Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/38/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2018, v trestnej veci proti obžalovanému J.. T. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/63/2016 zo dňa 30.05.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného J.. T. S., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom D. č. XXX, okr. W., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 2Pv 144/16/7707 zo dňa 06.06.2016, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 29.01.2016 v čase okolo 15.50 hod. v Prešove na Základnej škole na ul. Májové námestie sa vyhrážal svojej manželke V.. Q. S., s ktorou je v rozvodom konaní, so slovami: „dcéra B. je neposlušná, odmieta so mnou ísť, celé je to tvoja vina a zabijem ťa“, a v minulosti už viackrát opakovane napadol svoju manželku, jeho agresívne správanie voči poškodenej pokračuje a to až do takej miery, že to u V.. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s názorom samosudcu Okresného súdu Prešov v tom smere, že oslobodil menovaného obžalovaného spod obžaloby s tým, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. To, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, o ktorom svedkyňa - poškodená V.. Q. S. vypovedala, ako sa presne odohral, neznamená, že keď stoja proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku, ktoré neboli podporované na jednej či druhej strane žiadnymi priamymi dôkazmi, že v takomto prípade nie je možné veriť strane poškodenej. Ako vyplýva z výpovede svedkyne V. M., matky menovanej poškodenej, táto síce nepočula, čo konkrétne menovaný obžalovaný poškodenej do telefónu vravel, aj napriek tomu, že pri dcére v čase daného rozhovoru sedela, avšak po spomínanom telefonáte poškodená matke uviedla, že sa manžela bojí, lebo tento ju bude čakať v škole, keď pôjde pre ich dcéru, lebo dcéra s ním odmietla zo školy ísť domov, lebo sú to jej, teda manželkine hry a že ju za to zabije, kde na to poškodená telefón zložila. V podstate až matka menovanej poškodenej, svedkyňa V. M. dcére povedala, aby išla podať na políciu trestné oznámenie po tom, keď priamo na dcére videla, aký má z manžela strach. Aj keď svedkyňa nikdy nebola priamym svedkom, aby obžalovaný J.. T. S. fyzicky napadol jej dcéru V.. Q. S., mala vedomosť o jednom

fyzickom napadnutí jej dcéry, ktoré bolo príčinou vykázania menovaného z ich spoločného domu, kedy počas hádky mal obžalovaný pribuchnúť jej dcére ruku do dverí.

Taktiež na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa, psychologička W.. Q. H., ktorá zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vypracovala na poškodenú V.. Q. S.. Znalkyňa u poškodenej pri vyšetrení zistila známky subdepresívnej nálady, úzkosť, obavy, celkové zvýšené napätie, kde tieto stavy sa u poškodenej vyvinuli v súvislosti s prežitými udalosťami, konfliktami s manželom a stanovila u nej diagnózu zmiešanej úzkostnej a depresívnej reakcie, ktorá je podľa znalkyne s najväčšou pravdepodobnosťou negatívnym následkom dlhodobého konania obžalovaného. Znalkyňa u poškodenej nezistila vedomú snahu poškodiť manželovi, poškodená nemala snahu manžela tzv. očierňovať, naopak, často jeho konanie popisovala ako nevedomé, napr. že si neuvedomil, ako jej svojím správaním ubližoval, teda akoby konanie menovaného obžalovaného ospravedlňovala. Znalkyňa v závere uviedla, že hodnovernosť výpovede poškodenej ako všeobecná tak i špecifická je zachovalá a nezistila jej snahu poškodiť manželovi. So znalkyňou W.. Q. H. sa stotožňujú aj ďalší znalci, ktorých znalecké posudky sa nachádzajú v predmetnom vyšetrovacom spise a boli na poškodenú V.. Q. S. vypracované v inej trestnej veci, a to znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný W.. V. X., znalecký posudok č. 20/2015 vypracovaný znalkyňou W.. K. W. a znalecký posudok č. 19/2015 vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 27P/333/2014, kde na tieto posudky je poukazované aj v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/63/2016.

Naproti tomu zo znaleckého posudku č. 21/2015, ktorý bol vypracovaný na obžalovaného J.. T. S. v inej trestnej veci W.. K. W., a ktorý je spomenutý aj v danom rozsudku vyplýva, že menovaný je v tom čase v procesnom postavení svedka, je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ chce, avšak zároveň znalkyňa konštatovala u menovaného snahu javiť sa v lepšom svetle.

