Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-7C/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci žalobkyne: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, O., zast.: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Paláriková 14, Bratislava, proti žalovanému : H.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, O., zast. Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

I. Súd z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanému: rodinný dom - prístavba, súp. č. XX, postavený na parcele registra C, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela evidovaná na LV č.XXX, stavba evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie X., obec O., m. č. X., okres O. V. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 43.253 Eur na vyrovnanie podielov do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2015 domáhala voči žalovanému, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, nakoľko k dohode medzi ňou a žalovaným ohľadne spoločne nadobudnutého majetku nedošlo. Uviedla, že počas manželstva nadobudli so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom označený vo výroku I. rozsudku, pozemky, evidované na LV č. XXXX, kat. úz Q., bližšie nešpecifikované hnuteľné veci. Žiadala, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému rodinný dom, pozemky v Q., všetky hnuteľné veci ako aj splácanie úveru s príslušenstvom, ktorý bol sporovým stranám poskytnutý vo výške 750.000,- Sk a súčasne zaviazal žalovaného vyplatiť ju sumou vo výške 1 hodnoty všetkého majetku po odrátaní hodnoty úveru v čase rozvodu manželstva. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že má a vždy mal záujem sa so žalobkyňou dohodnúť ohľadne vyporiadania BSM, ale nesúhlasí s tým, aby ich spoločný majetok si sporové strany rozdelili na polovicu, nakoľko on sa staral o rodinu a vo väčšej miere sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Súhlasil s tým, že masu BSM tvoria žalobkyňou označené nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že z hnuteľných vecí si žalobkyňa, keď odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala s jeho súhlasom všetko, o čo mala záujem, medzi iným aj motorové vozidlo zn. Mazda. Úver, ktorý žalobkyňa uvádza, je už splatený a s návrhom žalobkyne na vyporiadanie BSM by súhlasil s ohľadom na výšku sumy, ktorú by mal vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi: rozvodový rozsudok tunajšieho súdu, LV č. XXXX, LV č. XXXX, korešpondencia medzi sporovými stranami a zistil tento skutkový stav: rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P 23/2012- 117 zo dňa 01.10.2012 bolo manželstvo sporových strán rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012. Za trvania manželstva sporové strany nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov rodinný dom označený vo výroku I. rozsudku, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. 4. Sporové strany zhodne uviedli, že masu BSM tvorí len rodinný dom uvedený vo výroku I. rozsudku, nakoľko nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX sporové strany počas konania predali a získané finančné prostriedky z tohto predaja si rozdelili. Sporové strany zhodne uviedli, že hodnota rodinného domu je 86.506 Eur. V priebehu konania sporové strany zhodne uviedli, že je možné uzavrieť zmier v znení ako je uvedené v tomto rozsudku a žiadali pojednávanie odročiť s tým, že záverečný návrh na uzavretie zmieru doručia súdu osobitným písomným podaním. K uzavretiu zmieru však nedošlo. 5. Žalobkyňa uviedla, že v priebehu konania si sporové strany vyporiadali pozemky v Q. a vzájomne sa vyplatili, taktiež úver, ktorý bol sporovými stranami zobratý počas manželstva bol už vyplatený. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, tieto v konaní nevie preukázať a ani nežiada, aby ich súd vyporiadal, masu BSM tvorí len predmetný rodinný dom. Pokiaľ ide o hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok s ktorým žalovaný súhlasí a nemá námietky voči znalcom určenej hodnote nehnuteľnosti. Žiadala, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného a zaviazal ho na vyplatenie sumy 43.253 Eur, čo predstavuje polovicu hodnoty nehnuteľnosti. Podľa jej názoru suma na výplatu nie je tak vysoká, aby ju nebol žalovaný schopný zaplatiť. Žalovaný pracuje, má nadštandardné príjmy, o svoje bývanie sa postaral, s terajšou manželkou nadobudli počas manželstva rodinný dom, ktorý však je písaný na manželku žalovaného. Keď spoločne predali sporové strany pozemky v Q., mohol si žalovaný odložiť časť peňazí na výplatu žalobkyne, keďže vedel, že prebieha súdny spor a že bude jeho povinnosťou ju vyplatiť. Žalovaný však uviedol, že tieto peniaze minul. Návrh žalovaného, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva bezodplatne, nie je možné akceptovať, nakoľko právny stav to neumožňuje. Žalobkyňa by nemala prístup do nehnuteľnosti, nemohla by ju užívať ani prenajímať, nakoľko na tom istom pozemku býva otec žalovaného, s ktorým nemá dobré vzťahy a ktorý jej bráni predmetnú nehnuteľnosť užívať. Rodinný dom by nemohla ani predať, keďže pozemok, na ktorom je postavený nie je v jej vlastníctve, ale vo vlastníctve žalovaného a otca žalovaného.

