Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-149-2017.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/149/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o. IČO: 44 703 015, so sídlom Bratislava - Mlynské Nivy 49, zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Bratislava - Košická 56, proti žalovanej: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - O. 8, v konaní o zaplatenie sumy 2.266,08 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 258,75 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 27.10.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.266,08 eura s príslušenstvom z titulu neuhradenej zmluvy. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená.
2. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.
3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pridržiava sa podaného návrhu. Čo sa týka žalovanej istiny táto pozostáva z nesplatených splátok v sume 1971,97 eur. Ohľadne sumy 0,95 eur a 293,16 eur nevie ako boli tieto vypočítané. Ide o riadny úrok a úrok z omeškania. Pridržiaval sa doterajších vyjadrení.
4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými a to: žalobou z čl. 1-4, zmluvou o úvere z čl. 9, všeobecnými podmienkami z čl. 10-16, výpisom z bankovej knihy z čl. 17, oznámením o postúpení pohľadávky z čl. 18-21, vyjadrením žalobcu z čl. 123, 130, vyjadrením Slovenskej sporiteľne z čl. 145-147 a zistil tento skutkový a právny stav:
5.Právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 16.11.2005 uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, na základe čoho žalovanej poskytol finančné prostriedky.V mesačných splátkach po 28,75 eura splatných k 20 dňu v mesiaci mala žalovaná do 20.10.2010 dlžnú sumu splácať. Žalovaná nedodržala zmluvné dojednania dlžnú sumu nesplácala. Nesplatené splátky predstavovali sumu 1.971,97 eur. DLh bol postúpený na žalobcu. Žalobca oznámením zo dňa 03.01.2011 vyzval žalovanú na úhradu celého dlhu.
Žalobca si uplatňoval žalobou zo dňa 25.01.2013 okrem nesplatenej istiny sumu 0,95 eura ako vyčíslený riadny úrok a 293,16 eura ako úrok z omeškania z nesplatených splátok vyčíslených od prvého dňa omeškania do dňa 26.10.2010 - postúpenia pohľadávky. Žalobca spôsob výpočtu vyčísleného úroku a úroku z omeškania nevedel špecifikovať. Ani právny predchodca žalobcu žalobcovi a súdu neposkytol informácie o určení uvedených súm. Žalobca sa domáhal 9% úroku z omeškania a 17,3% úroku od 27.10.2010 do zaplatenia.
6.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
13.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
18.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
19.Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20.Podľa § 3 ods. 3 zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
21.Podľa § 5b zák č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22.Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.
23.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
24.Vzhľadom na charakter účastníkov ( právneho predchodcu žalobcu) zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na takýto právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre žalovaného zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Oveľa prísnejšie a tvrdšie sú úpravy vzťahov podľa Obchodného zákonníka. Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom zákonníku. Podľa súdu je toto jasný dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane
spotrebiteľa. Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka, ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu Nitra č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci účastníkov je občianske právo SR.
25.Súd posudzoval vzťah podľa Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie Občianske právo potvrdzuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia O.z. všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Aj v prípade pochybností o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
26.V danom prípade účastníci ( nie žalobca ale jeho právny predchodca) uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o splátkovom úvere. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Na premlčanie súd prihliadal zo zákona. Otázku premlčania súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná. Žalobca si uplatňoval nesplatenú istinu v sume 1.971,97 eura s poukazom na písomnú zmluvu. Za obdobie troch rokov pred podaním návrhu dňa 25.01.2013, teda od 25.01.2010 mala žalovaná uhradiť 9 splátok po 28,75 eura čo predstavuje sumu 258,75 eura. V tejto časti s 9% úrokom z omeškania zo sumy 258,75 eura od 27.10.2010 v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády 87/95 Z.z súd návrhu vyhovel. Žalobca sa z nesplatenej istiny domáhal sumy 1.971,97 eura, v rozsahu nad priznanú sumu nesplatenej istiny vo výške 258,75 eura súd návrh zamietol ako premlčaný.
27.Ohľadne vyčísleného úroku v sume 0,95 eura a úroku z omeškania v sume 293,16 eura súd žalobu zamietol ako nepreukázanú. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdil, že má uvedený nárok voči žalovanej, ale ako k nemu dospel neuviedol. Súd sa v konaní s nárokom žalobcu voči žalovanému pričom po materiálnej a právnej stránke overuje nárok žalobcu v spotrebiteľských vzťahoch. V uvedenej časti bol nárok žalobcu nepreskúmateľný a preto mu nebolo možné vyhovieť.
28.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Podľa zmluvy sa mal úver splatiť do 20.10.2010 ako konečná splatnosť dlhu, počas tohto obdobia si strany dohodli úrok V podstate podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi stranami vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia splátok po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. V časti 17,30% úroku zo sumy
1.971,97 eura od 27.10.2010 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Súd poukazuje aj na rozsudok KS v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, ktorí zaujal rovnaký právny názor. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxe nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy. Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznal plnú náhradu trov konania. V konaní bola prevažne úspešná avšak žiadne trovy jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.