Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/1/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: X.. E. J., R..XX.XX.XXXX, T. D. S.. S. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky : so sídlom Botanická 17, 841 04 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, náhradu mzdy, zaradenie na pôvodnú prácu, nemajetkovú ujmu a iné takto

rozhodol:

I. Žalobný návrh žalobkyne, aby súd určil, neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 10.7.2010 č. XXXX/XXX-XXX doručená dňa 15.7.2010 sa zamieta.

II. Žalobný návrh žalobkyne, aby súd určil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 7.5.2012 č. XXXX/XXXX-XXX doručená dňa 18.5.2012 sa zamieta.

III. O žalobnom návrhu žalobkyne, aby žalovaný zaradil žalobkyňu na pôvodnú prácu a pracovisko, a v prípade, že také zaradenie nie je možné, je povinný zaradiť žalobkyňu na inú prácu zodpovedajúcu rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 8.10.2008, aby žalovaný zaplatil žalobkyni náhradu mzdy 525,70 eur mesačne od 1.8.2012 do dňa vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, aby žalovaný zaplatil žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie do času, kým žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, a to mesačne pozadu do 15. dňa kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu vo výške 33.000 eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o trovách konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou došlou na súd 17.7.2012 proti žalovanému domáhala: a/ určenia, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je neplatné, b/žalovaný je povinný zaradiť žalobkyňu na pôvodne pracovné miesto, c/uloženia povinnosti zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy za poškodenie na zdraví a za sťaženie spoločenského uplatnenia, d/zaplatiť jej náhradu mzdy a náhrady trov konania.

2.V dôvodoch žaloby uviedla, že u žalovaného pracuje od 15.1.2008 v pozícii samostatný radca. Dňa 18.5.2012 jej žalovaný doručil písomné oznámenie o skončení pomeru výpoveďou, ktorá odmietla prevziať. Zároveň jej toto bolo doručené aj poštou a prevzaté 2.6.2012. Dňa 6.6.2012 žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Záležitosť sa datuje od 15.7.2010, kedy bolo zrušené jej pracovné miesto. Počas rokov od 15.7.2010 bola diskriminovaná a šikanovaná zo strany nadriadených pracovníkov. Následkom šikany, diskriminácie, vyvolanej psychickej ujmy a nerovného zaobchádzania bola zdravotne poškodená.

3.Na výzvu súdu v doplnení žaloby z 25.9.2012, 17.1.2013 a 26.5.2014 žalobkyňa uviedla, že sa domáha určenia neplatnosti výpovede z 7.5.2012. Výpoveď považuje za účelovú, bola daná skôr ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ústredia o súhlase k jej výpovedi, právoplatnosť bola podľa nej 21.5.2012 a nie 5.5.2012. V časti nemajetkovej ujmy žiadala sumu 30.000 eur. Od zamestnávateľa nemala prideľovanú prácu od prvej výpovede z 15.7.2010, na čo upozorňovala, bossing spočíval v tom, že bola pod neustálou nadmernou kontrolou, každý krok bol pod drobnohľadom, rozhodnutia boli robené za jej chrbtom na poslednú chvíľku, bola šikanovaná.

4.Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ku neplatnosti skončenia pomeru, uviedol, že žalovaný dal výpoveď žalobkyni dňa 18.5.2012 na pracovisku, ktorú žalobkyňa odmietla prevziať, o čom svedčí zápis z 18.5.2012. Doručenie výpovede poštou preto následne nebolo potrebné, lebo účinky doručenia výpovede nastali dňom odmietnutia. Žalovaný jej súčasne oznámil, že nemá voľné iné štátnozamestnanecké miesto. K náhrade nemajetkovej ujmy za poškodenie zdravia uviedol, že ku zrušeniu miesta došlo na základe Rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.7.2010 o znížení plánovaného počtu zamestnancov úradu o dve pracovné miesta ku 16.7.2010. Nakoľko pri predošlej výpovedi došlo k pochybeniu - chýbal súhlas úradu práce, žalovaný síce stiahol výpoveď, ale rozhodnutie zostalo v platnosti, a nebolo iným rozhodnutím zrušené. Vznikla tu prekážka na strane zamestnávateľa, ktorá spočívala v neprideľovaní práce žalobkyni podľa §142 ods. 3 ZP. Tvrdenia žalobkyne o šikane a diskriminácii sú vymyslené. Po opätovnom nástupe do práce bola žalobkyni pridelená samostatná kancelária na II. p. bloku B., je tam kancelária ústredného riaditeľa, osobného úradu a iné. Bolo tam bežné kancelárske vybavenie, okrem telefónu a počítača, nebola jej prideľovaná práca. Rovnako bez rozdielov by postupoval pri každom zamestnancovi.

5.V priebehu konania súd na návrh žalobkyne pripustil uznesením z 14.1.2015 č.k. 11Cpr 1/2012-188 zmenu žalobného návrhu v znení:

-súd určuje výpoveď žalovaného zo dňa 10.07.2010 č. XXXX/XXXX-XXX, danú žalobkyni za neplatnú. -súd určuje výpoveď žalovaného zo dňa 18.05.2012 č. XXXX/XXXX-XXX, danú žalobkyni za neplatnú. -žalovaný je povinný zaradiť žalobkyňu na pôvodnú prácu a pracovisko a v prípade, že také zaradenie nie je možné, je povinný zaradiť žalobkyňu na inú prácu zodpovedajúcu rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 08.10.2008, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. -žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 33 000 eur z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, -žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne od 01.08.2012 do dňa vydania rozhodnutia prvostupňového súdu, -žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia prvostupňového súdu do času, kým žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, a to mesačne pozadu do 15. dňa kalendárneho mesiaca za obdobie predchádzajúceho kalendárneho mesiaca a zaplatiť náhradu trov konania.

6.Žalovaný aj po zmene a doplnení žalobného návrhu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z ním uvedených dôvodov.

7.Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení označila/predložila listinné dôkazy : opis štátnozamestnaneckého miesta, charakteristika a pracovná náplň, rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby, skončenie pomeru, zápis o odmietnutí prevzatia, skončenie - nesúhlas žalobkyne, oznámenie žalovaného o neplatnosti výpovede, rozhodnutia v riadnom a mimoriadnom konaní na úrade práce , sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutie sociálnej poisťovne, navrhla vyslúchnuť žalobkyňu ako stranu, svedkov: štatutárnych zamestnancov žalovaného, svedkov K.. Z., J., D..

8.Žalovaný na preukázanie svojej obrany označil/ predložil na návrh žalobkyne listinné dôkazy: organizačnú štruktúru určených jednotlivých pracovných miest, opisy, charakteristiky a pracovné voľné pracovných miest k dátumom 1.1.2010,14.7.2010,16.7.2010,7.5.2012, organizačný poriadok s organizačnou štruktúrou SAP za rok 2012, menný zoznam zamestnancov z elektronického systému SAP za tok 2012, zoznam skončených štátnozamestnaneckých pomerov za rok 2012, zoznam personálnych

zmien od 1.4.2012 do 1.10.2012, zoznam výberových konaní, informácie o výberovom konaní, zoznam zamestnancov, rozhodnutia o organizačnej zmene.

9.Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, strany boli poučené podľa § 316 a nasl..

Určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 10.7.2010 (správne 15.7.2010) č. XXXX/XXX-XXX

Zistený skutkový stav:

10.Na základe Rozhodnutia o vymenovaní do stálej štátnej služby, vydané služobným úradom Štátna veterinárna a potravinová správa SR z 8.10.2008 bola žalobkyňa podľa § 24 zák. č. 312/2001 Z.z., vymenovaná do stálej štátnej služby u žalovaného s dňom vzniku stálej štátnej služby 9.10.2008, na pozícii samostatný v radca na Oddelení kontroly a auditu. Pravidelné miesto výkonu štátnej služby ŠVPS SR Botanická 17, Bratislava. Štátnozamestnanecký pomer vznikol na základe vymenovania dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu.

11.Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, táto prvá výpoveď žalovaného z 15.7.2010 doposiaľ nebola ukončená a nevie, či je neplatná, nedala písomný súhlas so späťvzatím. Nesúhlas s výpoveďou doručila žalovanému 23.8.2010. Dočasne bola práceneschopná od 16.7.2010 do 16.7.2011. Potom, keď nastúpila, upozornila zamestnávateľa na § 157 o povinnosti zaradiť ju na pôvodnú prácu a pracovisko. Výpoveď z 7.5.2012 sa nedá odčleniť od výpovede danej 15.7.2010. Napriek tomu, že žalovanému zaslala 23.8.2010 list, že výpoveď je neplatná, až dodatočne zistili, že musia mať súhlas príslušného úradu práce sociálnych vecí, pretože bola čiastočne invalidná. Žalovanému neoznámila a ani ju nepožiadal, že súhlasí so stiahnutím písomnej výpovede. Žalovaný porušil § 61 ods. 4 ZP. Neplatnosti skončenia tejto výpovede sa osobitne nedomáhala na súde, lebo ju žalovaný zamestnal späť po skončení dočasnej PN.

