Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51Er/309/2014

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: E.. I. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š.O. B. XXX/XX, XXX XX Q., W.. E.: Q. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Š. B. XXX/XX, XXX XX Q., proti povinnému: T. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XXXX/X, T. - P. R., v zast.: NIKU & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík, Exekútorský úrad so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 350,00 Eur, bežné výživné vo výške 350,00 Eur mesačne, počnúc mesiacom Február 2014, a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 6,30 Eur do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

III. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

1. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*159405 zo dňa 10.03.2014 bol súdny exekútor JUDr. Júlia Čechová, v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č. k.: -160 zo dňa 19.12.2013, právoplatného dňa 16.01.2014.

3. Dňa 16.05.2014 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii, v ktorých uvádza, že rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -160 zo dňa 19.12.2013, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Andreja sumou 350 Eur mesačne a maloletého Michala sumou 250 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu, mu bol doručený dňa 07.01.2014. Od doručenia tohto rozhodnutia dobrovoľne a pravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť. V zmysle vyššie citovaného rozsudku mal zaplatiť za mesiac január, február, marec a apríl 2014 na maloletého Andreja výživné vo výške 1400 Eur a maloletého Michala výživné vo výške 1000 Eur. Svoju povinnosť si splnil, čo preukazuje aj výpisom z bankového účtu. Vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že žiadne výživné za január 2014 nie je dlžný, a preto nebol dôvod na začatie exekúcie.

4. Na výzvu súdu sa dňa 24.06.2014 zákonná zástupkyňa oprávneného vyjadrila k námietkam povinného. Vo svojom vyjadrení uvádza, že námietky povinného sa nezakladajú na pravde, pretože ak povinnému bol rozsudok doručený dňa 07.01.2014, povinný mal lehotu minimálne 8 dní na to, aby

vykonal platbu výživného za január 2014, avšak platba bola pripísaná na účet oprávnenej až 21 dní po termíne. Povinný aj nasledujúcu platbu za mesiac február vykonal po splatnosti. Povinný platbu za mesiac január 2014 vo výške 350 Eur, splatnú 15.01.2014, doplatil až 06.02.2014. Takisto výživné za mesiace február, marec, apríl 2014 boli pripísané na účet oprávnenej oneskorene.

5. Dňa 07.07.2014 bolo súdu doručené späťvzatie námietok povinného proti exekúcii a zároveň oprávnená navrhla zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

6. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

7. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, Exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.

8. Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

9. Súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu zistil, že povinný dlžnú čiastku bežného výživného za január 2014 vo výške 350,00 Eur uhradil dňa 05.02.2014 dobrovoľne, bankovým prevodom, platbu za február 2014 vo výške 350,00 Eur uhradil dňa 19.02.2014. Dňa 17.02.2014 bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Je zrejmé, že povinnému z exekučného titulu vyplývala povinnosť výživné uhrádzať vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, za mesiac 2/2014 tak výživné nebolo uhradené včas, t.j. do 15.02.2014, pričom z vyjadrenia oprávnenej a z priloženého výpisu z účtu vyplýva, že dňa 19.02.2014 bola pripísaná dlžná suma na účet oprávnenej, t.j. 2 dni po podaní návrhu, exekúcia tak začala dôvodne. V čase vydania Poverenia na vykonanie exekúcie súdom dňa 10.03.2014 povinný nebol dlžný žiadnu čiastku ani na bežnom, ani na zameškanom výživnom, výživné pravidelne plnil, z toho dôvodu povinnosťou súdneho exekútora v zmysle § 46 ods. 3 Exekučného poriadku bolo upustiť od vykonania exekúcie voči povinnému. Upustenie od vykonania exekúcie je jedným zo spôsobov ukončenia exekúcie. O podaných námietkach nebolo tak nutné rozhodovať podľa § 50 ods.1 Exekučného zákona, nakoľko po ich podaní bolo povinnosťou exekútora od exekúcie upustiť podľa § 46 ods.3 Exekučného zákona.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.

13. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia -pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ust. exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Súd s ohľadom na vyššie uvedené, nakoľko nie je zrejmé, či exekútor od vykonávania exekúcie upustil, tak ako to vyplýva z § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, a to v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko nie je dôvod na ďalšie vedenie exekúcie, keď neexistuje žiadne dlžné výživné a toto neexistovala ani v čase vydania poverenia pre exekútora.

14. Súdny exekútor v podaní zo dňa 07.06.2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 13.06.2016 uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie vo výške 224,28 Eur vrátane 20% DPH, pozostávajúce z odmeny vo výške 175,00 Eur, hotových výdavkov 11,90 Eur a DPH vo výške 37,38 Eur.

15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

18. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

19. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov( ďalej len vyhlášky), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16).

20. Podľa vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33, eura a najviac 33 193, eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa zákona , patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

21. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

22. Ohľadne priznania odmeny súdnemu exekútorovi súd vychádza zo znenia § 4 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorej základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky. V predmetnom prípade súdnym exekútorom, resp. jeho činnosťou nebola vymožená žiadna pohľadávka, vyplýva to aj zo skutočnosti, že povinný uhrádzal

výživné sám dobrovoľne a v čase úhrady jediného nedoplatku na výživnom (dňa 19.02.2014) súdny exekútor ani nedisponoval oprávnením na vykonanie exekúcie- t.j. poverením vydaným súdom, nakoľko toto bolo vydané až dňa 10.03.2014. Pohľadávka tak nebola vymožená súdnym exekútorom na základe jeho oprávnenia, exekútorovi tak v danom prípade nárok na odmenu neprináleží. V rozpore s uvedeným nie je ani ust. § 5 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorej pri upustení patrí exekútorovi 50% z odmeny, nakoľko stále ide o odmenu zo základu z vymoženej pohľadávky, ktorá v tomto prípade bola nulová. Uvedenému zodpovedá aj ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.

23. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu súdnemu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka resp. nedoručená zásielka, pokiaľ ide o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.

24. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné a poplatky vo výške 5,25 €, ktorých vynaloženie mal preukázané vrátenými doručenkami, prípadne obálkami so závadou doručenia založenými v exekučnom spise EX 321/2011.

25. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 4,65 Eur za poštovné, nakoľko súdny exekútor nemal v exekučnom spise preukázané vynaloženie uvedených nákladov a niektoré výdavky vznikli aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami. Zároveň súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi náhradu za také výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti.

26. Súdny exekútor si uplatnil náhradu za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, lepidlo a pod.) vo výške 2,00 Eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.

27. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 5,25 € (1,05 €). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

28. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 6,30 € (odmena vo výške 0 € + náhrada hot. výdavkov 5,25 € + DPH vo výške 1,05 €) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučným poriadkom povinného.

29. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p a zásadou úspechu. Súd by tak úspešnej strane konania mal priznať nárok na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť samostatným uznesením o výške náhrady trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenému ani povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. ). V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania, a teda rozhodovať najskôr o nároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške náhrady trov konania, ktoré by vo svojom výroku priznávalo výšku náhrady trov konania 0,00 Eur.

30. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. ( ).