Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu DAK profi, s.r.o., so sídlom Humenné, Duchnovičova 1677/2, IČO: 45 845 581, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vodná 6, proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 31. mája 2017 č.: IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17, na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný vydal dňa 31.05.2017 pod č.: IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 Protokol o výsledku inšpekcie práce (Protokol) podľa § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2, 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa (ďalej len „kontrolovaný subjekt, žalobca“) v dňoch 12.08.2016, 18.08.2016, 08.11.2016, 14.11.2016, 28.11.2016, 13.04.2017.

2. Žalovaný v uvedenom Protokole konštatoval, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov v zmysle zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“).

3. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že predmetom hlavnej činnosti kontrolovaného subjektu je stavebná činnosť, že v čase výkonu inšpekcie práce zamestnával celkom 23 zamestnancov, z toho 3 ženy. Inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce zameral na dodržiavanie právnych predpisov za kontrolované obdobie apríl až december 2015. Pri výkone inšpekcie práce zamestnávateľ predložil pracovné zmluvy zamestnancov, mzdový list za kontrolované obdobie, výpisy z banky, evidenciu pracovného času za kontrolované obdobie, skončenie pracovného pomeru. Žalovaný uviedol, že v kontrolovanom subjekte nebola v sledovanom období 12 mesiacov vykonaná inšpekcia práce zameraná na oblasť pracovnoprávnych vzťahov a špecifikoval zistené nedostatky týkajúce sa pracovnoprávnych a mzdových predpisov.

4. Zistené nedostatky:

1. Zamestnávateľ v rozpore s podmienkami ustanovenými v čl. 3 bod 1 písm. c/ Smernice 86/71/ ES Európskeho parlamentu a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb neposkytol zamestnancovi Tomášovi Šutaiovi za obdobie 4-11/2015 mzdu vo výške minimálnej mzdy platnej v členskom štáte vykonávania práce v Belgicku, čím zbavil menovaného zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytnú také ustanovenia právnych predpisov, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou, t.j. právnych predpisov členského štátu Belgicko, v ktorom zamestnanec vo vyššie uvedenom období vykonával prácu. Týmto konaním zamestnávateľ porušil ust. článku 8 ods. 1 Nariadenia EP a R (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím. I.) a ust. § 119 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 5 ods. 6 Zákonníka práce.

2. Zamestnávateľ porušil povinnosť vydať pri vyúčtovaní mzdy za mesiace 4-12/2015 zamestnancovi G.i písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce, čo je v rozpore s ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce.

3. Zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi P. E. za mesiac 12/2015 po termíne splatnosti (náhrada príjmu vyplatená až 16.03.2016), čo je v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v znení neskorších predpisov.

5. Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi P. E. mzdu (mzdy vyplatená - Slovensko- iba v dohodnutej výške) za mesiace 4, 6, 7, 9, 10/2015 po výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve, čo je v rozpore s ust. § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce.

6. Zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi P. E. stravné v plnej výške pri zahraničnej pracovnej ceste (Belgicko) za mesiace 4-11/2015 a porušil povinnosť uspokojiť jeho nároky, čo je v rozpore s § 13 ods. 1 v nadväznosti na § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

7. Čo sa týka nelegálneho zamestnávania, v kontrolovanom subjekte nebola v sledovanom období 12 mesiacov vykonaná inšpekcia práce zameraná na nelegálne zamestnávanie a v čase vykonávania kontroly neboli zistené nedostatky.

8. Opatrenia:

1. Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť zistené nedostatky v časti pracovnoprávne vzťahy v bode B/1.,2.,5. do 30 dní od prevzatia tohto Protokolu.

2. Inšpektor práce v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. uložil kontrolovanému subjektu povinnosť 1. prijať opatrenia, odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, 2. doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po plynutí lehoty na ich odstránenie.