12.Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že došlo písomne k odvolaniu danej výpovede žalovaným, aj k súhlasu žalobkyne s týmto úkonom. Poukázal na ustanovenia ZP, kde sa nespája nedostatok písomnej formy s neplatnosťou daného právneho úkonu. Za písomné vyjadrenie súhlasu žalobkyne možno podľa neho považovať písomné vyjadrenie žalobkyne z 13.9.2010 označené ako odpoveď, kde z obsahu vyplýva zámer žalobkyne nastúpiť do práce. Treba vychádzať a posudzovať vec aj z prejavu vôle žalobkyne. Žalobkyňa po PN nastúpila do práce, čím dala aj konkludentne súhlas najavo s odvolaním výpovede. Výpoveď bola písomne odvolaná žalovaným a na ňu nadväzovala písomná reakcia žalobkyne.

13.Z listu žalobkyne: Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru - nesúhlas, z 23.8.2010 súd zistil, že žalobkyňa potvrdila, že obdržala 15.7.2010 oznámenie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, nesúhlasí so skončením, a oznámila, že je dočasne PN.

14.Z listu žalovaného : Nesúhlas so skončením štátnozamestnaneckého zamestnaneckého pomeru

- odpoveď, z 6.9.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil po prešetrení veci, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá, nakoľko výpoveď, ktorá bola zaslaná je neplatná. Vyzval žalobkyňu, aby v najbližší pracovný deň po doručení listu nastúpila do práce a vrátila odstupné.

15.Z listu žalobkyne: Neplatnosť výpovede - odpoveď z 13.9.2010, súd zistil, že žalobkyňa potvrdila prevzatie listu žalovaného z 6.9.2010, v ktorom oznámil, že štátnozamestnanecký pomer trvá, nakoľko výpoveď z 15.7.2010 je neplatná. Oznámila, že je v dočasnej PN, nástup do zamestnania nevie predpokladať, vzhľadom na zdravotný stav a traumu. V súvislosti s výzvou žalovaného na vrátenie odstupného požiadala o splátkový kalendár.

16.Žalobkňa vo výsluchu ako strana uviedla, že reagovala písomne, že nesúhlasí s výpoveďou, potom bola PN. Oznámila, že nastupuje do práce, po nástupe do práce ju posadili inde , počas jej PN zmenili štruktúru a odbor kontroly začlenili do celkového odboru kontroly. Počas jej prvej

Právne posúdenie:

17.Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a)dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b)výpoveďou ,c)okamžitým skončením, d)skončením v skúšobnej dobe.

18.Podľa § 48 ods. 1,2 cit. zák., Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

19.Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 11a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 15 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 17 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 32 až 41 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 49 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 52 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 55 ods. 2 písm. c) až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 61 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 63 ods. 3 až 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 64 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 67 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 69 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 70 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 74 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 75 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 76 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 77 až 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 84 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 85 ods. 2 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 85a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 86 až 95 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 96 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 97 až 102 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 103 ods. 4 až 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 104 až 114 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 116 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 129 až 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 136 až 139 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 141 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 142 až 148 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 151 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 152 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 4 až 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 156 až 160 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 161 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 164 až 170 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 177 až 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 187 až 189 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 191 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 192 až 198 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 217 až 222 <https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 230 až 236 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ > a § 240 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, teda na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia, okrem iných, aj ustanovenia § 77 až § 80 (nazvané „Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru“) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

20.Podľa § 61 ods. 4 ZP, výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

21.Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

22.Súd vyhodnotil list žalovaného z 6.9.2010, že výpoveď je neplatná, podľa jeho obsahu ako späťvzatie výpovede z 15.7.2010. Žalobkyňa reagovala písomne 13.9.2010 s tým, že nastúpi do práce, ale momentálne je PN. Uvedené vyjadrenie súd posúdil podľa obsahu ako súhlas žalobkyne so späťvzatím výpovede. Žalobkyňa po ukončení PN do práce aj nastúpila.Súdu z uvedeného vychádza , že písomná výpoveď žalovaného bola so súhlasom žalobkyne odvolaná, a štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného tak ďalej trval.

23.Z vyššie cit. ust. vyplýva, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru, môže zamestnanec uplatniť na súde, kde zákon na uvedené uplatnenie vymedzuje dvojmesačnú lehotu odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Po márnom uplynutí tejto lehoty nie je možné sa domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Uvedená dvojmesačná lehota je prekluzívna.

24.Súd tiež skúmal, či žalovaná podala na súd žalobu v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, odkedy sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Žalovaný dal žalobkyni výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z organizačných dôvodov 15.7.2010, následne 16.7.2010 žalobkyňa nastúpila na PN, ktorá trvala do 6.7.2011.

25.Podľa § 64 ods. 2 ZP, Ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. Skutočnosť, že zamestnanec je na PN, t.j. je v ochrannej dobe, má vplyv na oddialenie skončenia pracovného pomeru. V tom prípade výpovedná lehota plynie a skončí posledným dňom ochrannej doby a tento deň je považovaný za deň ukončenia pracovného pomeru.

26.Žalobkyňa bola PN do 6.7.2011, žalobu na súde na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z 15.7.2010 , podala až v r. 26.5.2014, teda po dvojmesačnej prekluzívnej lehote počítajúc po skončení PN.

27.Pokiaľ žaloba na určení neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v danej lehote dva mesiace nebola podaná, nemôže sa neplatnosťou výpovede aj z tohto dôvodu súd ďalej zaoberať. Aj z uvedeného dôvodu súd preto návrh v danej časti zamietol a vecne sa ňou ďalej nezaoberal.

Určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 7.5.2012 č. XXXX/XXXX-XXX

Zistený skutkový stav:

28.Žalobkyňa v žalobnom návrhu a doplneniach o.i. uviedla, že výpoveď z 7.5.2012 sa nedá odčleniť od výpovede danej 15.7.2010, ktorá výpoveď z 15.7.2010 nebola zákonne uzatvorená. Namietala, okrem už uvedeného, že nebola jej daná služobná pracovná zmluva, pri výpovediach bol porušený § 118 ZP, keď mala byť prerokovaná vo výboroch a nie u predsedov odborov, nebol s ňou pred tým vykonaný pohovor, nebola jej ponúknutá možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou, nebolo preukázané, že nemá možnosť ju zamestnať, nesplnil si ponukovú povinnosť. V jej prípade ide o rozpor s dobrými mravmi.

29.V písomnom stanovisku z 19.11.2014 ku vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný argumentuje tým, že dohoda nemá prednosť pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru pred výpoveďou, poukazujúc pritom na výpočet prípustných spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý je vypočítaný v ust. § 46 zákona o štátnej službe; žalovaný argumentuje, že z poradia nie je možné abstrahovať princíp priority vyššie uvedených spôsobov skončenia pracovnoprávneho pomeru.

Žalobkyňa však neabstrahuje potrebu vyvinutia snahy o dohodu z poradia spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uvedeného v ust. § 46, ale priamo z ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe. Z uvedeného jej vyplýva, že pred daním výpovede zo strany služobného úradu, z dôvodu podľa ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe je vždy nevyhnutné pokúsiť sa dohodnúť so zamestnancom inak, a v prípade toho, že so zamestnancom sa nepodarilo dohodnúť ( a sú splnené ostatné podmienky ) je prípustné danie výpovede. Pritom žalovaný vo svojich vyjadreniach ani len netvrdí, že by sa s navrhovateľkou snažil dohodnúť inak, a že bez diskusie pristúpil k daniu výpovede. Uvedeným postupom tak neboli splnené podmienky na danie výpovede podľa ust. § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe. Uvedený nedostatok spôsobuje neplatnosť výpovede zo dňa 18.05.2012 č. XXXX/XXXX-XXX.

30.Žalovaný v doplňujúcom písomnom vyjadrení z 6.12.2012 uviedol, že ak chce dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím, predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou výpovede. O udelení súhlasu s výpoveďou rozhodoval ako prvostupňový orgán Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý rozhodnutím, č. k. BA/2012/02082/023392 zo dňa 8.2.2012 udelil žalovanému súhlas s výpoveďou navrhovateľky. Proti tomu rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. O odvolaní rozhodovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rozhodnutím, č. k. AA/2012/22498/OPČSSZ zo dňa 25.4.2012 odvolanie žalobkyne zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Proti rozhodnutiu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa nebolo možné odvolať, a preto nadobudlo právoplatnosť jeho doručením všetkým účastníkom konania, teda dňa 5.5.2012. Zároveň týmto momentom nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Ak je rozhodnutie právoplatné, znamená to, že upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov konania. Správne konanie bolo právoplatne skončené a žalovaný splnil hmotnoprávnu podmienku výpovede tým, že dal žalobkyni výpoveď ( účinky doručenia výpovede nastali 18.5.2012 ) s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Žalovaný doručil výpoveď žalobkyni na pracovisku dňa 18.5.2012. Skutočnosť, že žalobkyňa odmietla dňa 18.5.2012 výpoveď na pracovisku prevziať, čo preukazuje zápis z 18.5.2012 o odmietnutí prevzatia dokladu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, podpísaný prítomnými zamestnancami žalovaného. Prevzatie tohto listu potvrdila žalobkyňa svojim podpisom. Tento zápis priložila žalobkyňa a ako dôkaz k svojmu návrhu zo dňa 15.7.2012.

