Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-341-2010.pdf
PDF · 99.72 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/341/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcov 1/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, O. D. 2/ I. X., nar. X.X.XXXX, Y. G. XX, 3/ K. C., nar. X.XX.XXXX, Y. G. XXX, 4/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, Y. G. XX, 5/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX, 6/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, E. v G. XX, P., 7/ W. G., nar. XX.X.XXXX, E. v G. XX, P., 8/ E. D., nar. XX.X.XXXX, E. v G. XX, P., 9/ C. D., nar. X.X.XXXX, Y. G. XXX, XX/ S. T., nar. X.X.XXXX, C. E. XX, K., XX/ O. G., nar. X.X.XXXX, J. E. XXX/XX, B. XX, XX/ G. I., nar. X.XX.XXXX, E. XXX, X. u V. B., XX/ Q. D., nar. XX.X.XXXX, Y. G. XXX, XX/ G. G., nar. X.X.XXXX, Y. G. 150, XX/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, C., okrem žalobkyne 12/ všetci právne zastúpení JUDr. Romanom Madom, advokátom v Novej Dubnici, Gagarinova 32, 16/ V. I., nar. XX.XX.XXXX bytom na neznámom mieste, XX/ R. I., nar. XX.X.XXXX, bytom na neznámom mieste, XX/ R. Y. bytom na neznámom mieste proti žalovaným 1/ Y. V., nar. XX.X.XXXX, G. Y. XXXX/ XXX, K. nad E., 2/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Dušanom Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO 36 860 654, o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Konanie v časti nárokov žalobcov 12/, 16/, 17/, 18/ sa zastavuje.
II. Konanie v časti proti žalovanej 1/ sa zastavuje.
III. Žaloba sa zamieta.
IV. Žalovanej 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
V. Žalovanému 2/ sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že ku dňu svojej smrti dňa 15.08.1941 bol poručiteľ C. G. spoluvlastník nehnuteľností v bode 2, v protokole č. XXX A I, rč. 6, 7, mč. XXX, XXXX pod B XX a v bode X v protokole č. XXX A I rč. X,X mč. XXX, XXXX pod B. 1, a to pozemku parcely registra E KN parc. č. XXX, orná pôda vo výmere XXXXX mX a pozemku parcely registra E KN parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere XXXXX m2, ktoré sú v súčasnosti vedené na LV XXXX, pre k.ú. Y. G., M. Y. G., M. W.. C. sa domáhali, aby súd určil že pozemok parcely registra E KN parc. čXXX, orná pôda vo výmere 39268 m2 a pozemok parcely registra E KN parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 10313 m2, ktoré sú v súčasnosti vedené na IV č. XXXX, pre k.ú. Y. G., M. Y. G., okres W. patria v spoluvlastníctve do aktív dedičských konaní právnych nástupcov po Q. G. v 1/16, E. D. Y. v X/XX, X. G. v X/XX, C. G. v X/XX, maloletému V. I. v X/XX, maloletej R. Jonášovej v X/XX, nezvestnej R. Y., rod. G. v X/XX, Y. D. J. v X/ XX, I. G. v X/XX, E. D. Y. v X/XX.
2. Žalobcovia uviedli, že všetci sú dedičmi po nebohom C. G., zomr. XX.XXXXX. V dedičskom konaní D 378/41, podľa zápisnice zo dňa 23.6.1942, bolo do pozemkovej knihy vložené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam parc. č. XXX, XXXX pod J v protokole č. XXX, k. ú. Y. G., parc. č. XXX, XXXX pod B X v protokole č. XXX, k. ú. Y. G., jeho dedičom Q. G. v X/XX, E. D. Y. v X/XX, X. G. v X/XX, C. G. v X/ XX, maloletému V. I. v X/XX, maloletej R. I. v X/XX, nezvestnej R. Y., rod. G. v X/XX, Y. D. J. v X/XX, I. G. v X/XX, E. D. Y. v X/XX.. V súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti vedené ako parcely reg. E č. XXXX, orná pôda o výmere XXXXX mX a č. XXX, orná pôda o výmere 39268 m2, na LV č. XXXX, k. ú. Y. G.. Q. G. zomrel XX.X.XXXX, jedinou dedičkou je žalobkyňa 1/. E. D. Y. zomrela XX.XX.XXXX, predmetné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania D 41/88, vedeného bývalým Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici, dedičom bol manžel poručiteľky VW., ktorý zomrel 27.2.2007, po tomto poručiteľovi zostali dedičky, žalobkyne 