Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-209-2014.pdf
PDF · 95.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/209/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: R. Q., V.. XX.X.XXXX, P. V. X. XXX, zastúpený: JUDr. Dušan Kmec, advokát, M.R.Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: K. J. Y., V.. XX.X.XXXX, P. B. T. XXX/XX, Q., zastúpenej: JUDr. Jarmila Machová, advokátka, Štúrova 20, Košice, o vrátenie daru a vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa proti žalovanej domáhal vrátenia daru, vydať - vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Q..Ú.. V. X., D. rodinný dom súp.č. XXX V. Y.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 590 m2 a pozemok parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 590 m2, všetko vo veľkosti podielu 1/2, s tým, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že darovacou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice sp.zn. V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX dňa 17.8.2006 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej žalobca daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Q..Ú.. V. X., ako je to uvedené vyššie. S odstupom času po uzavretí darovacej zmluvy začali vznikať medzi žalobcom a žalovanou nezhody z dôvodu nevhodného správania sa žalovanej voči žalobcovi, ktorá sa na adresu žalobcu vulgárne vyjadruje, uráža ho. Z rodinného domu poodnášala veci vlastnícky patriace žalobcovi a svojím konaním bránila tomu v riadnom užívaní rodinného domu, napriek tomu, že tento uhrádza platby za energie. Žalovaná mu odmieta vracať preplatky z ročného vyúčtovania za tieto energie. So žalobcom sa nerozpráva, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, nie je mu oporou, akou by mala byť dcéra otcovi v jeho veku, čo spôsobuje mu rozsiahle psychické traumy. Dodal, že v októbri 2013 zobrala niekoľko veci, jemu patriacich, bez jeho vedomia, čo urobila aj v novembri 2013, kedy uzamkla v jednej izbe rodinného domu aj veci patriace žalobcovi a odmietla mu túto izbu sprístupniť. Tam nachádza komín od kozuba, ktorým vykuruje žalobca dom. Keďže komín bol prasknutý v jeseni 2013, nemohol kozub využívať na vykurovanie, aj vzhľadom k tomu, že mu žalovaná nesprístupnila izbu za účelom opravy komína. V januári 2014 za prítomnosti polície z uzamknutej izby povynášala veci, ktoré patrili nielen jej, ale aj žalobcovi. Správanie sa žalovanej považuje žalobca ako hrubý nevďak dcéry voči nemu. Žalobca k žalobe pripojil darovaciu zmluvu, odpoveď žalovanej na výzvu žalobcu, ako aj SMS-ky, ktoré mu táto poslala.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, ako neopodstatnenú, poukazujúc na svoju odpoveď na výzvu na vrátenie daru, ktorú zaslala žalobcovi. Namietala pravdivosť tvrdení žalobcu uvedených v jeho výzve na vrátenie daru. Poukázala, že žalobca sa nepekne správa voči nej, jej priateľovi, aj voči svojej vnučke K.. Dodala, že nemá vedomosť o tom, aby žalobcovi spôsobila psychické útrapy a škody, ktoré ten vo
výzve uvádza. Žalovaná po negatívnych skúsenostiach z minulosti a po nájdení cudzích vecí vo svojej izbe, ktorú užívala už aj predtým, uzamkla túto miestnosť, dodávajúc, že v dome, ktorý jej bol darovaný, neoprávnene a bez jej súhlasu býval syn žalobcu - jej brat, s priateľkou. Žalobca užíva nehnuteľnosti tak, ako ich užíval predtým, a už vôbec sa nezakladá na pravde, aby nemohol opraviť komín vedúci od kozuba, z dôvodu, že mu vraj nechce umožniť vstup do uzamknutej izby. Tento komín sa dá opraviť aj z chodby. Uviedla, že ona, ako výlučná vlastníčka domu a celej nehnuteľnosti má právo vstupu na ňu podľa vlastného uváženia, bez toho, aby mala povinnosť o tom upovedomovať žalobcu. Žalobca napriek tomu vymenil zámky na dome, čím jej znemožnil prístup do domu. Vyzvala ho, aby jej umožnil vstup do domu, čím predíde tomu, aby sa obrátila o pomoc a súčinnosť na políciu tak, ako to už bola nútená urobiť. Vzhľadom k nepravdivosti uvádzaných tvrdení v žalobe a výzve na vrátenie daru uviedla, že nie je ochotná podpísať dohodu o vrátení daru a neodovzdá kľúče od uzamknutej izby, lebo tam má uložené svoje veci.
3. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal tvrdenia ako vo svojej žalobe, dodávajúc, že po darovaní bol v tom, že žalovaná bude v rodinnom dome bývať. Všetko bolo v poriadku do doby, kým sa táto nerozviedla. Potom si našla priateľa, chodiac do domu, kde si vyčlenila jednu izbu, v ktorej mala svoje veci. Zotrval na tom, že žalovaná si dňa 11.1.2014, keď prišla pre svoje veci, zobrala aj veci, ktoré jej nepatrili. Nepopiera, že od jeho nebohej manželky, jej matky, dostala nejaké veci. Podľa jeho vedomosti a domnieva sa, že žalovaná chce tento dom predať, neumožňuje mu užívať celý dom, ako to bolo dohodnuté. Mimo výstupu, ktorý mal s manželom žalovanej, predmetom ktorého bolo, že tomuto oznámil, že sa s ním nezhovára, na čo ten na žalobcu vystúpil, kedy si potykali, so žalovanou konflikty nemal. Jeho uráža na správaní žalovanej, že sa nemôže dostať do jej spálne, kde má svoje veci. Potvrdil, že syn I. býval v dome iba s jeho súhlasom, bez súhlasu žalovanej. Konflikty vznikli po tom, keď sa ten do domu nasťahoval aj s priateľkou. Taktiež potvrdil, že žalovaná užívala a uzamkla izbu, ktorú užíval on pred darovaním, s tým, že nikto z rodiny nemal výhrady voči tomu, aby túto izbu užívala ona. Potvrdil tú skutočnosť, že bol za svoje správanie voči žalovanej stíhaný. Nedoplatky v súvislosti s bývaním začali vznikať po tom, čo vymenil kľúče na dome.
4. Žalovaná vo svojej výpovedi uvádzala okolnosti ako vo svojom písomnom vyjadrení k výzve žalobcu na vrátenie daru a vypratanie nehnuteľnosti. Dodala, že medzi žalobcom a žalovanou od roku 2006 do roku 2013 nevznikali žiadne vyhrotené situácie. Ich vzťah sa začal zhoršovať po tom, čo vyzvala žalobcu, ako aj brata, aby prispievali vyššou sumou na SIPO platby, keďže ona v podstate v dome nebývala. Toto viedlo k nadávkam a odchodu brata z miestnosti. Tvrdenia žalobcu, že vraj brala nejaké veci, ktoré jej nepatria, sa nezakladajú na pravde. V novembri 2013 žalobca vymenil zámky na dome. Napriek jej snahe komunikovať s ním normálne, tento začal jej nadávať. Keďže sa žalovaná lieči na vysoký krvný tlak, mala snahu konfliktom sa vyhýbať. Prestala sa so žalobcom elektronicky kontaktovať. Dodala, že v žiadnom prípade nezobrala veci, ktoré by patrili žalobcovi, pretože, keď si odnášala veci, bola tam policajná hliadka. Žalobca po zabalení a odnesení veci nereagoval negatívne. Tohto ona vníma ako chorého človeka, lebo miera požívania alkoholických nápojov z jeho strany je chorobná. Žalobca sa dostal do konfliktu aj so svojou dcérou E.. To, že chcela predať dom, poprela. Nad touto možnosťou nikdy nerozmýšľala, je to pre ňu nepredstaviteľné. Žalobcu nikdy neurazila, nenadávala mu, dodávajúc, že dusno u nich robil brat I.. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie brata I., aby žalobcovi niečo prikazovala, a aby často volala políciu, pretože táto tam bola iba 2x, keď to bolo potrebné. Tomu, že otec v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje, nasvedčuje aj skutočnosť, že mu bola volaná záchranka. Bol aj hospitalizovaný po tom, čo sa opil v rodinnom dome brata I., do ktorého sa nasťahoval. Nakoniec brat I. otca - žalobcu zo svojho domu vysťahoval a nekomunikuje s ním.