Zo Zákonníka práce nevyplýva, že keď zamestnanec odmietne výpoveď prevziať, zamestnávateľ okrem doručovania na pracovisku doručí zamestnancovi výpoveď aj poštovým podnikom ako zásielku určenú do vlastných rúk. Doručovanie výpovede poštovým podnikom prichádza do úvahy až vtedy, ak nebolo možné osobné doručovanie výpovede zamestnávateľa zamestnancovi na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý. Doručovanie výpovede žalobkyni poštovým podnikom už nebolo zo strany žalovaného potrebné, pretože účinky doručenia výpovede navrhovateľke nastali dňom, keď žalobkyňa odmietla písomnú výpoveď na pracovisku prijať.

K ďalším dôvodom namietaným žalobkyňou uviedol, že postup, na ktorý poukazuje žalobkyňa by sa uplatnil len v tom prípade, ak sa zrušuje alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto a zamestnávateľ má pre zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Žalovaný však žalobkyni oznámil, že nemá pre ňu voľné iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by jej mohlo byť ponúknuté.

Žalovaný odmietol tvrdenia žalobkyne, že sa žalovaný snaží donútiť žalobkyňu k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru. K takémuto kroku, teda k donúteniu žalobkyne uzavrieť dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Tieto tvrdenia navrhovateľky považuje žalovaný za zavádzajúce a ničím nepodložené. K zrušeniu

štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne došlo na základe Rozhodnutia o znížení plánovaného počtu zamestnancov služobného úradu Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky Bratislava ( ďalej len „ŠVPS SR“ ) o dve pracovné miesta ku dňu 16.7.2010, č. k. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 15.07.2010. Dňa 15.07.2010 dostala žalobkyňa na pracovisku výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Z dôvodu, že pri výpovedi došlo k pochybeniam, žalovaný výpoveď stiahol ako neplatnú a žalobkyňa zostala v štátnozamestnaneckom pomeru u žalovaného. Žalobkyňa nastúpila opäť do práce dňa 6.7.2011.

Aj keď došlo zo strany žalovaného k stiahnutiu prvej výpovede, Rozhodnutie o znížení plánovaného počtu zamestnancov služobného úradu Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky Bratislava o dve pracovné miesta ku dňu 16.7.2010 zostalo v platnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že nebolo iným rozhodnutím žalovaného zrušené. Vznikla tu prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá spočívala v neprideľovaní práce žalobkyni.

31.Žalobkyňa vo výsluchu ako strana uviedla, že druhú výpoveď nepodpísala, lebo jej nemala byť daná. Keď nebola zrušená ani prvá, čo im aj povedala, papiere nechala a odišla. Papiere mali pripravené, dali jej prečítať. Potom si na pošte prevzala zásielku, na čo reagovala, že to odmieta. Po skončení prvej PN, po prvej výpovedi nastúpila do práce, prvý deň ju dali na svoje miesto do kancelárie , povedali, čo bude robiť. Druhý deň ju p. Z. odviedla do druhej kancelárie, v druhej budove, ktorá bola prázdna, bola tam stolička, bez papiera, PC, bez vysvetlenia, nikto jej nič nepovedal. Takto chodila do kancelárie, doma sa radila , chcela kolektívnu zmluvu , zaslali jej ju písomne. Celý polrok chodila takto do práce, prišla, sama sedela v kancelárii , nič nerobila. Má zníženú pracovnú schopnosť. Po pol roku ju ku 18.5.2012 predvolali k riaditeľovi , dali jej papiere o výpovedi. Myslí si, že jej miesto stále je, musel to niekto robiť, niekoho prijali. Nebolo jej ponúknuté iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ani návrh na trvalé preloženie, ani sa nijak so služobným úradom nedohodli.

32.Žalovaný, zastúpený štatutárom - N.. S. D., ústredný riaditeľ žalovaného, vo výsluchu uviedol, že pri prvej výpovedi nebol zamestnancom žalovaného, pri ďalšej bolo dôvodom, že pracovná pozícia žalobkyne bola zrušená, komunikácia bola na písomnej úrovni, nebola možnosť pokúsiť sa dohodnúť inak. Žalobkyňa nebola zaradená na pôvodnú prácu, lebo že pracovné miesto bolo zrušené. V súlade s európskou legislatívou a odporúčaniami európskej komisie museli vytvoriť nový odbor auditu a kontroly, ktorý mal iné poslanie. Odbor sa po jeho nástupe v 9/2010 začal kreovať. Prácu, ktorú robila žalobkyňa museli preorientovať. Odbor, kde bola predtým žalobkyňa rieši iné otázky, naviazané na odbornú činnosť. Prácu, ktorú robila žalobkyňa nerobila iná osoba, lebo pracovné miesto bolo zrušené. V súčasnosti je na odbore auditu veterinárny lekár, právnik a inžinier na kontrolu rastlinných komodít, ktorí majú na to vzdelanie, na základe certifikátu a mohli vykonávať kontrolu. Predtým to tak nemali, preto to museli urobiť. Hlavným predmetom činnosti odboru teraz je kontrola odbornej činnosti, na finančné záležitosti sa povolajú ekonómi, predmetom činnosti odboru kontroly nie je to, čo bolo. Žalovaný nemá možnosť žalobkyňu zamestnávať.

33.Svedok E. Z., bývalý zamestnanec žalovaného, vo výsluchu uviedla, že pred tým bola vedúca osobného úradu, zabezpečovala personálne činnosti. Uviedla, že prvá výpoveď bola daná z dôvodu zrušenia pracovného miesta, pre zmenu organizačnej štruktúry. Po prevzatí prvej výpovede bola žalobkyňa rok PN. Nakoľko k výpovedi nebol daný súhlas úradu práce, žalovaný túto výpoveď stiahol. Potom pokračoval proces o udelenie súhlasu. Žalovaný od prvej PN nemal žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by jej ponúkol, preto pristúpil k druhej výpovedi. Písomná výpoveď bola odovzdaná, odmietla to žalobkyňa prevziať, nebolo to pod tlakom. Bol priestor na oboznámenie, potom svedkyňa spísala záznam . Pri výpovedi svedkyňa uviedla, že počas doby, keď bolo zrušené pracovné miesto, nebolo za celý čas voľné iné miesto. Žalobkyňa všetko riešila písomne.

34.Z výsluchu svedka Ing. K.. S. D., zamestnanec žalovaného, súd zistil, že bol požiadaný vedúcou osobného úradu, aby bol prítomný pri odovzdaní výpovede žalobkyni. Prišla žalobkyňa bola predložená výpoveď, ktorú odmietla podpísať. Potom sa spísal záznam odmietla to podpísať. Bol tam zavolaný len z daného dôvodu. 209

35.Svedkyňa E. J., zamestnankyňa žalovaného vo výsluchu uviedla, že keď sa to začalo bola od 1.4.2010 do 2.2.2011 dočasne PN. Preto o začiatkoch nevie povedať. Nebolo to v jej kompetencii.

Osobne sa zúčastnila, keď bola daná výpoveď žalobkyni u generálneho riaditeľa, boli tam štyria, odmietla po prevziať výpoveď, bol spísaný záznam.

36. Z výsluchu svedka K.. W. I., bývalý štatutár žalovaného, súd zistil, že tam pôsobil asi dva mesiace, po ňom to prebral pán Bíreš. So žalobkyňou sa videli asi dva krát, veci riešila pani Z.. Bližšie si ku okolnostiam nepamätal. Bol nejaký dokument o znižovaní počtu zamestnancov.

