Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-108-2017.pdf
PDF · 95.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/108/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu COOP JEDNOTA REVÚCA, spotrebné družstvo, so sídlom v Revúcej, Sládkovičova č. 58, IČO: 00 169 129, zastúpeného JUDr. Karolom Hatvanim, advokátom v Revúcej, Sládkovičova č. 58, proti žalovanej B. Č., H.. XX. XX. XXXX, bývajúcej v Q., X. XX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Nám. 1. mája č. 11, o zaplatenie 944,67 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/108/2011-1030 zo dňa 18.11.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 944,67 € s prísl. titulom schodku na zverených hodnotách. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola u neho zamestnaná na základe pracovnej zmluvy a podpísala aj dohodu o hmotnej zodpovednosti ako pokladníčka v predajni č. 05-108 v Rožňave. Následne podpísala aj dohody o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorých napokon vykonávala funkciu vedúcej v tejto predajni. Jej pracovný pomer sa skončil výpoveďou zo strany žalovanej dňa 31. 05. 2011. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru bola vykonaná odovzdávajúca inventúra dňa 30. 05. 2011 a na predajni bol zistený schodok na zverených hodnotách, ktorý predbežne bol vyčíslený v sume 1.136,65 € a po konečnom vyúčtovaní predstavoval žalovanú sumu. Ide o schodok za obdobie od vykonania predchádzajúcej inventúry, t.j. od 02. 02. 2011 do 30.5.2011.
2.Súd v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podala odpor žalovaná s odôvodnením, že pri inventúre nebol zistený schodok, ale práve naopak prebytok vo výške 1.136,65 €, a preto žalobu žiadala zamietnuť. Uviedla, že v predajni pracovala sama, záznam o inventúre riadne podpísala, pričom ho podpísali aj členovia inventarizačnej komisie a nebol zistený schodok. Až následne po skončení pracovného pomeru bola vyzvaná na zaplatenie schodku a zaplatenie škody vo výške 120 € pre údajnú vykonanú dodatočnú inventúru, ktorej sa však ona nezúčastnila. Žalobca vysvetlil situáciu, že skutočne pri odovzdávajúcej inventúre dňa 30. 05. 2011 bol zistený predbežne prebytok, pričom v žalobe bolo nesprávne uvedené, že ide o schodok, avšak prebytok bol zistený z dôvodu, že žalovaná zatajila tovar, ktorý jej bol dodaný, a to sa zistilo až potom, čo sa porovnával fyzický stav s účtovným stavom.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá pracovná zmluva, vznikol pracovný pomer, naposledy pracovala ako vedúca predajne a skutočne uzavrela aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vo veci vypočul súd ako svedkyne aj pracovníčky
vykonávajúce inventúru na predajni a zároveň nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalkyne P.. Z. Q. vyplynulo, že porovnaním stavu tovaru v inventúrnych súpisoch so stavom tovaru v účtovníctve na predmetnej prevádzkovej jednotke žalobcu k 30.5.2011 vznikol inventarizačný rozdiel, a to prebytok vo výške 97,93 €. Žalobca totiž pri vykonávaní inventúry a vyčíslenie schodku nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi normami. Žalobca vykonával inventarizáciu v zmysle neplatnej vyhlášky č. 155/1971 Zb. platnej do 31.12.1991, ktorá bola zrušená zákonom č. 563/1991 Zb., ktorý zákon bol zrušený zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pri vyhotovení inventúrneho súpisu a inventarizačného súpisu bol žalobca povinný postupovať podľa § 29 a § 30 zákona č. 431/2002 Z.z.. Pri vyčíslení účtovného stavu inventarizovaných zásob bol žalobca povinný vychádzať z účtovnej knihy, ktorou je v sústave podvojného účtovníctva hlavná kniha. Stav účtu 132 - tovar na sklade a v predajniach k 30.5.2011 nezodpovedá základným princípom vedenia účtovníctva v zmysle zákona o účtovníctve. Na tomto účte bol totiž žalobca povinný účtovať záznamy o zásobách v súlade s § 25 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona v obstarávacích cenách a nie v predajných cenách.