5. Svedok I. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou, jeho sestrou bolo všetko v poriadku do roku 2008. Otec si doviedol z kúpeľov priateľku. Bola mu vytýkaná známosť s touto ženou kvôli krátkosti doby od smrti jeho manželky, ich matky. Podľa jeho názoru, k nezrovnalostiam začalo dochádzať vtedy, keď sestra začala brať veci, ktoré otec nadobudol s matkou. Uviedol, že nemôže povedať, aby bol svedkom fyzických útokov medzi nimi s tým, že otec nemôže užívať celý dom, lebo je uzavretá jedna miestnosť. V prípade, keď začalo dochádzať k hádkam, odchádzal z domu. O nezrovnalostiach vie iba od otca. Potvrdil, že býval v dome, ktorý bol darovaný žalovanej a ktorá financovala rekonštrukciu domu, ako aj to, že býval v rodinnom dome aj s priateľkou. V čase bývania nemal dôvod prispievať sestre, lebo býval v dome svojho otca, odkiaľ sa odsťahoval v roku 2015.
6. Svedkyňa E. R., dcéra žalobcu a sestra žalovanej, uviedla, že s darovaním domu rodičmi súhlasili všetci, lebo jej rodičia pomohli s výstavbou domu a bratovi s bytom. K nezrovnalostiam začalo dochádzať v roku 2013, kedy sestra bývala v Košiciach. Žiadala, aby otec s bratom, keďže v dome bývali, prispievali viac na bývanie. Otec sa prikláňal na bratovu stranu, holdujúc alkoholu. Potom, čo žalovaná našla svoje osobné veci v izbe, ktorú mala vyhradenú, poprehadzované bratovou priateľkou, ktorá v tom čase tam bývala, zamkla svoju spálňu. Po troch dňom našla vymenené zámky na dome a od toho času sa nevie dostať do domu. Bola svedkom toho, že tak žalovanú, ako aj ju nechcel žalobcu pustiť do domu, osočujúc ich medzi ľuďmi v V.V. X.. Nakoniec ich pustil po tom, čo bola zavolaná policajná hliadka. Poprela, aby zo strany žalovanej boli nadávky na otcovu adresu. Podotkla, že táto bola navštíviť otca po roku 2013 v nemocnici, kde z dôvodu, že po tom, čo veľa vypil, bol hospitalizovaný. Potvrdila, že k nezrovnalostiam medzi žalobcom a žalovanou začalo dochádzať v roku 2013, odkedy žalobca žalovanej nadával a osočoval ju. Žalobca dom užíval v podstate v takom rozsahu, ako pred darovaním.
7. Svedok R. R. uviedol, že pokiaľ žalovaná platila všetko, čo bolo potrebné s užívaním predmetného domu, bolo všetko v poriadku. Keď sa švagor - I. nasťahoval do domu s priateľkou, žalovaná chcela, aby sa podelili s výdavkami na bývanie na polovicu. Vtedy začalo dochádzať k nezrovnalostiam. Žalobca vymenil zámky. Keď mu zavolala žalovaná, že chce prísť do domu, žalobca jej odkázal, že iba s políciou. Žalobca rozprával po dedine, že sa o neho žalovaná nestará, ako aj iné tvrdenia. Ako dodal, žalobca sa neskôr nasťahoval do domu syna I., avšak po tom, čo sa tento vrátil z Holandska a videl otca popíjať s inými ľuďmi, tohto poslal z domu preč.