37.Zo Zápisu spísaného žalovaným 18.5.2012 z dôvodu odmietnutia prevzatia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, súd zistil, že dňa 18.5.2012 bola žalobkyňa pozvaná na prevzatie dokladu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa odmietla doklad prevziať. Bola oboznámená, že písomnosť sa podľa § 38 považuje za doručenú aj v prípade odmietnutia prevzatia. Odovzdávania sa zúčastnili N.. D., X.. D., K.. Z., E. J., ktorí písomne potvrdili odmietnutia prevzatia listiny žalobkyňou. 38.Zo spisu správneho konania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - Ústredie súd zistil, že žalovaný písomne 6.9.2010 požiadal príslušný úrad o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z., ku zamestnankyni - žalobkyňa. Uviedol, že žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku podľa rozhodnutia 25.3.1994, pracuje u žalovaného od 15.1.2008 ako hlavný radca na skrátený 6 hodinový pracovný úväzok. Ku zrušeniu pristúpil z dôvodu schváleného vládou 10% znižovania počtu zamestnancov v štátnej správe. 39.V uvedenom spise sú zapojené o.i. nasledovné listinné doklady: 40.MP SR listom adresovaným všetkým rozpočtovým a príspevkovým organizáciám z 14.2.2007 v nadväznosti na úlohu v bode C.15 uznesenia vlády SR č. 856/2006 - žiadosť o dôsledné plnenie, žiadal vypracovať a predložiť návrh opatrení na dôsledné 20% zníženie plánovaného počtu zamestnancov s uvedením konkrétnych, vecných právnych ekonomických a ostatných dopadov na činnosť a funkčnosť organizácie, posúdiť a do návrhov prípadne zahrnúť dostupné alternatívne riešenia vyžadujúce zmeny organizačného usporiadania a činnosť organizácií a nadväznú racionalizáciu počtu zamestnancov v samotnej organizácii s vylúčením činností a aktivít pre štát a MP SR menej významných resp. nepotrebných. 41.Z Rozpisu ukazovateľov štátneho rozpočtu na rok 2008-2010 vydané MP SR z 24.5.2007 súd zistil, že v nadväznosti na bod C.15 Uznesenia vlády SR č. 856/2006 v limite kapitoly na roky 2006-2010 je premietnuté zníženie počtu zamestnancov minimálne o 10%, pričom už v r. 2007 je nutné zabezpečiť zníženie počtu zamestnancov o 5 % a ďalších 5% do 31.3.2008 v rozpočtových a príspevkových organizáciách rezortu. 42.Z Rozhodnutia žalovaného z 15.7.2010 o znížení plánovaného počtu zamestnancov služobného úradu žalovaného o dve pracovné miesta ku 16.7.2010, súd zistil, že vedenie služobného úradu na svojom zasadnutí 15.7.2010 rozhodlo o znížení počtu zamestnancov služobného úradu o dve pracovné miesta - jedno miesto - funkcia hlavný radca v odbore auditu a kontroly obsadené p. X.. E. J. a jedno miesto v službe vo verejnom záujme funkcia vodič - opravár, t.č. obsadené p. E. K. v oddelení hospodárskej správy a autodopravy z dôvodu nutnosti racionalizácie počtu zamestnancov odboru auditu a kontroly. Rozhodnutie je podpísané K.. W. I. ako vedúcim služobného úradu a ústredným riaditeľom. 43.Z listu ZO pre ŠVPS SR Bratislava zo dňa 15.7.2010, na žiadosť žalovaného súd zistil, že na základe predchádzajúceho prerokovania a predloženia rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov z dôvodu racionalizácie práce v odbore auditu a kontroly, po prerokovaní dôvodov a po zvážení okolností, prínosu, vyjadril súhlasné stanovisko so zrušením miesta v štátnej službe obsadenej žalobkyňou. 44.Z Listu žalovaného z 15.7.2010 žalobkyni - Ponuka pracovného miesta - oznámenie súd zistil, že v súlade s § 47 zák. č. 400/2009 Z.z., oznámil žalobkyni, že v súčasnosti nemá žiadne voľné miesto iné štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii. 45.Z Organizačnej štruktúry žalovaného - tabuľka k 1.1.2010 súd zistil, že na odbore kontroly auditu boli pozície: hlavný radca- ekonóm , vedúci, hlavný radca - kontrola, sťaž- nosti, hlavný radca - sťažnosti, 46.Z Organizačnej štruktúry žalovaného -tabuľka k 16.7.2010 zistil, že na odbore auditu a kontroly: boli pozície: hlavný radca - ekonóm, vedúci, hlavný radca- kontrola, sťažnosti. 47.Z Organizačnej štruktúry žalovaného tabuľka k 1.1.2011 súd zistil, že na odbore auditu a kontroly boli pozície: HŠR - veterinár, vedúci, ŠR - veterinár, ŠR - právnik, SR - potravinár. 48. Z Organizačnej štruktúry žalovaného tabuľka k 7.5.2012 súd zistil, že na odbore auditu a kontroly boli pozície: HŠR - veterinár, 2 x ŠR, 2 x HR, 5 x veterinár, OR - veterinár. 49.Predmetom sporu je nárok žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru k žalovanému listom žalovaného z 7.5.2012.

50.Vo veci nebolo sporné, že :

51.Žalovaný písomne - listinou z 7.5.2012, skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne podľa výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 písm. b/ a § 50 zák. č. 400/2009 Z.z. ku 31.7.2012 z dôvodu, že sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad a nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrad e a nedohodne sa so služobným úradom inak.

V dôvodoch skončenia uviedol, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo Rozhodnutím ŠVPS SR č. XXXX/XXXX-XXX z 15.7.2010 o znížení poštu štátnozamestnaneckých miest zrušené k 16.7.2010 a skončenie štátnozamestnaneckého miest a je aj v súlade s § zák. č.400/2009, kedy je potrebné právoplatné rozhodnutie Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA2012/22498/8256 /OCSSZ z 25.4.2012.

Výpovedná lehota je dvojmesačná a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho o doručení výpovede.

52.Výpoveď bola žalobkyni doručená 18.5.2012 na pracovisku, odmietla ju prevziať. Žalobkyňa písomne 6.6.2012 oznámila žalovanému nesúhlas so skončením štátnozamestnaneckého pomeru, s tým, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

53.Žalovaný písomne podľa § 58 zák. č. 400/2009 Z.z., vystavil pre žalobkyňu Potvrdenie o štátnej službe datované 5.6.2013, kde uviedol dobu trvania jej štátnozamestnaneckého pomeru od 15.1.2008 do 31.7.2012.

K služobnej praxi je pripočítaná doba PN 23.7.2012- 4.6.2013.

54. Medzi stranami boli sporné otázky:

-či bol daný výpovedný dôvod tak, ako ho v liste vymedzil žalovaný

-ktoré je rozhodujúce obdobie vo vzťahu ku splneniu ponukovej povinnosti žalovaného

-či si žalovaný splnil voči žalobkyni povinnosť ponúknuť inú vhodnú prácu

-rozpor výpovede s dobrými mravmi

Právne posúdenie:

55.Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť a) d ohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, b)výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

56.Podľa § 47 cit. zák., služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak b/ sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

57.Podľa § 50 cit. zák., štátnemu zamestnancovi, ktorý je občan so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce , sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, inak je výpoveď neplatná.

58.Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

59.Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Danosť výpovedného dôvodu

60.Jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď, ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru. Na platnosť skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou sa vyžaduje splnenie zákonom predpísaných podmienok. Všeobecnou podmienkou platnosti výpovede je jej písomná forma a doručenie výpovede do vlastných rúk druhému účastníkovi. Riadne doručenie výpovede má význam z hľadiska začatia plynutia výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Právne účinky doručenia výpovede nastanú aj vtedy, ak ju zamestnanec odmietne prevziať podľa § 38 ZP. Pre výpoveď ako jednostranný adresovaný právny úkon je charakteristické, že pracovný pomer nekončí jej doručením, ale nadobudnutím perfektnosti právneho úkonu, t.j., uplynutím výpovednej doby. Doručenie výpovede má tiež význam aj z hľadiska zachovania lehoty podľa § 63 ods. 3,4 ZP. 61.Žalobkyni bola písomná výpoveď žalovaného z 7.5.2012 doručená na pracovisku osobne 18.5.2012, a odmietnutím prevzatia výpovede žalobkyňou podľa § 38 nastali účinky jej doručenia. Výpovedná lehota začala plynúť 1.6.2012, dňa 23.7.2012 nastúpila žalobkyňa na PN, ktorá trvala do 4.6.2013. Žalobkyňa podala žalobu na súd 17.7.2012. Žaloba žalobkyne bola podaná v lehote. 62.Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Iný, než v zákone uvedený dôvod nemôže použiť. Existencia niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v zákone je jednou zo základných podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Výpočet výpovedných dôvodov je taxatívny, ich okruh nemožno meniť a ani niektorý vylúčiť. Výpovedný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď, musí byť vždy uvedený v zrušujúcom písomnom prejave. Žalovaný ako dôvod výpovede uviedol dôvod podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. s odôvodnením, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo dňom 16.7.2010 zrušené, čím bol daný výpovedný dôvod uvedený v cit. ust. zákona. Skutočnosť, že miesto bolo zrušené nebola sporná , ale žalobkyňa namietala, že medzi zrušením jej miesta v r. 2010 a danou výpoveďou v r. 2012 nie je daná príčinná súvislosť.

63.Základnými predpokladmi platnosti výpovede z dôvodu organizačných zmien ako je to v prípade žalobkyne sú o.i., existencia rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede. Prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať deklarovaný cieľ a to zmenu úloh, technického vybavenia zamestnávateľom, zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti alebo inú organizačnú zmenu, nadbytočnosť zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Musí ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa podpisuje osoba oprávnená konať. Rozhodnutie musí obsahovať dátum jeho prijatia, ako aj dátum od ktorého je organizačná zmena účinná. Dátum prijatia - podpisu organizačnej zmeny musí predchádzať dňu podania výpovede, naopak dátum účinnosti organizačnej zmeny môže zamestnávateľ určiť tak, aby sa zhodovala s predpokladaným dňom výpovednej doby. V prípade, ak účinnosť organizačnej zmeny nastane skôr, ako stihne uplynúť výpovedná doby, je daná prekážka na strane zamestnávateľa a zamestnanec až do uplynutia výpovednej doby nemusí chodiť do práce, naoko jeho pracovné miesto je zrušené. Za daný čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy.