Taktiež sa odvolateľ vyjadril k tomu, že na jednej strane súd poukazuje na dlhodobo rozvrátené vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, ako aj na to, že poškodená opakovane podávala podnety a trestné oznámenia na správanie obžalovaného a na strane druhej, nie je správanie a konanie obžalovaného nijako súdom postihnuté s odôvodnením, že neexistovali žiadne priame dôkazy ani na jednej strane, teda súd akoby ešte svojím postojom ospravedlňoval konanie obžalovaného, resp. je názoru, že nebolo dokázané, že sa skutok stal s poukazom na to, že znalci sa zhodli v tom, že bez ohľadu na to, či u osoby je konštatovaná všeobecná i špecifická dôveryhodnosť, ,,kto chce klamať, bude klamať“, teda vychádzajúc z uvedeného, na čo sú vypracované znalecké posudky, keď sa im neverí. Keby poškodená mala snahu poškodiť manželovi, tak by jeho konanie pred znalcom neobhajovala, ale práve naopak, tzv. očierňovala by ho s úmyslom ublížiť mu.

Odvolávať sa na to, že konfliktné situácie medzi manželmi sú vyvolané najmä bojom o deti, preto sa súd rozhodol menovaného obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, je nesprávne. Deti sa toho času od 10.10.2016 nachádzajú v starostlivosti matky, teda nie je dôvod poškodenej tvrdiť skutočnosti, ktoré by sa na pravde nezakladali. Menovaná už v minulosti mala s obžalovaným problémy pri odovzdávaní deti, kedy bola fyzicky napadnutá otcom obžalovaného. Taktiež bola počas ich spolužitia viackrát fyzicky napadnutá manželom, o čom svedčí fakt, že na obžalovaného bola dňa 09.06.2016 podaná obžaloba na Okresný súd Prešov pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu okresného prokurátora podal obhajca obžalovaného vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Uvádza, že po vznesení obvinenia bola poškodená dňa 09.05.2016 vysluchnutá a vo svojej výpovedi okrem iného uviedla ,,že B. si to rozmyslela, že s ním pôjde, ale za toto všetko, čo mu robím, ju zabije“. Pri konfrontácii poškodenej s obvineným dňa 19.05.2016 na otázku vypočúvajúceho, aby podrobne opísala, ako sa jej obvinený vyhrážal, aby citovala konkrétne slová, ktoré použil počas rozhovoru, poškodená vypovedala: ,,povedal si mi, že za to, že B. s tebou odmietla ísť, je to moja hra. Nespomínam si, či to bolo počas prvého alebo druhého telefonátu.“ Poškodená napriek námietke obhajcu nahliadla do svojich poznámok a následne vypovedala, a to v druhom telefonáte povedala, že dcéra si to rozmyslela, že pôjde, ale že je to moja vina a že ma zabiješ. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.09.2016 poškodená vypovedala ,, a povedal mi v druhom telefonáte,

že B. si to rozmyslela, že s ním už pôjde, ale že sú to moje hry a že za toto ma zabije. Z vyššie citovaných výrokov, ako uvádzal obhajca obžalovaného vyplýva, že ani jeden z týchto výrokov nie je zhodný.

Pokiaľ v odvolaní prokurátor poukazuje na výpoveď matky poškodenej, svedkyne V. M., k tomu uvádza, že samotná poškodená o tom, či pri telefonáte mala byť prítomná táto svedkyňa, vypovedá už pri svojom výsluchu dňa 09.05.2016, t.j. o odstupom niekoľkých mesiacov od ňou tvrdenej udalosti. Poškodená ani v trestnom oznámení dňa 29.01.2016 a ani do zápisnice o výsluchu dňa 15.02.2016 neuvádzala, že pri telefonáte mala byť prítomná jej matka.

Matka poškodenej na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala, že po telefonáte mala dcéra slzy v očiach a ani jej nič nechcela povedať, pýtala sa jej, čo sa stalo a hneď jej na to neodpovedala. V prvej časti výpovede na hlavnom pojednávaní však svedkyňa uviedla, že dcéra jej mala hneď po telefonáte povedať, že jej volal manžel, že už do školy nemusí ísť, lebo dcéra s ním ide a vlastne sa jej vyhrážal, že ju zabije. Z uvedenej výpovede nie je zrejmé, či svedkyňou tvrdená vyhrážka má byť jej úsudok alebo výrok, ktorý jej mala tlmočiť dcéra.

V ďalšej časti vyjadrenia poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým sa stotožňuje a navrhuje, aby odvolanie okresného prokurátora bolo zamietnuté.

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd svoje rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil tým, že obžalovaný pri svojej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že manželke sa nevyhrážal, telefonoval s ňou, ale nehovoril to, že ju zabije.