8. Svedok R. J. uviedol, že sa so žalovanou pozná od roku 2011, kedy začali plánovať spoločnú domácnosť a odsťahovali sa do Košíc. Vzťah medzi žalovanou a jej otcom, žalobcom bol normálny. Až potom začalo dochádzať k nezrovnalostiam. V roku 2014 bol svedkom toho, že sa žalobca zahnal rukou na žalovanú, hoci ju neudrel. Bolo to v čase, keď bola zavolaná policajná hliadka a bol sprístupnený dom, aby si mohla žalovaná zobrať svoje veci, ako aj veci svojej dcéry z uzamknutej izby. Žalovaná doposiaľ kľúče od domu nemá, lebo žalobca vymenil zámky.
9. Z darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 17.8.2006 vyplýva, že touto darovacou zmluvou žalobca, ako aj jeho toho času neb. manželka E. Q., I.. Č., darovali žalovanej nehnuteľnosti zapísané na K. Č.. XXX Q..Ú.. V. X., D. I. E. T..Č.. XXX V. Y.. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 590 m2 a pozemok parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 590 m2, všetko vo veľkosti podielu 1/2, a E. Q. darovala aj ornú pôdu. Súčasne bola uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena podľa §151 písm. n-r OZ s obsahom, že K. Y. umožní rodičom do konca ich života užívať nehnuteľnosti na LV č. XXX Q..Ú.. V. X. v takom rozsahu, ako ich toho času užívajú. Podľa výpisu z LV č. XXX Q..Ú.. V. X., ako výlučná vlastníčka pod B3, v podiele 1/1 je zapísaná žalovaná, a to nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vyššie, ktoré nadobudla na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy.
10. Súd sa oboznámil s výzvou žalobcu adresovanou žalovanej na vrátenie daru zo dňa 2.5.2014, odpoveďou žalovanej na túto výzvu žalobcovi, SMS správami predloženými žalobcom a žalovanou, a taktiež aj listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke, vyčíslením úhrad - SIPO platbami, platbami za domovú daň, poistenie majetku za roky 2006-2017, proti ktorým neboli žalobcom vznesené námietky.
11. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu s tým, že podľa článku 11 ods. 1 a 4 úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. V ustanovení článku 15 Civilného sporového poriadku sa uvádza, že dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z článku 16 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
12. V zmysle § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a z ustanovenia § 153 ods. 1, kde sa uvádza sudcovská koncentrácia konania, vyplýva, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že v ustanovení § 154 Civilného sporového poriadku, kde je zakotvená zákonná koncentrácia konania, sa uvádza, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému a týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho konaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho konania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky a podobne. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.
14. V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, ako aj výsledkov vykonaného dokazovania, súd pri hodnotení dôkazov mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, aby žalovaná sa voči žalobcovi správala takým spôsobom, aby hrubo porušovala dobré mravy. Žiaden z navrhnutých a vypočutých svedkov intenzitu porušovania dobrých mravov, ako to má na mysli vyššie uvedené hmotno-právne ustanovenie, nepreukázal a dokonca to netvrdili, a teda nepreukázali ani samotní účastníci tohto konania. Pochopiteľne, určité nezrovnalosti medzi rodičmi a deťmi, súrodencami, a teda medzi žalobcom a žalovanou sa môžu vyskytovať, avšak z vykonaných dôkazov nevyplýva, žeby išlo o hrubé porušenie dobrých mravov.