4. Keďže žalobca súdu predložil znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Jarmilou Deákovou, z ktorej záveru vyplynul inventarizačný rozdiel, a to schodok 854,70 €, súd dal vzájomne obom znalkyniam ich znalecké posudky na vyjadrenie. Znalkyňa P.. A. M. sa k posudku znalkyne P.. Q. nevyjadrila a znalkyňa P.. Q.G. sa k znaleckému posudku P.. M. vyjadrila tak, že v predloženom znaleckom posudku (č. 08/2012) je inventarizácia vyhodnotená rovnakým spôsobom ako vykonala účtovná jednotka COOP Jednota, Revúca, t.j. v predajných cenách. Svoj postoj vyjadrila aj pri výsluchu na pojednávaní a zotrvala na ňom. Poukázala, že v súčasnej trhovej ekonomike pri tvorbe cien a prechodnom znižovaní cien vzhľadom na požiadavky trhu, takto vyhodnotená inventarizácia nemá platnosť, len deklaruje históriu marže. Vo svojom znaleckom posudku vyhodnocovala inventarizáciu na základe predložených dokladov v obstarávacích cenách, preto sú v týchto dvoch dokumentoch výrazné rozdiely. Po viacnásobnej urgencii k predloženej dokumentácii skladových zásob, žalobca nepredložil hodnovernú dokumentáciu, deklarujúcu účtovanie tovarových zásob spôsobom zákonným, a preto pri vyhodnotení inventarizácie tovarových zásob ako záväznú použila rekapitulačnú tabuľku vyhodnocujúcu skladové zásoby ku dňu 31.5.2011 v uvedenej prevádzkovej jednotke v nadobúdacích cenách. Účtovná jednotka mala inventarizáciu vyhodnocovať aj v merných jednotkách, t.j. v kusoch alebo kilách alebo v iných merných jednotkách a viesť inventarizáciu podľa právnej normy. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku mohla vychádzať jedine z dokladov, ktoré jej predložil žalobca a pokiaľ nie je presne daná smernica, ktorá sa v súčasnom období nedá dodržať, vyhodnotenie inventúry nemôže byť objektívne. Záväznou pomocnou evidenciou je skladová evidencia, na základe ktorej by sa malo účtovať aj v hlavnej knihe. Ďalej podala znalkyňa vysvetlenie, že v porovnaní s inventúrou na prvý pohľad si tiež myslela, že sú vedené zásoby v predajných cenách, čo vyplývalo z názvu účtu, ktoré účtovná jednotka stále má pomenované podľa neplatného zákona o účtovníctve. Pri porovnaní zostavy vyúčtovania zásob poskytnutých účtovnou jednotkou a pri zistení alebo porovnaní inventarizácie z predajnej jednotky 108 zistila, že sa vlastne jedná o evidenciu zásob v nákupných obstarávacích cenách. Nedostatok je v pomenovaní účtov 132 a 133. Analytiku má účtovná jednotka pomenovanú podľa staršieho zákona, ktorý však v súčasnosti neplatí. Vzniknutý rozdiel schodku je vyčíslený z nezaúčtovaných dodacích listov, ktoré žalovaná mala zaúčtovať už v priebehu apríla. Rozdiel medzi vyčísleným schodkom zo strany žalobcu a znaleckým posudkom vznikol z tovaru zisteného novou vedúcou po skončení inventarizácie. Uvedenú stratu, pričom jedná sa o tovar po záruke, nie je možné zahrnúť pri inventarizácii tovaru v predajni. Po doplnení dokladov znalkyňa P.. Z. Q. napokon podala doplnenie znaleckého posudku č. 1/2012, v ktorom dospela k záveru, že v predmetnej prevádzkovej jednotke 108 v Rožňave, vznikol nasledovný inventarizačný rozdiel, ktorý predstavuje prebytok 1.197,40 €.