Ďalej okresný súd vychádzal z výpovedí J.. V. S., brata obžalovaného, a J.. V. K., ktorý ku skutku nevedeli uviesť nič, avšak uvádzali skutočnosti k pomerom vo vzťahu obžalovaného a poškodenej, kde obaja vypovedali pozitívne o obžalovanom a jeho vlastnostiach, pričom druhý svedok ako rodinný kamarát obžalovaného a poškodenej nikdy nevidel medzi manželmi nejaké nezhody a dozvedeli sa to vždy ex post po tom, čo sa malo niečo udiať.

Z výpovede poškodenej V.. Q. S. zistil okresný súd, že v čase okolo 15.45 hod. v kritický deň jej volal manžel, že ich dcéra B. je neposlušná a odmieta ísť s ním domov, že on z toho vyvodí dôsledky a že si má prísť po dcéru do školy. V tom čase bola u rodičov a mama bola pri tom, ako telefonovala. Po telefonáte sa zdôverila matke, že sa bojí ísť po dcéru do školy, lebo povedal, že ju tam bude čakať a nevedela, čo sa udialo a tak požiadala mamu, aby išla s ňou. Po 5 - 10 minútach volal obžalovaný opäť s tým, že dcéra si to rozmyslela a že pôjde s ním, ale že sú to jej hry a že ju za toto zabije a tak zložila telefón. Poškodená popisovala, ako sa bojí svojho manžela - obžalovaného a rovnako popisovala konfliktné situácie v minulosti, z ktorých malo vyplývať jeho správanie vo vzťahu k nej, pričom sama priznala, že v konfliktoch s manželom mu raz ukázala prostredník a rovnako, že považovala obdobie, čo spolu nežili, za obdobie, kedy ju psychicky týral.

Z výpovede V. M., matky poškodenej, vyplýva, že nepočula, čo dcére do telefónu hovoril obžalovaný, ale všetky informácie mala od dcéry. Vypovedala, že nikdy nebola svedkom, aby jej dcéru obžalovaný fyzicky napadol. Po tejto udalosti dcére povedala, že s tým treba niečo robiť, t.z. podať trestné oznámenie.

Na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch znalkyne z odboru psychológie W.. Q. H. na poškodenú, z ktorého vyplýva, že u poškodenej bola jej dôveryhodnosť ako všeobecná, tak i špecifická zachovalá a ani nezistila jej snahu poškodiť manželovi. Podľa znalkyne bol vzťah poškodenej k manželovi negatívne ladený v zmysle strachu z jeho osoby a útokom, voči ktorým sa subjektívne nedokázala brániť. V závere, či poškodená javí známky ujmy, ktorá by mohla vzniknúť konaním obvineného, konštatovala, že u poškodenej zistila známky subdepresívnej nálady, úzkosť, obavy, celkové zvýšené napätie, ktoré sú reaktívneho charakteru a u poškodenej sa vyvinuli v súvislosti s prežitými konfliktami s manželom. Uvedené je možno zhrnúť pod diagnózu zmiešanej úzkostnej a depresívnej reakcie. Tá je s najväčšou

pravdepodobnosťou negatívnym následkom dlhodobého konania obžalovaného. Poškodená teda javila známky ujmy, pričom tieto sú prechodné a majú tendenciu sa zmierňovať mimo vplyvu stresového.

Pokiaľ ide o to, že znalkyňa nezistila “vedomú snahu poškodiť manželovi“ u poškodenej, uvedené konštatovala na základe jej znaleckého vyšetrenia primárne, v ktorom poškodená nemala snahu manžela očierňovať, naopak, často jeho konanie popisovať ako nevedomé, napríklad ani si neuvedomuje, ako mi tým škodil a podobne. Skôr by sa teda dalo uvažovať o rovine, akoby ho ospravedlňovala z tohto pohľadu. Avšak v prípade, ak by uvedené bola pravda, tak by išlo o účelové správanie a vyjadrenie, čo u inteligentných osôb nikdy nie je vylúčené.

Súd na hlavnom pojednávaní čítal znalecký posudok č. 1/2016 vypracovaný W.. V. X. v inej trestnej veci na poškodenú, ktorý dospel v podstate k rovnakým záverom ako znalkyňa W.. H.. Rovnako zo znaleckého posudku č. 20/2015 vypracovaného znalkyňou W.. K. W. na poškodenú v inej trestnej veci bolo konštatované, že poškodená má zachovanú ako všeobecnú tak i špecifickú vierohodnosť.

