Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu D. Z., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX/X, XXX XX W., proti žalovanému Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému AK ANTOL, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. C.-T. zo dňa 30.06.2016 vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. C.-T. zo dňa 30.06.2016 a náhrady trov konania. 2. V žalobe namietal, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie navrhoval a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho nariadenia najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s uvedenými návrhmi a tvrdeniami, a toto nepochybne mohlo mať vplyv na výsledok sporu, v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré predložil, nevykonal ním navrhnuté dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Zároveň namietal, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Žalobca ako dôkazy označil: rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, Bratislava sp. zn. C. - T. zo dňa 30.06.2016. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol z dôvodu opatrnosti námietku podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí lehoty na podanie takejto žaloby. Namietal, že konanie trpí vadou konania, pre ktorú je súd povinný žalobu zamietnuť a konanie zastaviť, lebo zo žaloby jednoznačne vyplýva nesprávne označenie strán sporu, keďže predmetom sporu sú otázky náležitosti zmluvy o úvere spôsobujúce následky voči všetkým účastníkom tejto zmluvy, teda aj voči I. O. (tzv. nútené spoločenstvo). Žalovaný uviedol, že spor vedený pred rozhodcovským súdom prebehol v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že stály rozhodcovský súd, ktorý vec rozhodol, disponoval platným povolením na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Dal do pozornosti

ustanovenie § 28 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že príslušný rozhodcovský súd je povinný skúmať platnosť zmluvy o úvere ako celku. Rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere za platne dojednanú bez neprijateľných zmluvných podmienok. Zistený skutkový stav je nesporný, nakoľko rozhodcovský súd dostatočne posúdil spotrebiteľskú zmluvu ako aj dôkazy predložené žalovaným a zákonne vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil povinnosť žalobcovi uhradiť dlh voči žalovanému vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Konanie žalobcu považoval žalovaný za účelové. Rozhodcovský súd postupoval v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase vydania rozhodcovského rozsudku. Namietal tiež, že žalobca poukázal na citáciu zákonných dôvodov bez akýchkoľvek osobitných tvrdení preukazujúcich dôvodnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nesprávne označil okruh strán sporu, žalovaný navrhol zamietnuť žalobu a priznať náhradu trov konania. 5. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vyžiadať spis stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. C.- T.. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a právna zástupkyňa žalovaného. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa s originálom rozhodcovského spisu sp. zn. C.- T. ako aj obsahom súdneho spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 7. Dňa 4. 8. 2011 bola medzi žalovaným (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a dlžníkom I. O. a žalobcom D. Z. ako spoludlžníkom uzatvorená zmluva o úvere - pôžička na bývanie, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 17 000 eur s výškou mesačnej splátky 268,24 eura. Poplatok za správu a vedenie úverového účtu bol 1,66 eura mesačne, ročná percentuálna miera banky bola 14,45 %, priemerná ročná percentuálna miera bola uvedená 12,52 %, dátum prvej splátky 20. 9. 2011, dátum konečnej splatnosti úveru bol 20. 8. 2021, počet splátok 120 so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. 8. V zmysle bodu 4.11 zmluvy o úvere, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlásili, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 9. Podľa bodu 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok žalovaného, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. 10. Žalobou doručenou Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská a mediačná dňa 28. 9. 2015 sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal voči žalovanej X/ I. O. a žalovanému X/ D. Z. zaplatenia istiny vo výške 15 601,70 eura, úroku vo výške 12,09 % ročne z istiny 15 601,70 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny 15 601,70 eura od 1. 8. 2015 až do zaplatenia, sumy vo výške 5779,92 eura ako sumy vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania k 31. 7. 2015, sumy 45,38 eura ako dlžných poplatkov a zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie. 11. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu je výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 2. 2014, ktorou žalovaný vyhlásil úver za predčasne splatný k 12. 2. 2014. Výzva na úhradu dlžnej sumy bola doručená žalobcovi dňa 7. 3. 2014. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu je tiež upomienka zo dňa 9. 7. 2013, ktorou žalovaný upozornil I. O.Ú. na to, že eviduje pohľadávku vo výške 524,96 eura. Zároveň žalovaný upozornil dlžníčku, že v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Súčasťou upomienky je poznámka, že upomienka sa zasiela na vedomie tiež D. Z.. Dôkaz o doručení, resp. doručovaní upomienky žalobcovi nie je súčasťou spisu rozhodcovského súdu. 12. Podaním zo dňa 29. 1. 2016 stály rozhodcovský súd (i) vyzval dlžníkov na podanie žalobnej odpovede, (ii) oznámil, že v predmetnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol ustanovený rozhodca I.. G. I. a (iii) poučil dlžníkov o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi. Uvedená výzva na podanie žalobnej odpovede spolu s oznámením o osobe rozhodcu a poučením