5. Vzhľadom na určité nezrovnalosti súd prvej inštancie vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Bratislavská súdno-znalecká konzultačná spoločnosť, s.r.o. Bratislava a zo záverov tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že skutočne rozdiel predstavuje prebytok 1.197,40 €, a teda schodok nevznikol. Bolo konštatované, že žalobca pri vykonávaní inventúry a vyčíslení schodku nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Poukázal na to, že obidve znalkyne správne vyčíslili skutočné zásoby v obstarávacích cenách, avšak znalkyňa P.. Q. pri finančnom vyjadrení účtovných zásob postupovala pri ich stanovení v súlade s platným zákonom. Súd teda prihliadol na výsledky kontrolného znaleckého dokazovania.
6. Vec súd právne posúdil podľa ust. § 182 ods. 1 až 4 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol. V konečnom dôsledku poukázal hlavne na výsledky
znaleckého aj kontrolného dokazovania, z ktorého bolo preukázané, že na predmetnej predajni pri inventúre 30.5.2011 nebol preukázaný vznik schodku.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.
8. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda ide o vypracovanie znaleckého posudku znaleckým ústavom, ktorý by sa vyjadril, či vznikol pri odovzdávajúcej inventúre zo dňa 30.5.2011 schodok na zverených hodnotách alebo prebytok, prípadne by sa vyjadril k ďalším skutočnostiam, dôležitým pre súdne konanie. Naďalej tvrdil, že rozdiel vznikol po zaúčtovaní úprav ako schodok na zverených hodnotách vo výške žalovanej sumy, a to len z dôvodu, že keby žalovaná faktúry - doklady od dodávateľov a rozdiely nahlásila už v priebehu odovzdávajúcej inventúry (a ktoré sa zobrazili až v kontokorente za mesiac máj 2011), bol by zistený inventarizačnou komisiou schodok a nie prebytok. Poukázal na to, že dal si vypracovať ďalší znalecký posudok č. 333/2016 zo dňa 26.10.2016 znaleckou organizáciou Experta, s.r.o. Žilina, v zmysle ktorého vznikol pri odovzdávajúcej inventúre zo dňa 30.5.2011 schodok na zverených hodnotách vo výške 702,97 €, tento posudok však súd neakceptoval. Podľa neho preto súd predčasne rozhodol, ak žalobu zamietol, pretože za tejto dôkaznej situácii neboli splnené procesné podmienky na vydanie zamietavého rozhodnutia a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu podala žalovaná vyjadrenie, ktorá navrhla, aby od napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považovala za nedôvodné, nezrozumiteľné a zmätočné, ktoré nenaplňuje žiaden z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 a nasl. CSP. Do konania nevnáša žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu po objasnení všetkých právne významných skutočností a žalobca ani v odvolaní na svoju obranu neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu prvej inštancie pred rozhodnutím nebolo známe a s ktorými by sa vo svojom rozhodnutí aj nebol vysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne preskúmal závery všetkých znaleckých posudkov a prijal jednoznačne a správne závery. Taktiež správne neprihliadal na súkromný znalecký posudok znalca EXPERTA s.r.o., Žilina, ktorý bol vypracovaný v priebehu súdneho konania, na základe objednávky žalobcu. Žalovaná si taktiež uplatnila v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. januára 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
11. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, g/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP sa nevníma ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Ak by odvolateľ videl pochybenie v tomto procesnom postupe súdu, musel by v odvolaní argumentovať dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e/ alebo f/ CSP. Prípustnosť tohto dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by procesne pochybil, že by to malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tiež neboli zistené novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. d/ CSP. Súd prvej inštancie v rozhodnutí odôvodnil, prečo
neprihliadol na žalobcom predložený posudok a žalobca nepreukázal, že sú tu prostriedky procesnej obrany, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a v jeho hodnotení dôkazov nie je logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd zdôvodnil aj nevykonanie dôkazu požadovaného žalobcom, na nepochybné posúdenie skutočnosti, či vznikol schodok v predmetnej predajni je vecou odbornou, preto správne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na znaleckom (aj kontrolnom) dokazovaní. Toto znalecké dokazovanie, nariadené súdom odstránilo rozporné a protirečivé tvrdenia a zistenia žalobcu pri inventúrach a dokonca aj v žalobnom návrhu, kde prebytok prezentoval ako schodok.
13. Ostatné odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).