64.Zamestnávateľ musí preukazovať existenciu písomného rozhodnutia o organizačnej zmene. Rozhodnutie o organizačných zmenách nesmie byť účelové, musí vždy sledovať zefektívnenie práce, či rozhodnutie o organizačných zmenách prijaté účelovo len s cieľom dať výpoveď konkrétnemu zamestnancovi bez toho, aby zanikla objektívne potreba vykonávať jeho prácu. V konaní neplatnosť výpovede danej podľa § teraz 63 ods. 1 b/ ZP, súd nie je povinný zaoberať sa platnosťou rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene ako predbežnou otázkou, pretože takéto rozhodnutie nie je právnym úkonom podľa §1 v spojení s §34 a nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spíjali zmenu vznik alebo zánik práv a povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide iba o skutočnosť, faktický úkon, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom na právne úkony v prípade, keď to ustanovujú právne predpisy a ktorá sama o sebe nie je spôsobilá privodiť následky v právnych

vzťahoch účastníkov. Rozhodnutím o organizačnej zmene sa v konaní možno zaoberať len ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje ako platnosť výpovede a to vzhľadom na okolnosti existujúce v čase dojednania výpovede. Skutočnosťami, ktoré nastanú ex post po urobení úkonu , sa nemožno zaoberať. Organizačné zmeny musia myť trvalý a nie Výber konkrétneho pracovníka , ktorý sa stal nadbytočným, je ponechaný na organizácii.

65.Žalovaný prijal rozhodnutie o organizačnej zmene 15.7.2010, s účinnosťou od 16.7.2010, kedy bolo štátnozamestnanecké miesto žalobkyne, ako aj ďalšieho zamestnanca zrušené. Jej štátnozamestnanecký pomer u žalovaného sa však neskončil automaticky, ale žalovaný sa rozhodol skončiť jej štátnozamestnanecký pomer výpoveďou a to prvý krát z 15.7.2010. Žalovaný dal žalobkyni prvú výpoveď 15.7.2010, čo nebolo medzi stranami sporné; ktorú ale vzal žalovaný v septembri 2010 so súhlasom žalobkyne späť. Žalobkyňa bola následne PN od 16.7.2010 do 6.7.2011. Žalobkyňa bola osobou so zdravotným postihnutím, kedy služobný úrad môže dať takému občanovi výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, a to pod sankciou neplatnosti výpoveď. V čase prvej výpovede 15.7.2010, žalovaný takýmto rozhodnutím nedisponoval. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne sa teda neskončil a trval.

66.Je prirodzené, že žalobkyňa počas doby od 16.7.2010, a následnej PN, a nástupu žalobkyne do zamestnania po skončení PN, nevykonávala pre žalovaného žiadnu prácu, z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa , ako aj, že žalovaný usporiadal svoje pracovné činnosti v nadväznosti na zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, tak, ako bolo uvedené v organizačnej štruktúre. Žalovaný žalobkyňu síce evidoval v stave ako štátneho zamestnanca, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, ale nemal pre neho prácu , resp. po zistení, že pre neho inú vhodnú prácu nemá, s ňou mohol skončiť štátnozamestnanecký pomer niektorým zo spôsobov uvedených v § 46 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z.z., aj za splnenia podmienky podľa § 50 cit. zák. ust.. Výpovedný dôvod tu môže byť daný dlhší čas, než sa organizácia rozhodne ho uplatniť. Musí však trvať v čase, keď výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru bola daná.

67.Súd dospel k záveru, že výpovedný dôvod, tak, ako ho vymedzil žalovaný už prvej výpovedi bol daný aj s odstupom rokov od jeho vzniku. Odlišná vo vzťahu k výpovednému dôvodu by bola situácia, kedy by po vzniku výpovedného dôvodu uvedeného v prvej výpovedi žalobkyňa vykonávala inú prácu, ako tú, ktoré pozícia bola zrušená, nejaký čas by túto prácu vykonávala a následne by bol v rámci výpovede žalovaného z 18.5.2012 voči nej aplikovaný tento pôvodný výpovedný dôvod. V takom prípade by už príčinná súvislosť medzi výpovedným dôvodom a výpoveďou daná nebola. Žalobkyňa však inú prácu od 15.7.2010 do 18.5.2012 nevykonávala, bola PN do 6.7.2011 a po nástupe po skončení PN 6.7.2011 jej žalovaný neprideľoval žiadnu prácu.

68.Súd posudzuje splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok podanej výpovede existenciu organizačnej zmeny, povinnosť ponuky inej vhodnej práce a v prípade žalobkyne, ako občanovi so zdravotným postihnutím aj právoplatné rozhodnutie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Nesplnenie čo len jednej, má za následok vyhlásenie skočenia pracovného pomeru za neplatné. 69.Vykonaným dokazovaním bola preukázaná organizačná zmena u žalovaného, spočívajúca v zrušení dvoch štátnozamestnaneckých miest, od 16.7.2010, o.i. aj štátnozamestnanecké miesto žalobkyne. Výpovedný dôvod je vo výpovedi uvedený jednoznačne, nezameniteľne, pozícia, ktorú vykonávala žalobkyňa bola zrušená, čo sa premietlo aj do zmeny organizačnej štruktúry. V prípade žalobkyne, ako občana so zdravotným postihnutím, bol splnený aj ďalší hmotnoprávny predpoklad platnej výpovede a to právoplatné rozhodnutie príslušného úradu práce, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj z príslušného spisu úradu práce, ktorý si súd pripojil na základe vlastného doplnenia dokazovania. 70.K námietkam žalobkyne, že žalovaný sa ani nepokúsil skončiť s ňou štátnozamestnanecký pomer dohodou, ktorý spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - dohoda, má podľa nej prioritu, pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, čo už samotné zakladá neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, súd uvádza, že spôsoby skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú uvedené v ust. § 46 zák. č. 400/2009 Z.z.. Voľba spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je na zamestnávateľovi, (ako aj na zamestnancovi), a zamestnávateľovi dáva na výber, spôsob aký zvolí a ako bude riešiť konkrétne skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru. Ustanovenie § 47 ods. 1 b/, nie je sankcionované doložkou neplatnosti úkonu, pre nedodržanie ponukovej povinnosti sa dohodnúť najskôr na skončení pomeru dohodou. V ust. §47 cit. zák., sa uvádza, že služobný úrad môže dať výpoveď, preto možnosť skončiť služobný pomer, aj dohodou ma podľa názoru skôr doporučujúci charakter. Ani žalobkyňa netvrdila, že prípadne by ona sama iniciovala skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou. Súd má za to, že uvedené nezakladá samostatne dôvod neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. 71.K ďalším námietkam, na ktoré poukazovala žalobkyňa v súvislosti s neplatnosťou, že : -zamestnávateľ s ňou neuzatvoril pracovnú zmluvu podľa § 42 ZP, súd uvádza, že jej štátnozamestnanecký pomer vznikol na základe vymenovania, dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu podľa zák. č. 312/2001 Z.z., a podľa § 129 zák. č. 400/2009 Z.z., rozhodnutie o vymenovaní, na základe ktorého vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31.10.2009 sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona, -žalovaný má povinnosť preukázať, že po zrušení pracovného miesta, neprijal do 6 mesiacov na toto miesto iného zamestnanca, súd uvádza , že podľa § 61 ods. 3 ZP, ak zamestnanec dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto miesto iného zamestnanca, -žalovaným nebolo predložené písomné vyjadrenie odborového orgánu o organizačných zmenách , resp. či stále platí vyjadrenie spred dvoch rokov, súd uvádza, že ust. § 74 ZP, ktoré ,ktoré upravovalo účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru v období výpovede na uvedené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nevzťahovalo, lebo § 74 bol vypustený zák. č. 257/2011 Z.z., a nebola tak daná povinnosť vopred prerokovať výpoveď, -žalovaným nebol vykonaný osobný pohovor so žalobkyňou , ale stresové situácie prevzatia výpovede alebo poznámky, že tu už nebude, súd uvádza, že vykonanie osobného pohovoru nie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede, žalovaný uviedol, že výpoveď bola doručovaná osobne na pracovisku,

- nebolo umožnené nahliadnuť do KZ, súd uvádza, že toto nie je hmotnoprávna podmienka dania výpovede.

72.Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pre žalobkyňu nemá iné vhodné štátnozamestnanecké miesto.