2/-5/. X. L. odpredala svoj podiel kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 29.12.1948 I. G., ktorý zomrel 17.4.1978. V dedičskom konaní na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici D 807/89, predmetné nehnuteľnosti zdedil G. G., žalobca 14/. C. G. zomrela 08.10.1959. Jej dediči boli I. G., zomrel 04.04.1990, R. O., zomrela 14.02.1993, O. I., zomrela 27.09.2001, G. I., žalobkyňa 12). Právnymi zástupcami detí C. G. sú žalobcovia 6) - 11). V. I., toho času na neznámom mieste je žalobca 16). Rovnako R. I. je t. č. na neznámom mieste a je žalobkyňou 17). R. Y. na neznámom mieste je žalobkyňou 18). Y. D. J. zomrela XX.XX.XXXX. Jej manžel G. D. zomrel 02.10.1981, súčasťou dedičského konania po ňom, vedeného bývalým štátnym notárstvom v Považskej Bystrici pod 2D1705/86 boli aj dotknuté nehnu- teľnosti, ktoré zdedil žalobca 13). I. G. zomrel 17.04.1978. V dedičskom konaní D 807/89, vedeného bývalým štátnym notárstvom v Považskej Bystrici boli prejednané aj predmetné podiely, dedičom sa stal žalobca 14). E. D. Y. zomrela XX.XX.XXXX. G. nehnuteľnosti boli prejednané v konaní 4D1704/86 bývalého štátneho notárstva v Považskej Bystrici, dedičom sa stal žalobca 15).
3. V súčasnosti sú ako vlastníci sporných nehnuteľností vedení na LV č. XXXX k. ú. Y. G. žalovaná 1) v podiele 35/2016 a žalovaný 2) v podiele 1981/2016, a to aj napriek tomu, že právny predchodca žalobcov bol nepochybne vlastníkom podielu z týchto nehnuteľností, spoluvlastnícke právo jeho právnych predchodcov zostalo zachované. Pretože z dôvodu nesprávnosti záznamov o vecných právach k predmetným pozemkom nedošlo k prejednaniu tohto majetku v dedičských konaniach, majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení, že tieto podiely patria do aktív dedičských konaní po zosnulých. Žalobcovia namietajú nadobudnutie podielu 1981/2016 žalovaného 2) titulom N 177/00, Nz 309/00 - Z 2106/00 -42/ 02 osvedčením právne významnej skutočnosti v zmysle zákona SNR č. 293/1992 Zb.
4. Žalobcovia v priebehu konania vzali žalobu späť v časti nároku proti žalovanej 1). Táto so späťvzatím žaloby súhlasila, súd preto s použitím § 145 ods. 2. Civilného sporového poriadku v tejto časti konanie zastavil.
5. Žalovaný 2) navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach získal legitímnym spôsobom, na základe osvedčenia o vlastníctve, ktoré bolo vykonané v súlade so zákonom č. 293/1992 Zb., s tým, že ak do 10 rokov odo dňa zápisu jeho osoby ako oprávneného držiteľa do evidencie nehnuteľností neuplatní si vlastnícke právo k takto zapísanej nehnuteľnosti, stane sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. Počas tejto doby mal preto žalovaný postavenie oprávneného držiteľa a nie vlastníka, preto sa správne žalobcovia nemali domáhať určenia vlastníckeho práva, ale toho, že nie je oprávneným držiteľom predmetného podielu. V dôsledku právnych úkonov spred roku 1951 a reálnej deľby, uzatvorenej neformálnym spôsobom, sa spoluvlastníčkou stala jeho stará matka I. D., svoje podiely užívala dobromyseľne až do svojej smrti. Ďalší nedostatok žaloby videl žalobcov v tom, že poručiteľ C. G. bol v čase svojej smrti spoluvlastníkom predmetných parciel len v rozsahu podielu zapísaného pod bodom B23 príslušného protokolu, preto by žalobcovia mohli nadobudnúť podiely len vo vzťahu k tomuto podielu a nie vo vzťahu k celku, ako nesprávne to žalobcovia žiadajú. Súd nemôže žalobe vyhovieť aj z tohto dôvodu, že pri takejto určovacej žalobe sa vyžaduje, aby v konaní boli pojatí všetci podieloví spoluvlastníci zapísaní vo vložke č. 191 k. ú. Horná Poruba. Žalobca ďalej poukázal na to, že 10 - ročná prekluzívna lehota podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. je hmotnoprávnou lehotou a do jej uplynutia nebolo voči nemu vlastnícke právo uplatnené zákonným spôsobom.