6. Žalovaný uviedol, že po poslednom pojednávaní, kedy malo dôjsť k uzavretiu súdneho zmieru si uvedomil, že nie je schopný vzhľadom na jeho finančnú situáciu vyplatiť žalobkyňu, v takej sume, ako požaduje, preto nesúhlasil s uzavretím tohto súdneho zmieru. Ďalej uviedol, že situácia sa zmenila v tom smere, že pozemok, na ktorom stojí predmetný rodinný dom, bol na základe darovacej zmluvy prevedený do vlastníctva ich spoločných synov, každému v jedenej polovici. Vzhľadom k tomu, že nie je solventný na výplatu žalobkyni, navrhol, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni bez povinnosti vyplatiť žalovaného. Súhlasil s tým, že predmetom BSM je len predmetný rodinný dom, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a súhlasil aj s hodnotou predmetnej nehnuteľnosti, tak, ako bola vyčíslená znaleckým posudkom, ktorý zabezpečila žalobkyňa. 7. Zo založeného rozvodového rozsudku súd zistil, že manželstvo sporových strán uzavreté dňa 24.09.1994 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XX P 23/2012-117 zo dňa 01.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2012. 8. Zo založeného listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že sporové strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, , súp. č. XX, postaveného na parcele registra C, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2, parcela evidovaná na LV č.XXX, katastrálne územie X., obec O., m. č. X., okres O. V. 9. Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. V. X. dňa 05.09.2017 súd zistil, že B. Q. - otec žalovaného a žalovaný ako darcovia uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena s obdarovanými 1/- 6/ W. Q., P. Q., Z. Q., S. Q., E. Q., A. Q., na základe ktorej sa vlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom je postavený predmetný rodinný dom, s vecným bremenom doživotného užívania susedných nehnuteľností v prospech darcov, stávajú W. Q. a P. Q. - synovia sporových strán. Predmetná zmluva nie je evidovaná katastri nehnuteľností. 10. Podľa § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 11. Podľa § 148 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 12. Podľa § 149 ods. 1, 3 ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 13. Podľa § 150 súd pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý

z manželov staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 14. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na citované ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nehnuteľnosť - rodinný dom, na Q. XX v O., ako zhodne uviedli sporové strany a tiež to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX. Žiadne ďalšie položky sporové strany neuvádzali. Nakoľko manželstvo sporových strán bolo právoplatne rozvedené, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo a preto je potrebné, aby došlo k jeho vyporiadaniu. Súd postupoval v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 150 a prikázal predmetný rodinný dom, ktorý tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do výlučného vlastníctva žalovaného. Zohľadnil pri tom najmä tú skutočnosť, že rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorého vlastníkmi, každý v 1 sú žalovaný a otec žalovaného. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa má znemožnený prístup do predmetnej nehnuteľnosti (túto skutočnosť nepoprel sám žalovaný). Z týchto dôvodov by bolo problematické pre žalobkyňu rodinný dom užívať, prenajímať a taktiež aj predať. Žalovaného, ktorému prikázal predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva, súd zaviazal na vyplatenie 43,253 Eur žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku titulom vyrovnania podielov, pričom vychádzal z ceny predmetnej nehnuteľnosti, na akej sa zhodli sporové strany v súlade so znaleckým posudkom. V konaní bolo preukázané, že žalobca má zabezpečené bývanie so svojou terajšou manželkou v rodinnom dome, ktorý nadobudli počas manželstva. Je spoluvlastníkom ďaľších nehnuteľností v kat. úz. S., počas konania sporové strany predali nehnuteľnosti v Q., z ktorých žalovaný taktiež získal finančné prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný je solventný a preto je schopný vyplatiť žalobkyňu, aby si mohla pre seba zabezpečiť bývanie. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že takto rozhodol aj v súlade s pôvodným návrhom sporových strán na uzavretie súdneho zmieru. 15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Ani jedna zo strán nemala v konaní plný úspech, nakoľko každá zo strán získala polovicu zo spoločného majetku. Z uvedeného je zrejmé, že každá zo strán mala vo veci úspech čiastočný, každý v jednej polovici, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.