o rozhodcovskom konaní bola doručená I. O. dňa 8. 2. 2016 a žalobcovi dňa 30. 3. 2016. V spise rozhodcovského súdu sa nenachádza žiadne podanie, resp. žalobná odpoveď či už I. O. alebo žalobcu. 13. Dňa 30. 6. 2016 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, Bratislava rozhodcovský rozsudok sp. zn. C.-T., ktorým uložil žalovanému na 1. rade (I.M. O.) a žalovanému v 2. rade (žalobca v tomto konaní) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15 601,70 eura, úrok vo výške 12,90 % ročne zo sumy 15 601,70 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 15 601,70 eura od 1. 8. 2015 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 7. 2015 vo výške 5 779,92 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 6,64 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobu vo veci samej zamietol. Žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 936,10 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 14. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalovaní nesplácali úver v zmysle dohodnutých podmienok zmluvy o úvere riadne a včas. Ku dňu rozhodovania vo veci samej mal rozhodcovský súd preukázanú výšku splatenia úveru žalovanými vo výške 1 398,30 eura. Ostávajúca neuhradená časť istiny úveru predstavuje sumu vo výške 15 601,70 eura. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi riadne úroky z úveru až do dňa úplného splatenia úveru. Poukázal na to, že úrok z poskytnutého úveru je cenou peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úvere veriteľ umožní čerpať dlžníkovi. Záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere. Veriteľovi vzniká nárok na úrok z peňažných prostriedkov odo dňa ich poskytnutia dlžníkovi. Úrokovanie sa končí až vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Výška dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 7. 2015 podľa žalobcu vyplýva z listinného dôkazu - aktuálny stav úveru ku dňu 31. 7. 2015 - jedná sa o súčet položiek „Pohľ. účet - úroky“ a „Úroky na účte ČR“. Rozhodcovský súd zistil, že položka „Pohľ. účet - úroky“ vo výške 1637,14 eura predstavuje dlžné úroky a úroky z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti úveru a položka „Úroky na účte ČR“ vo výške 4142,78 eura predstavuje dlžné úroky a úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru do 31. 7. 2015. Na základe uvedeného zistenia mal rozhodcovský súd preukázanú výšku dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30. 07.2015. Zamietavý výrok rozhodcovského rozsudku sa týkal zamietnutia sumy dlžných poplatkov nad sumu 6,64 eura. 15. Rozhodcovský rozsudok bol doručený do vlastných rúk I. O. dňa 8. 8. 2016. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise rozhodcovského súdu rozhodcovský rozsudok bol doručovaný žalobcovi do vlastných rúk dňa 8. 8. 2016, opakované doručenie zásielky bolo dňa 9. 8. 2016 a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Presný dátum doručenia rozhodcovského rozsudku z doručenky nevyplýva. 16. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že úverovú zmluvu uzatváral na pošte. Neprečítal si ju, lebo to bolo narýchlo. Nikto mu nevysvetľoval, čo je to rozhodcovský súd. Nevedel, čo je to, myslel si, že to je nejaký provizórny súd. 17. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 19. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku Podľa § 46 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spoludlžníkom bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je bankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalobca pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pre ktorú je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 22. Súd v prvom rade skúmal včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas a to aj napriek tomu, že presný dátum doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi z doručenky nevyplýva. Vyplýva z nej však úplne jednoznačne, že rozhodcovský rozsudok bol doručovaný žalobcovi poštovým podnikom do vlastných rúk prvý krát dňa 8. 8. 2016, opakované doručenie zásielky bolo dňa 9. 8. 2016 a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Aj v prípade, ak by si žalobca vyzdvihol zásielku hneď v deň jej uloženia na pošte, 3 mesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku by bola zachovaná, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 24.10.2016. 23. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského súdu z dôvodov, ktoré súd nepovažoval (až na výnimku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia rozhodcovským súdom) za dôvodné. Žalovaný v podstate namietal, že mu nebolo umožnené vo veci sa vyjadriť a rozhodcovský súd nenariadil pojednávanie. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že rozhodcovský súd doručil žalobcovi výzvu na žalobnú odpoveď spolu s oznámením rozhodcu a poučením spotrebiteľa. Žalobca na uvedené nijakým spôsobom nereagoval, pojednávanie nežiadal nariadiť a žiadne dôkazy nepredložil, preto ním uvádzané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku neboli relevantné. 24. Súd ex officio preskúmal, či sú tu dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, na čo bol oprávnený v zmysle § 45 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská zmluva nebola dojednaná platne (§ 45 ods. 1 písm. e) a z tohto dôvodu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. 25. V danom prípade bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok žalovaného (bod 10.2.2). 26. Súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ 27. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní. 28. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. 29. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. 30. Ďalej súd poukazuje na to, že v zmysle § 93b Zákona o bankách, žalovaný ako banka bol povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Zároveň však toto zákonné ustanovenie vyžaduje, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka je povinná pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. 31. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť obchodných podmienok. Podstatou obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. (Pozri I. X. H. XX-XX, O. C. X.-XX/XX bod 37 a iné). 32. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. V danom prípade žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nikto ho o rozhodcovskom konaní nepoučil a nevedel čo rozhodcovský súd znamená. Navyše kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 33. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste.