73.Žalobkyňa ako jeden z dôvodov neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uviedla, že žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť. 74.Žalovaný písomne v liste, aj osobne 15.7.2010 žalobkyni oznámil, že podľa § 47 ods. b/ zákona, ako služobný úrad nemá žiadne iné štátnozamestnanecké voľné miesta zodpovedajúce kvalifikácii, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Rozhodujúce obdobie vo vzťahu ku ponukovej povinnosti zamestnávateľa 75.Platnosť právnych úkonov, vrátane úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov treba posudzovať k okamihu a so zreteľovom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. 76.Z ustálenej judikatúry vyplýva, že splnenie ponukovej povinnosti sa viaže k voľným štátnozamestnaneckým miestam, ktorými zamestnávateľ disponuje v čase podania výpovede. Splnenie ponukovej povinnosti tak podľa názoru súdu možno skúmať do dňa 18.5.2012,( doručenie výpovede ), kedy bola daná výpoveď žalobkyni preskúmavaná v tomto konaní. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa 77.Nemožnosť zamestnanca zamestnať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. 78.Voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi pred daním výpovede, nie je miesto uvoľnené len dočasne, napr. počas pracovného voľna poskytnutého inému pracovníkovi z dôvodu jeho dôležitej prekážky v práci. Aby bola splnená ponuková povinnosť , musí mať zamestnávateľ potrebu, aby určitá pracovná činnosť bola reálne vykonávaná. 79.Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkazu pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z § 47 cit. zák., platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukazovať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí pred daním výpovede tvrdiť a preukázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste , ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne kvalifikácii. Táto podmienka je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť odpadá. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana

zamestnanca. Platnosť výpovede danej organizáciou z dôvodu §63 ods. 1 písm.b/ nie je podmienená absolútnym znížením počtu pracovníkov. Nie je vylúčené, aby pri nedostatku pracovníkov určitého povolania organizácia prijala ďalších pracovníkov 80.Ak zamestnávateľ tvrdí, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo v mieste výkonu práce zamestnanca pre neho neexistovala žiadna vhodná práca, je na zamestnávateľovi, aby preukázal, že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami. Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti pracovného miesta totiž nemožno od zamestnanca požadovať. 81.Ponuka vhodnej práce musí spĺňať priestorové a vecné kritérium. Požiadavky priestorového kritéria splna zamestnávateľ vtedy, keď zamestnancovi ponúkne prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Miesto výkonu práce je podľa § 43 ods. 1b/ podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Pri vecnom kritériu nie je zamestnávateľ pri výbere vhodného druhu práce limitovaný obsahom pracovnej zmluvy. Podľa § 55 ods. 5 ZP, pre posúdenie vhodnosti práce sa vyžaduje, aby práca zodpovedala zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca. Obligatórnymi kritériami sú zdravotná spôsobilosť a schopnosti zamestnanca. Ak by totiž chýbala potrebná kvalifikácia, je možné tento nedostatok riešiť predchádzajúcou prípravou na výkon iného druhu práca. 82.Žalovaný písomnými podaniami z 11.2.2016, 18.7.2016, 30.8.2016, 18.11.2016 predložil organizačnú štruktúru určených jednotlivých pracovných miest, opisy a charakteristiky a pracovné náplne pracovných miest k dátumom 1.1.2010,14.7.2010,16.7.2010,7.5.2012, menný zoznam zamestnancov s určením dátumu vzniku a ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru, popr. zmeny v rámci organizačného útvaru organizácie, zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer vznikol medzi 1.4.2012 do 1.10.2012, zoznam výberových komisií s požiadavkami na pracovné miesto, zoznam neobsadených pracovných miest od 1.4.2012 do 1.10.2012, taktiež predloženie podkladov zo Sociálnej poisťovne všetkých novoprijatých zamestnancov žalovaného od 1.4.2012 do 1.10.2012 a ku dňu 5.6.2013 - deň ukončenia PN žalobkyne, Organizačný poriadok č. 518/2011 so Schémou organizačnej štruktúry, vyjadrenie k podaniam žalobkyne, podaním z 18.4.2017 doložil doklady o prechode zamestnancov bývalých krajských veterinárnych a potravinárskych správ na žalovaného s prílohou - súhrnným delimitačným protokolom, doplnené podaním z 16.6.2017.

83.Žalovaný predložením listinných dôkazov preukázal, že označované miesta boli ku dňu výpovede obsadené inými zamestnancami, a teda svoju dôkaznú povinnosť splnil. 84.Zamestnanec splní bremeno tvrdenia len vtedy, ak označí konkrétne miesto , ktoré boli v dobe podania výpovede voľné v mieste výkonu práce, nestačí, ak len všeobecne uvedenie počet voľných miest , ktoré boli pred daním výpovede evidované. 85.Žalobkyňa v písomnom podaní 29.7.2016 označila voľné miesto: X.. Q. Š. - 10.6.2012 odišla na materskú dovolenku- v čase podávania výpovede jej mali miesto ponúknuť. 86.Žalovaný v písomnom vyjadrení 30.8.2016 k voľnému miestu X.. Š. uviedol, že odišla na materskú dovolenku, jej pracovné miesto bolo prerozdelené medzi ostatných zamestnancov, náplňou bola ochrana zvierat, žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady - zootechnika. 87.Žalobkyňa v písomnom podaní z 29.7.2016 ďalej uviedla, že veľa zamestnancov v r. 2012 skončilo pracovný pomer, je možno dôvodne predpokladať, že žalovaný mal v čase podávania voľné pracovné miesto, ktoré jej mohol ponúknuť. Uviedla, že X.. E. J. O. O. W., ktoré ukončili pracovný pomer dohodou k 30.9.2012 a k 31.12.2012 - žalovaný jej mal miesto ponúknuť, X.. V.Z. K. bola 30.9.2012 trvale preložená, vzniklo voľné miesto. Poukázala na možnosť ponúknuť aj voľné miesta na regionálnych veterinárnych správach. 88.Žalovaný v písomnom vyjadrení z 30.8.2016 uviedol, že miesto N.. J. - predkladateľka anglického jazyka - miesto bolo zrušené z dôvodu krátenia finančných prostriedkov, tiež by žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady. Miesto N.. W.-S. bola zamestnankyňa KVaPS Žilina, ktorá bola zrušená zákonom č. 342/2011 Z.z., práva a povinnosti z miest z nich prešli od 1.11.2011 na žalovaného. Toto miesto bolo žalovaným následne zrušené a nakoľko X.. W. bola v čase zrušenia týchto miest na materskej dovolenke, nebolo možné s ňou skončiť pomer, jej štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené k 31.12.2012. Žalobkyňa bola v tom čase PN. Zrušenie všetkých štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo verejnom záujme nastalo z dôvodu krátenia rozpočtu žalovaného, zrušené miesta nie je možné znova obsadiť. 89.Súčasne v danom podaní uviedol, že na základe odporúčaní auditu, ktorý vykonala u žalovaného v r. 2010 Európska komisia, bolo potrebné, aby žalovaný kreoval nový odbor auditu a kontroly. Činnosti vykonávané v tomto odbore si vyžadovali a vyžadujú , aby bolo na odbore zastúpenie odborníkov z oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, veterinárneho lekárstva a práva.

Súčasne v danom podaní uviedol, že na základe odporúčaní auditu, ktorý vykonala u žalovaného v r. 2010 Európska komisia, bolo potrebné, aby žalovaný kreoval nový odbor auditu a kontroly. Činnosti vykonávané v tomto odbore si vyžadovali a vyžadujú , aby bolo na odbore zastúpenie odborníkov z oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, veterinárneho lekárstva a práva. Odbor auditu a kontroly je zodpovedný za výkon auditov, prešetruje podnety spotrebiteľov a sťažnosti, zodpovedá za prípravu rozhodnutí o žiadostiach o sprístupnenie informácií a žalovaný zároveň plní aj úlohy odvolacieho orgánu voči rozhodnutia o sprístupnení informácií, ktoré v prvom stupni vydávajú regionálne veterinárne a potravinové správy. Pre zabezpečenie riadneho vykonávania úloh Odboru auditu a kontroly bolo nevyhnutné na daný odbor prijať zamestnanca s právnickým vzdelaním, ktorý má prehľad o všeobecne záväzných právnych predpisoch a právne záväzných aktoch Európskej únie v oblasti odbornej pôsobnosti žalovaného a zároveň má odborné znalosti z oblasti správneho práva a osobitných právnych predpisov týkajúcich sa vykonávania auditov, sprístupňovania informácií a prešetrovania podnetov a sťažností. Žalovaný sa vzhľadom na požiadavky spotrebiteľov v roku 2012 rozhodol vytvoriť nový informačný systém „Portál úradných kontrol“, ktorý informuje o vykonaných úradných kontrolách a zistených nedostatkoch pri úradných kontrolách pričom bolo uvažované, že na vytvorenie a zabezpečenie riadnej prevádzky tohto portálu na základe Dohody o vykonaní práce bude prijatý zamestnanec so vzdelaním v oblasti informatiky. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo možné v danom období tento portál zriadiť ani prijať zamestnanca. Toto pracovné miesto vzhľadom na danú skutočnosť žalovaný neuvádza ako voľné miesto, na poukázané pracovné miesto databázového analytika/informatika neprijala a neprebehlo ani žiadne výberové konanie. Regionálne veterinárne a potravinové správy (ďalej len „RVPS“) sú rozpočtovými organizáciami, ktoré sú finančnými vzťahmi napojené na rozpočet žalovaného. RVPS sú však samostatnými organizáciami a samostatnými služobnými úradmi a žalovaný nemá prehľad o ich voľných štátnozamestnaneckých/ pracovných miestach. O prijatí zamestnanca rozhoduje riaditeľ RVPS a žalovaný nemá právo umiestňovať svojich zamestnancov na RVPS ani svojim zamestnancom tieto voľné miesta ponúkať. RVPS majú vlastné oddelenia ekonomiky, ktoré samostatne vyhlasujú a realizujú výberové konania. 90.Na podporu svojho tvrdenia pripojil listinu - Rozhodnutie žalovaného z 25.9.2012 o organizačnej zmene žalovaného z dôvodu zníženia rozpočtu na rok 2013 o 5% z úrovne schváleného rozpočtu na rok 2010 s účinnosťou k 31.12.2012.Na základe uvedeného rozhodol 24.9.2012 o zrušení 10 pracovných miest v služobnom úrade, 9 miest v štátnej službe a Rozhodnutie žalovaného z 27.11.2012 o zmene organizačnej štruktúry dňom 31.12.2012 vo výkone práce vo verejnom záujme o jedného zamestnanca obsadeného N.. W.. 91.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 uviedla, že listom 6.7.2011 požiadala priamo N.. D. o trvalé preloženie na RVPS do Topoľčian, mala záujem pracovať bližšie k bydlisku. Ak žalovaný mal voľné miesto na tejto regionálnej správe, mali jej ho ponúknuť. Predložila kópiu žiadosti adresovanú žalovanému z 6.6.2011. 92.Žalovaný k danému tvrdeniu žalobkyne ústne na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o žiadosti žalobkyne o trvalé preloženie, nie je opatrená podacou pečiatkou žalovaného, obsadzovanie štátnozamestnaneckého miesta patrilo výlučne do kompetencie vedúceho služobného úradu a len on mohol žalobkyni ponúknuť voľné miesto , o takomto preložení rozhoduje služobný úrad , do ktorého sa chce štátny zamestnanec dať preložiť. Po preverení situácie zistil, že v tom čase voľné miesto v Topoľčanoch nebolo. 93.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 ďalej uviedla, že žalovaný prijal veľké množstvo zamestnancov: D. C. - prijatý - 20.10.2011,D. U. - prijatá - 20.10.2011,D. A. - prijatá - 1.07.2011,D. S. - prijatá - 20.10.2011,D. K. - prijatá - 1.10.2013,P. E. - prijatá - 20.10.2011,P. A. - prijatý - 01.04.2013,Z. U.

