Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-6-2017.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Ondrej Gajdošech, správca podstaty úpadcu: I. Č., L.. XX. X. XXXX, J. G. X, XXX XX T., so sídlom kancelárie správcu: Krmanova 14, 040 01 Košice , práv. zat. Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 1.138,58 € takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR vo výške 1.138,58 € v konkurznom konaní 31K/22/2013 sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za zistenú, je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu I. Č., L.. XX.X.XXXX, J. G. X, XXX XX T. v konkurze vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 31K/22/2013.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2017 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená ako pohľadávka proti podstate podľa § 87 ods. 2 ZKR vo výške 1.138,58 EUR, v konkurznom konaní sp. zn. 31K/22/2013 sa na základe právneho dôvodu a výšky považuje za zistenú, je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku konkurznej podstaty úpadcu: I. Č., L.. XX.X.XXXX, J.: G. X, XXX XX T. v konkurze vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 31K/22/2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca svojím podaním zo dňa 25.5.2016 doručeným žalovanému dňa 30.5.2016, uplatnil pohľadávku proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), vo výške 1.138,58 €, predstavujúcu neuhradené poistné: za mesiac 10/2014 vo výške 52,32 €, splatné 10.11.2014; za mesiac 11/2014 vo výške 133,42 €, splatné 8.12.2014; za mesiac 12/2014 vo výške 133,42 €, splatné 8.1.2015; za mesiac 01/2015 vo výške 136,57 €, splatné 9.2.2015; za mesiac 02/2015 vo výške 136,57 €, splatné 9.3.2015; za mesiac 03/2015 vo výške 136,57 €, splatné 8.4.2015; za mesiac 04/2015 vo výške 136,57 €, splatné 11.5.2015; za mesiac 05/2015 vo výške 136,57 €, splatné 8.6.2015 a za mesiac 06/2015 vo výške 136,57 €, splatné dňa 8.7.2015, na základe povinného sociálneho poistenia podľa príjmov deklarovaných v daňovom priznaní za rok 2013. Žalovaný podaním zo dňa 30.1.2017, doručeným žalobcovi dňa 7.2.2017, poprel uplatnenú pohľadávku proti podstate žalobcu vo výške 1.138,58 €, a neuznal ju čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, nakoľko - podľa jeho názoru - dlžník nie je oprávnený počas konkurzu vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Napriek tomu, že žalovaný žalobcu nevyzval, aby sa žalobca najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu, alebo výšky popretej pohľadávky, žalobca podal túto žalobu. Žalobca s uvedeným popretím nesúhlasí. Žalobca má za to, že popretá pohľadávka v sume 1.138,58 € z titulu neuhradeného splatného poistného na sociálne poistenie za mesiace 10/2014 až 06/2015 vznikla až po vyhlásení konkurzu a je pohľadávkou proti podstate s poukazom na ust. § 87 ZKR, pričom samotný rozhodný moment vzniku pohľadávky súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu v roku 2013, čím došlo k založeniu povinnosti platiť poistné so zákonom predvídaným časovým odstupom od 7. mesiaca nasledujúceho roku.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K samotnej žalobe uviedol, že pohľadávkou proti podstate je iba taká pohľadávka, ktorú ZKR výslovne označuje. Ide o pohľadávky definované v § 87 ods. 2 ZKR. Charakteristickým znakom pohľadávok proti podstate uvedených v ust. § 87 ods. 2 písm. i) alebo písm. k) ZKR je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. To znamená, že nejde o verejnoprávne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, avšak vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu. Zároveň tieto verejnoprávne nároky vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním majetku. Ak by išlo o pohľadávku proti podstate , oba znaky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň je potrebné uviesť, že v predmetnom konkurze nedošlo k prevádzkovaniu podniku, teda uplatnenie tejto pohľadávky a jej zaradenie pod § 87 ods. 2 písm. i) ZKR je vylúčené z povahy samotného nároku. Taktiež v tomto prípade § 87 ZKR nepozná pohľadávky proti podstate z titulu nezaplateného poistného samotným dlžníkom, ktorý pred vyhlásením konkurz vykonával samostatne zárobkovú činnosť.
3. Súd vykonal dokazovanie a z vykonania dokazovania a skutočností známych z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31K/22/2013 zistil tento skutkový stav:
4. Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 5.9.2012, zverejneným v OV č. 176/2013 dňa 12.9.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.
5. Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2018 strany sporu zhodne uviedli, že medzi stranami sú nesporné všetky skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, spornou je samozrejme iba právna otázka posúdenia či sa má jednať o pohľadávky proti podstate, alebo sa nemá jednať o pohľadávky proti podstate. Z uvedeného má súd nepochybne za preukázané, že žalobca svojím podaním zo dňa 25.5.2016 doručeným žalovanému dňa 30.5.2016, uplatnil pohľadávku proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z..z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), vo výške 1.138,58 €, predstavujúcu neuhradené poistné: za mesiac 10/2014 vo výške 52,32 €, splatné 10.11.2014; za mesiac 11/2014 vo výške 133,42 €, splatné 8.12.2014; za mesiac 12/2014 vo výške 133,42 €, splatné 8.1.2015; za mesiac 01/2015 vo výške 136,57 €, splatné 9.2.2015; za mesiac 02/2015 vo výške 136,57 €, splatné 9.3.2015; za mesiac 03/2015 vo výške 136,57 €, splatné 8.4.2015; za mesiac 04/2015 vo výške 136,57 €, splatné 11.5.2015; za mesiac 05/2015 vo výške 136,57 €, splatné 8.6.2015 a za mesiac 06/2015 vo výške 136,57 €, splatné dňa 8.7.2015, na základe povinného sociálneho poistenia podľa príjmov deklarovaných v daňovom priznaní za rok 2013. Žalovaný podaním zo dňa 30.1.2017, doručeným žalobcovi dňa 7.2.2017, poprel uplatnenú pohľadávku proti podstate žalobcu vo výške 1.138,58 € a neuznal ju čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, nakoľko - podľa jeho názoru - dlžník nie je oprávnený počas konkurzu vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Napriek tomu, že žalovaný žalobcu nevyzval, aby sa žalobca najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu, alebo výšky popretej pohľadávky, žalobca podal túto žalobu.