Z prečítaného znaleckého posudku č. 19/2015 vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 27P/333/2014 sú závery vo vzťahu k poškodenej v zásade zhodné so závermi znalcov W.. H. a W.. X., pričom navyše bolo konštatované, že vzhľadom na osobnostné charakteristiky nemožno vylúčiť, že v náročnejších, resp. konfliktných situáciách má poškodená sklon vnímať, prežívať a tým pádom aj reprodukovať niektoré okolnosti dramatickejšie, než v skutočnosti sú. Pokiaľ ide o závery vo vzťahu k obžalovanému, z týchto mimo iné vyplynulo, že jeho vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácií je slabší, lebo zdrojov má menej. V danom prípade je zvýšená pravdepodobnosť, že má sklon niektoré udalosti reprodukovať tak, že ich skresľuje vo svoj prospech, čo je v súlade s jeho charakterovými vlastnosťami, a to napriek tomu, že všeobecnú dôveryhodnosť má zachovanú.

Zo znaleckého posudku č. 21/2015 vypracovaného W.. K. W. na obžalovaného v inej trestnej veci, vyplynuli v zásade rovnaké závery a rovnako konštatovala, že svedok je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti, pokiaľ chce. Zároveň konštatovala prítomnosť snahy javiť sa v lepšom svetle.

Z výpovede V.. F. V., učiteľky staršej dcéry obžalovaného a poškodenej, uviedla, že ku skutku nič bližšie uviesť nevie. Pokiaľ ide o vzťah v rodine obžalovaného a poškodenej uviedla, že mali stretnutie náhodne v škole, kde sa jej obžalovaný spýtal, že či napísala na súd vyjadrenie k dcére, a že či si uvedomuje, aké to môže mať následky, za čo sa svedkyňa cítila nepríjemne, avšak obžalovaný na ňu nekričal, nikto sa neurazil a rozišli sa priateľsky.

Naproti tomu o tomto stretnutí vypovedala inak samotná poškodená, ktorá uviedla, že obžalovaný mal učiteľku zastrašovať a vyhľadávať, z čoho u poškodenej vyplýva jednoznačná snaha interpretovať udalosti vlastným videním a vlastným sledovaným cieľom.

Okresný súd ďalej uviedol, že v danom prípade stáli proti sebe dve protichodné verzie priebehu skutku, pričom tieto neboli podporované na jednej či druhej strane žiadnymi ďalšími priamymi dôkazmi, a tak súd nemohol uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto, že neverí druhej a opačne. Inými slovami, bez dôvodných pochybností súd nemal za preukázané, že sa vôbec skutok stal, keďže aktérmi telefonického rozhovoru boli len poškodená a obžalovaný, pričom verziu priebeh skutku mala potvrdzovať len matka poškodenej a i to len z ústneho odovzdania poškodenej.

Poukázal ďalej okresný súd na výpoveď učiteľky V.. V., z ktorej vyplýva, že rozhovor medzi ňou a obžalovaným nebol takého charakteru, ako to uvádzala poškodená. Taktiež súd neuveril poškodenej, že by mala reálny strach z obžalovaného, tomuto nezodpovedalo ani správanie poškodenej počas celého súdneho konania, kedy v situáciách, aj keď jej prítomnosť na hlavnom pojednávaní nebola nevyhnutná, tak sa tohto konania zúčastňovala, rovnako nemala zábrany ukázať v hádkach obžalovanému prostredník a podobne. Rovnako jej subjektívne vnímanie, že bola týraná obžalovaným v minulosti aj v čase, keď nežili spolu, javí známky snahy poškodiť obžalovanému.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora, ako aj dôkazov zabezpečených v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný

súd rozhodol v súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade so zákonom. Je evidentné, že v tomto prípade sú proti sebe stojace dve verzie páchania skutku. Poškodená uvádza, že sa jej obžalovaný mal vyhrážať tým, že ju zabije, naopak obžalovaný uviedol, že takého slová v telefonickom rozhovore s poškodenou nepoužil. Žiaden ďalší priamy dôkaz tvrdenia jedného či druhého nebol vyprodukovaný, a teda ani jedno tvrdenie nebolo podporené iným priamym, resp. nepriamym dôkazom. Za takejto dôkaznej situácie potom okresný súd správne rozhodol, keď zistil, že sú pochybnosti o tom, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Je pravdou tá skutočnosť, že znalecké dôkazy ohľadne vierohodnosti sú na strane poškodenej, pričom však je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek týmto dôkazom nie je možné za daného skutkového stavu dospieť k záveru o vine obžalovaného a použijúc zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ aj krajský súd je toho názoru, že okresný súd rozhodol správne, a preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.