6. Z listinných dôkazov, predložených stranami, bolo zistené, že v dedičskom konaní D378/41, podľa výťahu z pozostalostnej zápisnice zo dňa a uznesenia zo dňa 23.06.1942 po C. G., zomrelom XX.XX.XXXX bolo vložené do pozemkovej knihy vlastnícke právo, okrem iného k parc. č. XXX, 1912
pod B23 protokolu č. XXX a parc. č. XXX, XXXX pod B1 protokoly č. 372, k. ú. Y. G. dedičom Q. G. v X/ XX, E. D. Y. v X/XX, X. G. v X/XX, C. G. v X/XXX, mal. V. I. v X/XX, mal. R. I. v X/XX, R. Y. v X/XX, Y. D. J. v X/XX, I. G. v X/XX a E. D. Y. v X/XX. Z protokolu č. XXX vyplýva, že ako jeden z ďalších vlastníkov bol pod B23 zapísaný C. G., ktorý nadobudol svoj podiel po vlastníkovi, zapísanom pod B2, jednému z ďalších vlastníkov. Vlastnícky podiel ? C. G. v protokole č. 372 bol zapísaný pod B1.
7. Z notárskej zápisnice N177/00, Nz 309/00 zo dňa 09.11.2000 bolo zistené, že žalovaný 2) osvedčil právne významnú skutočnosť podľa zákona č. 293/92 Zb., že ako spoluvlastník konkrétnych nehnuteľností, okrem iných aj parc. č. XXX, XXX z vl. č. XXX k. ú. Y. G. užíva i spoluvlastnícke podiely, ktoré vlastnila jeho stará matka I. D., ktorá ich získala na základe neformálnych úkonov spred roku 1951. Na základe toho získal postavenie oprávneného držiteľa k parc. č. XXX, XXXX zapísaných na LV XXXX, k. ú. Y. G.. Záznam uvedeného bol vykonaný 17.11.2000 pod Z 2106/2000.
8. Podľa § 2 ods. 1 - 4 zákona č. 293/1992 Zb. v znení platnom do 30. 11. 2000 (1) na základe osvedčenia notára (ďalej len "osvedčenie") vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. (2) Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení. (3) Po dobu uvedenú v odseku 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. (4) Lehota uvedená v odseku 2 neskončí skôr, ako bude pre príslušné katastrálne územie schválený projekt pozemkových úprav vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov, ak ide o nehnuteľnosť, na ktorú sa pozemkové úpravy vzťahujú.
9. Žalovaný 2) získal osvedčenie o vydržaní predmetných nehnuteľností. To ale neznamená, že by v súdnom konaní nemohli byť preskúmané podmienky pre vydanie takéhoto osvedčenia. Ak žalovaný mal za to, že on, resp. jeho právna predchodkyňa splnila podmienky získania vlastníckeho práva vydržaním, pri splnení podmienok, predpokladaných Občianskym zákonníkom (určená doba, dobromyseľnosť držby), nič mu nebránilo domáhať sa svojho vlastníckeho práva určovacou žalobou. Žalovaný 2) zvolil jednoduchšiu cestu, prostredníctvom ustanovenú zákona č. 293/1992 Zb., ktorého účelom nebolo uľahčenie možnosti zbavenia vlastníctva doterajšieho vlastníkov, ale v menej zložitej forme riešiť do tej doby neevidované vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam. Zákon č. 293/1992 Zb. bol dňom 01.12.2000 zrušený, preto následok predpokladaný v § 2 ods. 2 nastať nemohol z dôvodu neuplynutia 10 - ročnej lehoty. Žalovaný 2) počnúc dňom 01.12.2000 stratil postavenie dobromyseľného držiteľa a následne sa mohol stať vlastníkom sporných nehnuteľností len ak by zvyšok vydržacej doby bol pokrytý jeho dobromyseľnosťou vzhľadom na všetky okolnosti podľa Občianskeho zákonníka. Prieskum týchto okolností mohol byť predmetom tohto konania, ale len za predpokladu, že by sa toho žalobcovia domáhali, a to sa nestalo. Spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 2) žalobcovia žiadnym konkrétnym tvrdením nespochybnili, nenavrhli v tomto smere žiadny dôkaz, teda nevyužili možnosť uplatniť všetky prostriedky procesného úkolu v zmysle § 149 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku. Dôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 2) teda súd pre nečinnosť žalobcov neskúmal, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. Je potrebné k tomu dodať, že námietka o nesprávne formulovanej žalobe zo strany žalovaného 2) (mala byť žaloba o určenie, že žalovaný 2) nie je oprávneným držiteľom) nebola dôvodná.
10. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Žalobcovi podali tzv. určovaciu žalobu, súd sa preto primárne musel zaoberať otázkou, či na požadovanom právnom určení je daný naliehavý právny záujem. Túto otázku riešil v zmysle vyššie citovaného § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko žaloba bola podaná v čase účinnosti tohto predpisu.
13. určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je, alebo tu nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté. Určovacie súdne rozhodnutie potom toho obnovenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedené vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b) O.s.p.) nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiadny zmysel a význam. V takom prípade potom nemôže maž žalobcov naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
14. Vzhľadom na to, že žalobcom v zásade svedčí vlastnícke právo od ich právneho predchodcu, a nie sú uvedení v katastri nehnuteľností, mohli by sa domáhať určenia, ktoré by bolo podkladom na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, v takom prípade by naliehavý právny záujem bol daný. Túto podmienku žalobcovia nesplnili. Rozhodnutie o tom, že C. G. bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom sporných nehnuteľností nemá žiadny význam, jeho fakt, čomu svedčí obsah jeho pozostalostného konania. Na takomto určení teda nebol naliehavý právny záujem. Určenie, že podiely na sporných nehnuteľnostiach patria do dedičstva jeho právnych nástupov má rovnaký význam, a nie je da ňom daný naliehavý právny záujem vo väčšine prípadov. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov, podiely na sporných nehnuteľnostiach boli prejednané v dedičskom konaní po E. D. Y.. V týchto prípadoch nebol dôvod rozhodovať o tom, že sporné nehnuteľnosti patria do ich dedičstva. Naliehavý právny záujem určiť, že konkrétny poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom sporných nehnuteľností bol daný v prípade poručiteľa Q. G. a C. G., sporné nehnuteľnosti v dedičských konaniach po nich prejednané neboli a pre existujúci zápis v katastri nehnuteľností nie je možné realizovať ani náhradné dedičské konanie.
15. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca, alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
16. Ďalším predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia. Ide vo svojej podstate o hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný subjekt právneho vzťahu či práva, o ktoré ho v určovacej žalobe ide. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne. Procesným dôsledkom je, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov. Pre sporné občianske súdne konanie je potrebné všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov. Ak sa sporu nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemožno návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam sa vzťahuje na všetkých evidovaných spoluvlastníkov, preto je potrebná ich účasť na žalovanej strane, sú subjektmi práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu. Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Vychádzajúc z toho, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku treba doplniť, že rovnaká právna úprava bola obsiahnutá v § 91 O.s.p.
17. V prípade poručiteľa Q. G. ďalším jeho dedičom okrem žalobkyne 1) bol syn poručiteľa Q. (D391/88). Tento, prípadne jeho právni nástupcovia, nie je stranou sporu. Ďalej pre Q. G. a poručiteľky C. G. platí, že na strane žalovanej nie sú obaja v súčasnosti evidovaní spoluvlastníci, voči žalovanej 1) bola žaloba vzatá späť. V ich prípadoch bola žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcov, resp. žalovaných.
18. Hoci dôvody vyššie uvedené boli dostačujúce k zamietnutiu žaloby, je potrebné poukázať aj na to, že žalobcovia si uplatnili nesprávne podiely na sporných nehnuteľnostiach. C. G. v čase svojej smrti vlastnil len podiel pod B 23 (protokol č. 191) a podiel pod B1 (protokol č, 372), preto si žalobcovia môžu uplatňovať svoje podiely vyčíslené k podielom C. G. a nie k celku.
19. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
20. Podľa § 161 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku (1) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví
21. Žalobcovia 16), 17), 18) nepodpísali žalobu a ani nesplnomocnili ďalšiu osobu, ktorá by ich v spore zastupovala, resp. podala žalobu. Navyše nie je známe kde sa nachádzajú a či sú vôbec nažive. Žalobkyňa 12) zomrela po podaní žaloby 13.02.2012, jej právny nástupca nevyjadril záujem v konaní ďalej pokračovať. Vo všetkých prípadoch tak išlo o nedostatky v procesných podmienkach, ktoré nebolo možné odstrániť, preto súd konanie o ich nárokoch zastavil.
22. Žalovanej 1) súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila, hoci by na náhradu trov konania mala nárok podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
23. Žalovaný 2) bol v spore plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.