6. Z elektronického systému Sociálnej poisťovne a saldo konta predložených žalobcom na pojednávaní 25.1.2018 nepochybne vyplýva, že za úpadcu bolo na účet žalobcu platené okrem sporného obdobia, ktoré je predmetom tohto konania. Tieto platby na jeho účet žalobcu boli uhrádzané z iného účtu. Samotný úpadca svoj poistný pomer ukončil u žalobcu až 4.5.2016.
7. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 8.Podľa ust. § 28 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“); (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. 9. Podľa ust. § 46 ods. 1 ZKR (1) Nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky úpadcu spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu, 1a) ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa na účely konkurzu považujú za splatné až odo dňa ukončenia prevádzkovania úpadcovho podniku správcom po vyhlásení konkurzu.
10. Podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
11. Podľa ust. § 87 ods. 4 ZKR (4) Pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne.
12. Podľa ust. § 87 ods. 8 ZKR (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
13. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), (1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,
b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
14. Podľa ust. § 142 ods. 1 ZoSP (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
15. S poukazom na to, že žalovaný nerozporoval tvrdeniu žalobcu, že napriek tomu, že žalovaný žalobcu nevyzval, aby sa žalobca najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu alebo výšky popretej pohľadávky, žalobca podal túto žalobu, ako aj pečiatku žalobcu na listine označenej ako Oznámenie o popretí pohľadávky preukazujúcu doručenie tejto listiny žalobcovi dňa 7.2.2017 a pečiatku súdu na podanej žalobe 23.2.2017 má súd nepochybne za preukázanú včasnosť podania tejto žaloby.
16. Pohľadávky proti podstate vznikajú najčastejšie v príčinnej súvislosti s udržiavaním a správou majetkovej podstaty úpadcu, resp. v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka. Súd je toho názoru, že § 87 ods. 2 ZKR príkladmo uvádza pohľadávky proti podstate, pričom pohľadávkami proti podstate môžu byť aj také pohľadávky, ktoré nemusia nutne súvisieť so správou a speňažovaním majetku, prípadne ani s prevádzkovaním podniku. V tomto konaní bolo preukázané, že popretá pohľadávka v sume 1138,58 € z titulu neuhradeného splatného poistného na sociálne poistenie za mesiace 10/2014 až 06/2015 vznikla až po vyhlásení konkurzu a je pohľadávkou proti podstate s poukazom na ust. § 87 ZKR, pričom samotný rozhodný moment vzniku pohľadávky súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu v roku 2013, čím došlo k založeniu povinnosti platiť poistné so zákonom predvídaným časovým odstupom od 7. mesiaca nasledujúceho roku. Ide teda o verejnoprávnu povinnosť, ktorej vznik a trvanie priamo nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu v čase splatnosti poistného, avšak vznik tejto povinnosti úpadcu súvisí s predchádzajúcim prevádzkovaním podniku úpadcu. Prevádzkovanie podniku úpadcu v roku 2013, a z toho plynúce zdaniteľné príjmy, založilo povinnosť platiť poistné od siedmeho mesiaca nasledujúceho roka a povinnosť, ktorá trvá do polovice ďalšieho roka. Z uvedeného teda vyplýva, že povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného súvisí s prevádzkovaním podniku pred vyhlásením konkurzu a je tak splnená podmienka vecnej súvislosti pohľadávky žalobcu s prevádzkovaním podniku úpadcu. Povinnosť platiť poistné vznikla až po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz bol vyhlásený predo dňom stanoveným na podanie daňového priznania, pričom až po podaní daňového priznania mohlo byť ustálené, či a prípadne v akej výške vznikla úpadcovi povinnosť platiť poistné. Súd zároveň poukazuje i na elektronický systému žalobcu a saldo konto predložené žalobcom na pojednávaní 25.1.2018, z ktorých nepochybne vyplýva, že za úpadcu bolo na účet žalobcu platené okrem sporného obdobia, ktoré je predmetom tohto konania. Tieto platby na jeho účet žalobcu boli uhrádzané z iného účtu. Samotný úpadca svoj poistný pomer ukončil u žalobcu až 4.5.2016. Z uvedených dôkazov nepochybne vyplýva, že okrem obdobia, ktoré je predmetom tohto konania, za ostatné obdobia až do ukončenia, resp. do práceneschopnosti pána I. Č. bolo poistné za úpadcu uhrádzané.
17. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Keďže bol žalobca v celom rozsahu úspešný, avšak si trovy konania neuplatnil, súd mu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.