34. Rozhodcovská doložka (zmluva) uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z rozhodcovskej doložky v danom prípade informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Neobstála by ani námietka s poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

35. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora X.-XXX/XX -X.-XXX/XX B. K. J., U. X.-XX/XX Z.). 36. Súd pre úplnosť dodáva, že rozhodcovský súd vec nesprávne právne posúdil a aj z toho dôvodu by bolo potrebné (za predpokladu platnosti dojednania rozhodcovskej doložky) žalobe vyhovieť. Nesprávnym právnym posúdením veci sa pritom rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

37. Súd nesprávne právne posúdenie rozhodcovským súdom vidí v tom, že rozhodcovský súd priznal veriteľovi (dohodnuté) úroky tiež za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Procesný súd pritom vychádza z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. V.. Ú. XXX/XXXX zo dňa 18.09.2012, ktorým ústavný súd odobril názor súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (M. XX/XXXX, XObo XXX/XXXX). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení konštatuje, že tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný.

38. Súd zároveň poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/ XXXX zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého, cit: „Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.“ 39. K uvedenému súd dodáva, že pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná (mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. Preto argumentácia o „zvýhodňovaní“ dlžníka neplniaceho si svoje zmluvné povinnosti nemôže obstáť. 40. Rozhodcovský súd v danom prípade nepochybne priznal žalobcovi (žalovaný v tomto konaní) úroky aj po zosplatnení úveru, čím došlo k nesprávnej aplikácii právnej normy (§ 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka). 41. Zároveň súd poukazuje na to, že rozhodcovský súd sa nezaoberal tým, či zo strany žalovaného bola naplnená zákonná požiadavka ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a teda, či dlžníci

boli pred zosplatnením úveru preukázateľne upozornení na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Dôkaz o doručení, resp. minimálne o doručovaní upozornenia v spise rozhodcovského súdu chýba (súčasťou je iba samotná upomienka obsahujúca upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru adresovaná I. O.). 42. K námietke žalovaného ohľadom núteného spoločenstva dlžníka a spoludlžníka v rámci rozhodcovského konania, ktoré podľa názoru žalovaného malo mať za následok nesprávny okruh strán sporu na strane žalobcu, súd uvádza, že tzv. nútené spoločenstvo vzniká na základe právneho predpisu. Medzi spoludlžníkom a dlžníkom nevzniká nerozlučné spoločenstvo na základe Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ani na základe iného právneho predpisu, keďže vzťah medzi nimi je solidárny a v takomto prípade je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, od ktoréhokoľvek z nich samostatne, nemusia byť žalovaní všetci solidárni dlžníci. Rovnako aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohli podať samostatne s tým, že pre každého z nich platí osobitný právny režim. To, že ide o dobrovoľné spoločenstvo už bolo aj judikované rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2016 pod sp. zn. X X. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že spoločenstvo solidárnych dlžníkov je dobrovoľné a samostatné spoločenstvo. Z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky nielen núteného, ale ani nerozlučného spoločenstva. 43. Z týchto dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, sp. zn. C.- T. zo dňa 30.06.2016 s upresnením, že ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu medzi žalobcom (Poštová banka, a.s.) a žalovaným v 2. rade (D. Z.). Žalovaná v 1. rade I. O. rozhodcovský rozsudok nenapadla žalobou o jeho zrušenie, preto vo vzťahu k nej rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť. 44. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).