o odročenie nemôže teda súd za žiadnych okolností akceptovať. Napokon súd konštatuje, že žalobcovia sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili.
9. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Doplnila, že žalobca kúpou nadobudol do vlastníctva všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., ktoré boli združené a ohradené a patrili v tom čase družstvu Nededza. Stal sa teda vlastníkom všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v tomto areáli vrátane stavby, ktorá je predmetom tohto sporu. Bezodkladne po nadobudnutí týchto nehnuteľností spoločnosť VIX zaregistrovala aj písomnú požiadavku žalobcov na vyplatenie nájomného za užívanie pozemku, na ktorom táto stavba zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, pre k. ú. B. ako sklad umelých hnojív. Medzi žalobcami a žalovaným prebiehala niekoľko rokov komunikácia. Až v roku 2017 sa opätovne ohlásil vlastník pozemku parcely registra C č. XXX pán žalobca 1/, že by mal záujem uvedenú budovu odkúpiť. Bolo to však v období, kedy spoločnosť VIX uvažovala o tom, že túto stavbu buď predá s určitými podmienkami, alebo ju úplne odstráni. Za týmto účelom sa snažila kontaktovať so žalobcami, ktorí sú výlučnými vlastníkmi parcely č. XXX za účelom, aby sa dohodli, ako bude ďalej naložené s nehnuteľnosťou. Po niekoľkých rokovaniach sa obidve strany dohodli na tom, že bude medzi nimi uzatvorená kúpna zmluva a na základe tejto kúpnej zmluvy prevedie vlastnícke práva spoločnosť VIX na žalobcov, ktorí sú vlastníkmi pozemku. Jedinou podmienkou, ktorú spoločnosť VIX kládla v uvedenej súvislosti, a ktorá má byť súčasťou, resp. má byť jednou z podmienok kúpnej zmluvy, bolo prerobenie strešnej krytiny na tomto objekte, pretože bolo preukázané znaleckým posudkom, že táto krytina obsahuje veľké množstvo azbestu, čo je neprijateľný prvok pre zdravie človeka, aj zvierat. Kúpna zmluva tak ako bola prichystaná, nebola realizovaná, pretože žalobcovia s touto podmienkou nesúhlasili. Kúpna cena bola stanovená podľa znaleckého posudku a nebolo teda v záujme predávajúceho obohatiť sa nejakým spôsobom na predaji tejto stavby, ale naopak zabezpečiť, aby za túto stavbu zodpovedal iný subjekt, aby túto stavbu prerobil, resp. aby tu na tejto stavbe prerobil jej škodlivé súčasti tak, aby to zodpovedalo súčasným ekologickým zákonom a podmienkam. Sú tu ďalšie dôležité okolnosti, ktoré by bránili prevodu tejto nehnuteľnosti v súčasnosti na žalobcov vzhľadom na to, že susedná parcela, ktorá tiež tvorí portfólium pod stavbou, pod touto dotknutou stavbou, patrí do vlastníctva iným subjektom, ktoré sa domáhajú naopak zrušenia tejto stavby, ktorá stojí na časti ich pozemku. Spoločnosť VIX teda v súčasnosti nemá inú možnosť, ako túto stavbu naozaj odstrániť, pretože jednak vlastníci susedného pozemku, na ktorých sa stavba nachádza, nesúhlasia, aby táto stavba naďalej stála aj na ich pozemku a druhá vec spoločnosť VIX nemá možnosť nejakým spôsobom ovplyvňovať kvalitu tejto stavby, ktorú má vo vlastníctve tak, aby zodpovedala zákonu. Ďalej predložila listinu označenú ako žiadosť o vyčistenie pozemku a sprístupnenie k užívaniu pozemku, a to zo 4.marca 2019, ktorá bola adresovaná spoločnosti VIX s.r.o. od Z. V., Y. W. a Y. T., ktoré žiadajú odstránenie základov zo zbúraných stavieb na parcele č. XXX/XXX CKN, pôvodne parcela XXX a jedná sa o stavby, ktoré sú zakreslené na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.06.2019 a podľa stavu k 02.05.2022 pre k. ú. B., obec B., okres Z., súd zistil, že žalobca je vlastníkom stavby - sklad na umelé hnojivá postavený na pozemku parc. č. XXX/XX, pričom právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/XX nie je evidovaný na liste vlastníctva (č. l. 69 -73,159-170 spisu).
12. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.06.2019 a podľa stavu k 02.05.2022 pre k. ú. B., obec B., okres Z., súd zistil, že žalobcovia sú výluční vlastníci pozemku - parcely registra „E“ č. XXX orná pôda o výmere 1272 m2 (č. l. 74, 171-172 spisu).
13. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX podľa stavu k 02.05.2022 pre k. ú. B., obec B., okres Z., súd zistil, že vlastníkmi pozemku - parcela registra „E“ parc. č. XXX orná pôda o výmere 1730 m2 sú pod B 1 Z. V. v podiele 1/3, pod B 2 Y. Kuklová v podiele 1/3 a pod B 3 Y. T. v podiele 1/3 (č. l. 173-175 spisu).
14. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Cesneka č. 9/2018 zo dňa 07.04.2018 vo veci stanovenia hodnoty stavby bez s. č. evidovanej na LV č. XXX ako sklad umelých hnojív, súd zistil, že znalcom bola určená všeobecná hodnota stavby vo výške 3.640,-Eur. Zároveň v čl. 3 znalec v časti Prístup k nehnuteľnosti uvádza, že stavba je situovaná na pozemkoch CKN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX (list vlastníctva nezaložený), ktoré sa prekrývajú s parcelami EKN č. XXX a č. XXX - LV č. XXX a XXX. Súčasťou znaleckého posudku je aj Informatívna kópia z katastrálnej mapy, z ktorej súd zistil, že stavba
sa nachádza tak na pozemkoch parcely registra „E parc. č. XXX a na parcele registra „E“ parc. č. č. XXX (č. l. 5- 22 spisu).
15. Podľa Statického posudku č. 08/2017 vypracovaného Ing. Štefanom Halvoňom objekt bývalého skladu hnojív na aktuálne platné normy nevyhovuje. Azbestové vlákna uvoľňujúce sa zo strešnej krytiny sú zdraviu škodiaci karcinogén (č. l. 77 - 94 spisu).
16. Z predložených listín žalobcami aj žalovanými súd zistil, že od minimálne od 27.07.2017 do 23.11.2018 prebiehala rozsiahla listinná komunikácia medzi stranami sporu za účelom odkúpenia budovy - sklad umelých hnojív postavenej na pozemku žalobcov do ich vlastníctva za podmienok výmeny strešnej krytiny na budove a práva spätnej kúpy stanovených žalovaným (č. l. 23-38, 95-120 spisu).
17. Zo žiadosti o povolenie na odstránenie stavby vypracovanej žalovaným dňa 11.01.2019 a doručenej Spoločnému obecnému úradu Varín dňa 16.01.2019 súd zistil, že žalovaný ako vlastník stavby požiadal stavebný úrad o povolenie odstrániť stavbu, ktorá je predmetom tohto sporu z dôvodu zlého technického stavu, znečisťovania životného prostredia. Ako ďalšie dôvody sú uvedené: azbestovocementová strecha, nevysporiadaný pozemok pod stavbou, neumožňovaný prístup majiteľa pozemkov k údržbe. Pozemky budú upravené v pôvodnej kultúre a vrátené pôvodným vlastníkom. K oznámeniu o začatí konania o odstránenie stavby sa vyjadrili žalobcovia dňa 01.03.2019 a 29.03.2019, ktorí s odstránením stavby nesúhlasili (č. l. 39-43 spisu).
18. Zo žiadosti o vyčistenie pozemku a sprístupnenie k užívaniu pozemku zo dňa 04.03.2019 vlastníkov pozemku parcela registra „E“ parc č. XXX Z. V., Y. W. a Y. T. adresovanej žalovanému, súd zistil, že žiadali žalovaného o odstránenie základov zo zbúraných stavieb na ich prac. CKN XXX/XXX, pôvodne EKN č. XXX. Ide o stavby zakreslené na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom žiadali o ich výmaz na katastrálnej mape a sprístupnenie ich pozemku a umožnenie jeho užívania. To znamená odstránenie plotu od cesty, aby mali prístup k parcele a možnosť túto užívať (č. l. 176 spisu).
19. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
20. Podľa ust. § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil /ďalej len "vlastník stavby"/.
21. Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
22. Podľa § 135c ods. 3 OZ, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
23. Podľa § 77 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
24. Podľa §78 ods.1 a 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
25. Predmetom sporu je prikázanie stavby, a to budovy - skladu umelých hnojív bez súp. čísla, postavenej na parc. č. XXX/XX nachádzajúcej sa v k. ú. B. do vlastníctva vlastníka pozemku - žalobcov.