- prijatá - 1.11.2011,Z. S. - prijatý - 20.10.2011,H. N. - prijatý - 20.10.2011,S. W. - prijatý - 20.10.2011,J. N. - prijatá - 18.10.2010,J. C. - prijatá - 20.10.2011,J. O. - prijatá - 1.9.2013,Q. N. - prijatá - 5.11.2013,K. S. - prijatá - 1.01.2011,K. O. - prijatá - 20.10.2011,K. K. - prijatý - 1.4.2013,K. T. - prijatá - 1.1.2010,K. K.

- prijatá - 20.10.2011,K. I. - prijatá - 20.10.2011,K. O. - prijatá - 20.10.2011,K. T. - prijatá - 20.10.2011,R. N. - prijatý - 1.5.2012,R. W. - prijatý - 1.8.2013,R. S. - prijatý - 20.11.2011,V. S. - prijatý - 01.01.2013,N.Č. K. - prijatá - 1.1.2011,N. D. - prijatá - 16.2.2012,I. A. - prijatá - 20.10.2011,I. Ľ. - prijatá - 20.11.2011,B. S. - prijatá - 20.10.2011, C. Ľ. - prijatý - 20.10.2011,Š. O. - prijatý - 1.11.2011,Š. Q. - prijatá - 5.8.2010. 94.Žalobkyňa v písomnom podaní z 20.12.2016 zvýraznila, že 1.1.2013 bol prijatý do zamestnania S. V., X.X.XXXX bol prijatý K. K., X.X.XXXX bol prijatý A. P.. Títo mali stredoškolské zamestnanie, išlo o vhodné miesta pre žalobkyňu. Dňa 20.11.2011 bola prijatá S. B. na pozíciu referent krízového manažmentu. Túto funkciu vykonávala žalobkyňa na OVTS v Topoľčancoch, mali jej ho ponúknuť.

95.Žalovaný vo vyjadrení k veľkému počtu zamestnancov, ktorí prešli spoločne ku žalovanému k jednému a tomu istému dátumu 20.10.2011 uviedol, že títo prešli ku žalovanému na základe zákona č. 342/2011 Z.z., ku dátumu 20.10.2011 ( D., D., D., D., P., Z., Z., H., S., J.X., K., K., K., K., K., R., N., I., I., B., C., Š.). D. prijatá 1.10.2013 na čisto veterinárnu pozíciu, kde sa vyžadovalo veterinárne vzdelanie, P. - vrátnik ,prijatý 1.4.2013 - ale v tom čase bola žalobkyňa PN, N. J. - prijatá 18.10.2010 na pozíciu s právnickým vzdelaním, žalovaná bola v tom čase PN, J. - prijatá na miesto s kvalifikačným predpokladom právo, K..Q. prijatá na veterinárnu pozíciu, K. prijatá na právny odbor, požadované právnické vzdelanie, K. K. - pozícia šofér prijatý 1.4.2013 - v tom čase žalobkyňa bola PN a v čase výpovede nebolo miesto voľné, T. K. prijatá 1.1.2010 - upratovač, ale bez relevancie k prípadu vzhľadom k dátumu prijatia, N. R. - odborník na pokusy na zvieratách, prijatý na základe dohody o vykonaní práce od 3.5-4 .5.2012 a od 29.11.2012-30.11.2012, K.. N. - prijatá na odbor zdravia a ochrany zvierat vyžaduje sa veterinárne vzdelanie, prijatá 16.2.2012. X.. S. B. prešla zo zákona ako zamestnanec v r. 2011 na činnosti súvisiace s CO, BOZP a PO, ktorú pozíciu vykonávala na krajskej správe v Trenčíne, a ktoré činnosti boli u žalovaného zabezpečované prostredníctvom krajských správ. V čase výpovede žalovaný nemal na toto voľné miesto, pracuje na tejto pozícii doposiaľ. 96.Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 20.12.2016 zdôraznila, že pracovná náplň práce na pozícii štátneho radcu, ktorej obsadenie bolo predmetom výberového konania ref. č.: výber z 2012/2/OAaK je rovnaká, aká bola u žalobkyni. Kvalifikačným predpokladom, ktorý žalovaný požadoval od uchádzačov bolo dosiahnutie vysokoškolského vzdelania v odbore právo, ale z predložených dokumentov od žalovaného nevyplýva, že by bola daná predmetná pracovná pozícia obsadená osobou s právnickým vzdelaním. V prípade, ak bolo toto pracovné miesto bolo vhodné aj pre ňu a preto jej ho žalovaný mal ponúknuť. Taktiež 1.5.2012 bol do zamestnania prijatý N. R., žalovaný vedel o zrušení miesta a teda jej mal miesto ponúknuť.

97.Taktiež žalobkyňa dala do pozornosti súdu, že pri pracovnej pozícii odborný radca vo výberovom konaní č. 2012/3/OAaK, požadoval žalovaný zameranie veterinárna medicína, avšak pracovná náplň tejto práce je podobná ako mala žalobkyňa. Pri tejto pracovnej pozícii bolo náplňou práce aj vnútorný audit a z tohto dôvodu je to vhodným pracovným miestom pre žalobkyňu.

98.Taktiež žalobkyňa dala do pozornosti, že na pozíciu štátneho radcu na vo výberovom konaní 2012/1/ ZAOZ bola totožná pracovná náplň.

99.Žalovaný vo vyjadrení ku výberovým konaniam uviedol, že Výberové konania - 2012/1/ZAOZ - kde uvádza žalobkyňa, že je totožná náplň ako má ona, je to zdravie a ochrana zvierat, kde je vyžadované veterinárne vzdelanie, je to veterinárne miesto. Bola prijatá K.. N.. Výberové konanie 2012/2/ OAaK, kvalifikačným predpokladom bolo právnické vzdelanie . Poukazuje na stanovisko, kde vysvetlil, že sa etabloval úplne nový odbor auditu a kontroly , kde potrebovali vytvoriť tím , ktorý vykonáva odborné audity vyplývajúce z nariadenia EK. Výberové konanie bolo v júli 2012.Bola prijatá K.. T.. Výberové konanie 2012/3/OAaK, odbor auditu a kontroly v Košiciach.Boa prijata K.. D.. Zamestnankyňa S. B. prešla zo zákona v r. 2011 z pracoviska v Trenčíne 100.V doplňujúcom písomnom vyjadrení z 18.4.2017 žalovaný uviedol, že na základe zákona č. 342/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z.z. a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 342/2011 Z.z.) boli krajské veterinárne a potravinové správy zrušené s účinnosťou od 1.11.2011.

-Na základe zákona č. 342/2011 Z.z., na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR (ŠVPS SR) prešli vyššie uvedené kompetencie bývalých krajských veterinárnych a potravinových správ mimo iného aj kompetencia -vykonávať vnútorné audity veterinárnych kontrol, ktoré vykonávajú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv a -rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa a ústav kontroly liečiv,

-Okrem toho podľa § 23 ods. 6 druhá veta zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách Štátna veterinárna a potravinová správa určuje dokumentované postupy úradných kontrol potravín podľa tohto zákona a vykonáva transparentným spôsobom a v súlade s osobitným predpisom vnútorné audity úradných kontrol potravín uskutočňovaných regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami.