15. Jedine svedok I. Q. vo svojej výpovedi uvádzal určité tvrdenia, v súvislosti s nezrovnalostiami, vznikajúcimi medzi žalobcom a žalovanou, avšak výpoveď tohto svedka sa v súvislosti s ostatnými výpoveďami, ako aj vykonanými dôkazmi javí tendenčná, neobjektívna. Naviac, tento sám vo svojej výpovedi uviedol, že on nebýval svedkom hádok. Mal o tom vedomosť iba z rozprávania otca a z toho, že tento bol celý roztrasený, z čoho usúdil, že tento si hádky vymyslieť nemohol. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná žalobcovi bránila v užívaní domu, že neuhrádzala platby za energie, odnášala si z domu veci, ktoré mu patrili, súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdil iba žalobca a svedok I. Q.. Tieto tvrdenia boli vykonaným dokazovaním vyvrátené tak výpoveďami ďalších svedkov, listinným dôkazmi a sčasti aj výpoveďou a správaním sa žalobcu. Žalobca užíval aj po rozporoch so žalovanou, mimo uzamknutej izby, nehnuteľnosti v podstate v takom rozsahu ako predtým, a dokonca napriek vlastníctvu žalobkyne túto vylúčil z užívania nehnuteľnosti, vymeniac zámky na dome bez jej súhlasu, umožniac bývať v dome synovi I. s priateľkou. V súvislosti s neuhrádzaním platieb za energie je potrebné uviesť, že je prinajmenšom zvláštne, že aj v čase, keď žalovanú, ako vlastníčku vylúčil z užívania nehnuteľnosti, a užíval ich v podstate iba on, chcel, aby úhrady za energie a ostatné veci uhrádzala táto. Naviac po predložení prehľadu platieb (SIPO, domovej dane, za poistenie majetku) žalobkyňou, proti tomuto nevzniesol žiadne námietky a pripomienky. Pokiaľ sa týka jeho tvrdenia o odnášaní veci žalovanou, ktoré jej vlastnícky nepatria, mimo tvrdenia žalobcu to nebolo ničím preukázané, a koniec koncov, pri odnášaní veci žalovanou z jej izby (za asistencie polície) nikdy odnášanie veci nenamietal, a ani túto skutočnosť nenahlásil polícií a nedomáhal sa ich vydania ani inými prostriedkami (podaním žaloby na súd a pod). Neopodstatnenými sú ani jeho tvrdenia, pokiaľ sa týka správania sa žalovanej voči žalobcovi, jej nezáujmu o neho, keďže už aj vzhľadom k jej návšteve žalobcu v nemocnici, výsledkom vykonaného dokazovania, vyplýva, že naopak, práve žalobca sa správal a správa voči žalobkyni (a jej sestre) tak, že narúšal rodinné vzťahy a tomu nasvedčuje aj jeho priestupkový postih, čo aj sám pred súdom potvrdil.
16. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné preukázať, že v darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno, ale išlo o zriadenie vecného bremena v umožnení v rozsahu bývania a doživotného užívania nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, čo zo strany žalovanej nebolo porušené. V darovacej zmluve a vzniku vecného bremena nie je uvedené, že sa obdarovaná, teraz žalovaná, zaväzuje doopatrovať rodičov, a teda aj žalobcu, všestranne sa o neho starať. Z toho dôvodu, podľa názoru súdu,
bolo na dohode detí žalobcu, ako sa v prípade potreby postarajú o doopatrovanie žalobcu. Podľa názoru súdu, už vôbec nie je dôvodom na vrátenie daru tá skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že žalovaná poprípade chcela nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom daru, ako vlastníčka disponovať, pokiaľ pochopiteľne nekonala v rozpore so zriadeným vecným bremenom, a to práva bezplatného užívania bytu a darovaných nehnuteľnosti žalobcom a jeho nebohou manželkou, v prospech žalovanej.
17. Na základe vyššie uvedeného preto súd mal za to, že nie je možné petitu žaloby, ako to požadoval žalobca, vyhovieť, a preto žalobu žalobcu zamietol.
18. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal jej súd náhradu trov konania podľa výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou písomne v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).