26. Nesporné je, že vlastníkom stavby je podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXX žalovaný, teda osoba odlišná od vlastníka pozemku. Nesporné medzi stranami sporu, je skutočnosť, že stavba - sklad umelých
hnojív je postavená na pozemku parcela registra „C“ č. XXX/XX, ktorá parcela nie je evidovaná na Liste vlastníctva, pričom podľa údajov katastra nehnuteľností je jej výmera 152 m2 a kultúra zastavaná plocha a nádvorie. Podľa zhodných tvrdení strán sporu, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku predloženého žalobcami, ako aj zo Žiadosti o povolenie na odstránenie stavby žalovaného adresovanej stavebnému úradu, je že stavba je postavená na parcele registra „C“ č. XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, ktorým zodpovedá parcela registra „E“ č. XXX orná pôda o výmere 1272 m2, ako aj parcela registra „E“ parc. č. XXX orná pôda o výmere 1730m2. Podľa informatívnej kópie z katastrálnej mapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku predloženého žalobcami, sa skutočne budova skladu umelých hnojív nachádza na parcelách registra „E“ parc. č. XXX a XXX. Uvedenú skutočnosť potvrdili žalobcovia aj žalovaný. Súd preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, hoci žalobca nepredložil minimálne identifikáciu parciel preukazujúcu totožnosť parcely registra „C“ XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX a parciel registra „E“ č. XXX a XXX.
27. Z citovaného ust. § 135c Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie či už o odstránení neoprávnenej stavby, alebo o jej prikázaní do vlastníctva vlastníka pozemku alebo o inej úprave medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku súd môže urobiť na návrh vlastníka pozemku, pričom účastníkom konania musia byť vždy vlastník stavby a vlastník pozemku.
28. Z listinných dôkazov predložených stranami a zhodného vyjadrenia strán sporu mal súd preukázané, že budova skladu umelých hnojív je postavená na parcelách registra „C“ XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, ktorým zodpovedajú tak parcela registra „E“ parc. č. XXX patriaca vlastnícky žalobcom 1/ a 2/, ale aj parcela registra „E“ parc. č. XXX patriaca vlastnícky iným osobám, a to Z. V. v podiele 1/3, Y. W. v podiele 1/3 a Y. T.. Preto podľa názoru súdu stranami sporu potom mali byť všetci vlastníci pozemkov, na ktorých je postavená predmetná stavba. Ak je stavba postavená na dvoch pozemkoch dvoch alebo viac rôznych vlastníkov, nemožno žalobe vlastníka len jedného pozemku vyhovieť, ak je stavba čo i len sčasti postavená aj na pozemku iného vlastníka. Súd nemôže riešiť vzťahy vyplývajúce z odlišného vlastníctva k pozemku a k stavbe na ňom postavenej bez účasti všetkých vlastníkov pozemkov, na ktorých je cudzia stavba postavená. Prikázaním stavby, ktorá by sa nachádzala na viacerých pozemkov viacerých odlišných vlastníkov, len jednému z vlastníkov bez účasti ostatných vlastníkov pozemkov zastavaných stavbou, by sa opätovne vytvorila sčasti stavba na cudzom pozemku.
29. V danom prípade sú vlastníkmi pozemku, na ktorom je postavená časť predmetnej stavby patriacej žalovanému žalobcovia a vlastníkmi ďalšieho pozemku, na ktorom je ďalšia časť predmetnej stavby, iné osoby. Podľa názoru súdu sa preto v danej veci jedná o nerozlučné spoločenstvo vlastníkov pozemku. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. Treba konštatovať, že ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. Z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu (aktívne procesné spoločenstvo) alebo žalovaných (pasívne procesné spoločenstvo) musia zúčastniť všetci vlastníci pozemku a vlastníci stavby. Pokiaľ vlastníci pozemku „E“ parc. č. XXX na strane žalobcov nemajú záujem vystupovať, tak potom ich mali žalobcovia označiť na strane žalovaných. Žalobcovia k tejto skutočnosti, na ktorú poukazoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedli, že o tom majú vedomosť, avšak stavba sa nachádza na ďalšom pozemku iba v malej časti - menej ako 5% a uvedenú skutočnosť nepovažovali za právnu prekážku pre uplatnenie postupu podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že už v minulosti informovali vlastníkov susedného pozemku o zámere odkúpenia budovy, s čím vlastníci pozemku „E“ XXX súhlasili. Súd, ako už vyššie argumentoval, sa s uvedeným názorom žalobcov nestotožnil, uvedené tvrdenia žalobcovia naviac ani nepreukázali. Naopak žalovaný predložil list - žiadosť o vyčistenie pozemku a sprístupnenie k užívaniu pozemku, podľa ktorého vlastníčky uvedeného pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXX žiadajú o odstránenie základov zo zbúraných stavieb na ich parc. č. S. XXX/XXX, pôvodne parcela „E“ parc č. XXX o sprístupnenie pozemku a umožnenie jeho užívania. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol bez tohto, aby sa zaoberal meritom veci.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, v spore mal úspech žalovaný. Úspešnému žalovanému voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ potom vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
33. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.