-V súvislosti s nevyhnutnosťou kontinuálneho zabezpečovania činností, ktorých výkon prešiel k 1.11.2011 na ŠVPS SR a plnením úloh na úseku vnútorných auditov a druhostupňovej agendy a najmä kontinuity práce, ako aj zabezpečenia záležitostí týkajúcich sa preloženia zamestnancov (administratívne záležitosti, elektronický prihlasovací systém atď.) a tým, že bolo nevyhnutné zabezpečiť vybavovanie agendy odvolacích správnych konaní z dôvodu plynutia procesných lehôt, došlo k trvalému preloženiu uvedených zamestnancov (stav uvedený v delimitačnom protokole) menovite D., D., D., D., P., Z., Z., H., S., J., K., K., K., K., K., R., N., I., I., B., C., Š. k 20.10.2011. Išlo len o zamestnancov, ktorí aj tak k 1.11.2011 zo zákona prechádzali na ŠVPS a nešlo o pribratie nových zamestnancov zvonku, teda mimo organizácie.

-Vzhľadom na to, že odbor auditu a kontroly je zodpovedný za výkon vnútorných auditov podľa zákona č. 39/2007 Z.z. a podľa zákona č. 152/1995 Z.z., prešetruje podnety spotrebiteľov a sťažnosti, zodpovedá za prípravu rozhodnutí o žiadostiach o sprístupnení informácií a žalovaná zároveň plní aj úlohy odvolacieho orgánu voči rozhodnutiam o nesprístupnení informácií, ktoré v prvom stupni vydávajú regionálne veterinárne a potravinové správy, činnosti vykonávané na tomto odbore si vyžadujú, aby bolo na odbore zastúpenie odborníkov v oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, veterinárneho lekárstva a práva.

-K organizačnej zmene uviedol, že pri zmene nemusí ísť nevyhnutne len o zníženie počtu zamestnancov, ale môže nastať aj zvýšenie počtu v dôsledku toho, že organizácia potrebuje zmeniť kvalifikáciu zamestnancov a zmenila sa činnosť jej práce, čo nastalo aj v prípade ŠVPS SR.

-Na odbor legislatívny a právny boli z KVPS preložení S.. T. K., X.. Ľ. I., K.. N. H., K.. O. K., X.. I. K., K.. K. K., K.. Ľ. C., kde vykonávajú agendu v druhom stupni vo veciach, v ktorých je prvostupňovým orgánom regionálna veterinárna a potravinová správa, pričom práve kvôli tomu odbor legislatívny a právny je zastúpený nielen zamestnancami s právnickým vzdelaním ale aj skúsenými vecniarmi z oblasti veterinárneho lekárstva a odborníkmi v oblasti hygieny potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu, ktorí túto agendu vykonávali už na KVPS.

-Na referát BOZP, PO, CO bola preložená zamestnankyňa X.. S. B., ktorá mala absolvované školenia v oblasti CO, BOZP, PO, vykonávala preventívne protipožiarne prehliadky, poskytovala odborné školenie zamestnancov z PO a BOZP už na bývalých KVPS. Menovaná zamestnankyňa zabezpečovala a kontrolovala dodržiavanie legislatívy v oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti a ochrane pri práci už pred trvalým preložením a zabezpečuje tieto činnosti aj v súčasnosti.

-Žalovaný ako vysoko špecializovaný orgán štátnej správy v oblasti zdravia zvierat, ochrany zvierat, bezpečnosti potravín plniaci nezastupiteľné úlohy pri ochrane zdravia ľúdí má právo prijať zamestnancov s potrebnými kvalifikačnými predpokladmi a pracovnými skúsenosťami, aké potrebuje na efektívne fungovanie a žalobkyňa nemôže vyžadovať, aby si žalovaná nemohla sama určiť a špecifikovať, akých zamestnancov potrebuje pre plnenie svojich pracovných činností a úloh. Ak je na určitú pracovnú pozíciu podmienkou mať absolvované právnické alebo veterinárne vzdelanie, musí mať uchádzať ukončené príslušné vzdelanie a nie je prípustné, obsadiť pracovnú pozíciu osobou, ktorá nedisponuje adekvátnym vzdelaním v danom odbore.

-Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne, že pracovné miesta vyššie uvedených zamestnancov boli pre ňu vhodné, je nepravdivé, keďže žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady ani na jedno z uvedených miest, pričom tieto miesta v čase podania výpovede žalobkyne boli obsadené. Z uvedeného dôvodu sa na dané miesta v žiadnom prípade ani nemohla vzťahovať ponuková povinnosť (podrobnejšie kvalifikačné predpoklady na jednotlivé pracovné pozície boli špecifikované v predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 11.4.2017).

101.V písomnom vyjadrení z 16.6.2017 doplnil, že v uvedenom prípade neboli vytvorené žiadne nové pracovné miesta, ale v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zo zákona č. 342/2011 Z.z., tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcich stanoviskách a v záujme zabezpečenia kontinuity práce pri plnení nových kompetencií. Došlo iba k preloženiu uvedených zamestnancov z krajských veterinárnych a potravinových správ spolu s pracovnými miestami a to ku dňu 20.10.2011 a tieto miesta by boli aj tak k 1.11.2011 prešli ŠVPS SR, na zabezpečenie fungovania ŠVPS SR prešli už k 21.10.2011.

102.Žalovaný predložením listinných dôkazov preukázal, že označované miesta boli ku dňu výpovede obsadené inými zamestnancami, resp. že v dôsledku organizačnej zmeny, ktorý sa spravidla rovná výpovednej dobe obsadené inými zamestnancami, nemal tak voľné miesto, a teda svoju dôkaznú povinnosť splnil.

103.Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu žalobkyne v danej časti nie je možné vyhovieť, keď podľa platnej právnej úpravy žalovaný mohol dať výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru, keď sa miesto zrušuje alebo sa zrušilo, keď služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca inú vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom porade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Podmienkou bol aj predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce podľa osobitného predpisu. Súd je názoru, že všetky uvedené zákonné podmienky boli splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje výpoveď z 7.5.2012 danú žalobkyni 18.5.2012 za platnú a žalobu v danej časti zamietol.

Neplatnosť výpovede pre rozpor s dobrými mravmi.

104.Žalobkyňa mala za to, že postup žalovaného vo veci jej výpovede bol v rozpore s dobrými mravmi.

105.Neplatnou je aj výpoveď, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá , že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. Výpoveď daná zamestnávateľom je možná len z taxatívnych dôvodov uvedených v zákone. Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t.j., keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon, alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom sa rozumie nielen rozpor so zák. č. 400/2009 Z.z., ZP, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch podľa OZ, kde výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Neplatná je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi . Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku.

106.V tejto súvislosti súd zisťoval skutočný motív žalovaného k prijatiu organizačnej zmeny u žalovaného k r. 2010 a skutočné dôvody pre výpoveď práve žalobkyni, pre posúdenie, či tento jednostranný právny úkon je /nie je v rozpore s dobrými mravmi.

107.Odhliadnuc od zákonných kritérií výpovede ( písomná forma, doručenie do vlastných rúk, naplnenie výpovedného dôvodu, dodržanie zákonných lehôt) súd preskúmal aj výpovedný dôvod, kde sa sústredil na tri základné otázky ( či ide o organizačné zmeny, či je daná príčinná súvislosť medzi zrušením miesta a organizačnými zmenami). O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ciele a zamestnávateľ a iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade/rozpore pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi. O organizačných zmenách, aj výbere zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali.

108.V prejednávanej veci nevyplynuli z dokazovania také zistenia a skutočnosti, ktoré by súd vyhodnotil v zmysle, že žalovaný mal zámer zastrieť svoje skutočné plány v súvislosti s výpoveďou žalobkyni. Rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene vychádzalo z úloh uložených vládou SR v súvislosti so znižovaním počtu zamestnancov v rozpočtových a príspevkových organizáciách. Žiadna zo strán netvrdila, že medzi nimi boli ešte pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene nekorektné vzťahy, napätie, že by žalovaný mal voči žalobkyni výhrady - skryté dôvody a potreboval sa jej zbaviť týmto spôsobom. Z tohto pohľadu súd nemá za to, že daná výpoveď je v rozpore s dobrými mravmi.

109.V časti žalobného návrhu žalobkyne na :uloženie povinnosti žalovanému zaradiť žalobkyňu na pôvodnú prácu a pôvodné pracovné miesto, uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne od 1.8.2012 do vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, náhradu mzdy vo výške 525,70 eur mesačne odo dňa nasledujúceho po dni vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, kým žalovaný umožní jej pokračovať v práci, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť nemajetkovú ujmu 33.000 eur z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 213 v rozhodnutí, ktorým rozhodne o všetkých procesných nárokoch.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku jej bolo oznámené, aby si išla prevziať na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).