Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/126/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného ml. U. E. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 24. januára 2018 o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 22.02.2017 sp. zn. 2T/67/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 22.02.2017 sp. zn. 2T/67/2016 bol podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaný ml. U. E. oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a iné, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

začiatkom mesiaca december 2014 od dňa 08. 12. 2014 a najneskôr dňa 12. 12. 2014 v popoludňajších hodinách v F. na ul. G. XXX v Reedukačnom centre v izbe na 2 oddieli žiadal od G. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX, v tom čase chovanca Reedukačného centra F., aby si s ním vymenil retiazku z bieleho kovu, ktorú mal na krku, pričom potom, ako to G. R. odmietol, mu povedal, že ak mu hneď nedá retiazku, tak ho zbije on, alebo ho dá zbiť chlapcami, ktorí majú mínus 50 bodov, následne G. R. zo strachu, že mu ublíži, mu ihneď odovzdal retiazku z bieleho kovu, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Poukázal na výpovede jednak samotného poškodeného, ktorý obžalovaného usvedčoval či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní z protiprávneho konania a ďalej na výpovede svedkov L. a A., ktorí v prípravnom konaní vypovedali, že pri výmene neboli a nič nevideli a nepočuli, avšak svedok L. mal vypovedať, že obžalovaný E. sa mu pochválil, že zobral retiazku R.. Uvedení svedkovia však na hlavnom pojednávaní zmenili svoje výpovede tak, že svedok A. uviedol, že poškodený R. dal retiazku E. s tým, že tento ho bude ochraňovať a mal mu ju dať dobrovoľne a L. dodal, že keď prišiel na izbu, kde prebiehala výmena, tak tam nebolo žiadne násilie a všetko bolo v poriadku, pričom výpovede uvedených svedkov boli v prípravnom konaní úplne opačné ako na hlavnom pojednávaní a uvedení svedkovia zmenu svojich výpovedí neodôvodnili žiadnymi podstatnými dôvodmi. Okrem toho tieto výpovede nevylučujú, že skutočne došlo k vyhrážkam E. voči poškodenému R.. Súd v odôvodnení síce poukázal na rozpory medzi výpoveďami svedkov vychovávateľov T., D. a L., avšak rozpory v ich výpovediach sa týkali okolností, ktoré nastali až po skutku, pričom ich výpovede v priebehu skutku, ako im ho popísal poškodený, sa zhodovali s opisom skutku poškodeného. Pripomenul tiež, že U. E. bol mesiac pred spáchaním tohto skutku, a to dňa 12.11.2014 právoplatne odsúdený pre trestný čin vydierania, ktorého sa dopustil obdobným spôsobom a zdôraznil, že je nelogické, aby poškodený R. vymenil dobrovoľne retiazku za nátelník, kedy retiazka má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu ako nátelník.

Záverom zdôraznil, že podľa jeho názoru boli zo strany obžaloby predložené dôkazy, ktoré preukazujú spáchanie skutku, lebo výpoveď poškodeného R. je jednoznačná, kedy opakovane potvrdil, že retiazku dal E. len preto, že sa bál, že dostane bitku od neho, alebo od iných chlapcov, pričom toto sa malo udiať v prvý deň, ako bol v reedukačnom centre, keď ešte nevedel, ako to tam chodí. Výpoveď svedka L., ktorý tvrdil, že v čase keď bol pri výmene, bolo všetko v poriadku, nevylučuje, že vyhrážky padli skôr, ako svedok L. prišiel.

Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný. V tomto podaní uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a zákonné a poukázal na to, že spáchanie trestného činu od počiatku popieral a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, pričom podrobne rozobral výpovede najmä poškodeného z prípravného konania, a to zo dňa 20.05.2015, ktorá nekorešpondovala s výpoveďou poškodeného uskutočnenej v rámci rekognície, kde priebeh skutkového deja poškodený opísal iným spôsobom, ako vo výpovedi zo dňa 20.05.2015. V tomto smere sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácii zo strany prvostupňového súdu a ďalej poukázal aj na výpovede ďalších svedkov M. L., G.. G. T. a Bc K. D., v ktorých sa taktiež vyskytli určité rozdiely, na čo poukázal aj súd prvého stupňa. Dal do pozornosti aj výpoveď svedkyne Q. T., ktorej bol zverený do starostlivosti poškodený a ktorá sama iniciovala jeho umiestnenie do ústavu z dôvodu, že bol nezvládnuteľný, ako aj to, že poškodený opakovane účelovo menil výpovede, čo malo nepochybne vplyv na posúdenie jeho dôveryhodnosti a poznamenal, že vychovávatelia ústavu sami vyhodnotili výmenu vecí medzi chovancami ako dobrovoľnú, ktorá predstavovala len porušenie ústavného poriadku, za čo ho aj postihli.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na rozpory vo výpovediach samotného poškodeného, ktorý tieto rozpory nevedel ani na hlavnom pojednávaní dôveryhodne odstrániť a k svojmu stanovisku priložil písomné podanie, s ktorým sa súd oboznámil. Krajský súd ako súd odvolací nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1, 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Potrebné je s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Z judikatúry súdov SR možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje , aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že skutok spáchal obžalovaný. Vo vzťahu k nepriamym dôkazom pred uznaním viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorých jednotlivé články sú v súlade medzi sebou a na seba nadväzujú a preukazujú dokazovanú skutočnosť. Ich súhrn musí by uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jedinému záveru a vylučovať možnosti záveru iného (viď aj uznesenie NS SR, sp. zn. 2To/6/2012). Je nutné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a aby existoval spoľahlivý záver,

že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada ,,in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina. Z judikatúry súdov SR možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje , aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, resp. že skutok spáchal obžalovaný. Vo vzťahu k nepriamym dôkazom pred uznaním viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorých jednotlivé články sú v súlade medzi sebou a na seba nadväzujú a preukazujú dokazovanú skutočnosť. Ich súhrn musí by uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jedinému záveru a vylučovať možnosti záveru iného (viď aj uznesenie NS SR, sp. zn. 2To/6/2012). K dôvodom odvolania okresného prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné: V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného ml. U. E. podaná. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako i v celom súhrne logicky a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť.

V dôvodoch napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a aj presvedčivo a v neposlednom rade aj vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a z akých dôvodov a prečo obžalovaného ml. U. E. podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. oslobodil.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé aj vyčerpávajúce a preto nie je potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k vyššie uvedenému postupu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia venoval náležitú pozornosť nielen tvrdeniu obžalovaného, ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vinu z konania uvedeného v obžalobe rozhodne poprel, ale aj výpovediam poškodeného, v ktorých sa vyskytli rozdiely nielen v opise skutkového deja a v spôsobe konania obžalovaného, ale v neposlednom rade aj v možnej prítomnosti jednotlivých svedkov K. L. a Y. A. a následných ich reakcií, ktoré v súhrne mali za následok vyhodnotenie dôkaznej situácie pri použití zásady „in dubio pro reo“ v prospech obžalovaného. S týmto postupom prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil a keďže analýza dôkaznej situácie zo strany prvostupňového súdu je podrobná a aj presvedčivá, odvolací súd v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Nemožno totiž nevziať v úvahu tvrdenie okresného súdu v tom smere, že vina obžalovaného nebola bez akýchkoľvek pochybností dokázaná, pretože nielen sám poškodený v jednotlivých výpovediach, konfrontácii medzi ním a v tom čase obvineným nevylučujúc, uvádzal rôzny priebeh skutkového deja, ale aj výpovede svedkov K. L. a Y. A., aj keď títo čiastočne zmenili výpoveď na hlavnom pojednávaní, pretože neobsahujú také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností usvedčiť z protiprávneho konania. Nemožno v tomto smere neprihliadať ani na nepresvedčivú výpoveď svedka G. T. - smenového vychovávateľa reedukačného ústavu, ktorý dokonca na hlavnom pojednávaní uviedol, hoci predtým to netvrdil, že na rozhovor s obžalovaným ohľadne výmeny retiazky si nepamätá a nakoniec aj výpoveď Q. T., ktorej bol poškodený zverený do starostlivosti a ktorá vo výpovedi pripustila, že poškodený pred umiestnením do ústavu bol nezvládnuteľný, mal sklony uvádzať nepravdu a vykresľovať sa v lepšom svetle.

Súhrn týchto skutočností, ako aj tých, ktorými argumentoval súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, viedli aj odvolací súd k záveru, že skutok ako taký mohol prebehnúť aj inak, ako opísal poškodený a preto ani odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako sa s dôvodmi okresného súdu plne stotožniť a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.