9. V závere Protokolu žalovaný konštatoval, že Protokol bol dňa 26.06.2017 zaslaný mailom na vyjadrenie kontrolovanému subjektu DAK profi s.r.o. Humenné z dôvodu, že konateľ sa zdržiava väčšinou v Belgicku. Ku skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto Protokolu má konateľ možnosť písomne sa vyjadriť v lehote do 30.06.2017 od doručenia tohto Protokolu. Zároveň priloží všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými bo rozporoval zistené skutočnosti a inšpektor práce uzavrie Protokol.

10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že kontrolovaný subjekt dňa 30.06.2017 zaslal žalovanému e-mailom Vyjadrenie k zisteným nedostatkom z protokolu. č.:IPV-15-09-2.3/P-E 24 A25-17 (Vyjadrenie k Protokolu). K písm. B/ bod1. Protokolu uviedol, že podľa čl. 3 ods. 7 Smernice 96/71/ ES prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie sa považujú za súčasť minimálnej mzdy, jedine ak sú vyplácané ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním ako sú cestovné

náklady, stravné a ubytovacie náhrady. Pri predpoklade, že P. by si vypísal cestovné príkazy v rámci zahraničnej pracovnej cesty a dostal dohodnutú hrubú mzdy, tak by podmienka minimálnej mzdy bola splnená. Dohodnuté hrubé mzdy boli uhrádzané spolu so zálohovými platbami. K písm. B/ bod. 2. Protokolu kontrolovaný subjekt argumentoval, že neporušil povinnosť vydať pri vyúčtovaní mzdy za mesiace 4-12/2015 zamestnancovi P. E. písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce, nakoľko tento písomný doklad bol odoslaný spolu s Potvrdením o zdaniteľnej mzde za rok 2015, ktorého doručenie zamestnanec P. E. potvrdil na sociálnej sieti a súčasťou boli aj výplatné pásky. K písm. B/. bod 3. Protokolu kontrolovaný subjekt uviedol, že ako zamestnávateľ sa dostal do omeškania s vyplatením miezd a aj k písm. B/. bod 4. Protokolu kontrolovaný subjekt uviedol, že ako zamestnávateľ sa dostal do omeškania s vyplatením miezd. K písm. B/. bod 5. Protokolu poukázal, že podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách okrem povinností vyplývajúcich zo zákona o účtovníctve pre účtovnú jednotku má povinnosti vo vzťahu k uskutočnenej pracovnej ceste aj zamestnanec. Povinnosti zamestnanca po skončení pracovnej cesty ustanovuje § 36 ods. 7 zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého je zamestnanec povinný do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady, predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená. Kontrolovaný subjekt dôvodil, že zamestnanec nepredložil zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad. Zamestnávateľ nemá predpísané tlačivá a to znamená, že zamestnanec mohol použiť akúkoľvek formu tlačiva zdokladovania nároku na náhrady pri zahraničných pracovných cestách. Aj napriek nepredloženým dokladom na vyúčtovanie náhrad od P. boli uhrádzané mesačné finančné prostriedky.

11. Na základe citovaného Vyjadrenia kontrolovaného subjektu k Protokolu inšpektorát práce dňa 07.07.2017 vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu a k jednotlivým bodom vyjadrenia uviedol:

12. K bodu B/.1. Výška minimálnej mzdy v Belgicku sa vzťahuje aj na zamestnanca P. E.. Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého území zamestnanec vykonával prácu. Vynaložené náklady viažuce sa na dobu výkonu prác v zahraničí nie je možné považovať za súčasť mzdy zamestnanca, a preto tomuto zamestnancovi patrí mzdy vo výške minimálnej mzdovej tarify platnej v Belgicku a zakotvenej v zákonoch, iných predpisoch alebo administratívnych opatreniach, v kolektívnych zmluvách alebo vo výrokoch arbitráže prehlásených za všeobecne uplatniteľné. Zamestnanec vykonával prácu v zahraničí a zamestnávateľ mu vyplatil mzdu, ktorá je nižšia ako výška minimálnej mzdy v Belgicku.

13. K bodu B/.2. V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri vyúčtovaní mzdy vydať zamestnancovi doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce (mzdovú pásku). Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť písomné doručenie výplatnej pásky zamestnancovi. Túto povinnosť zamestnávateľ porušil, zamestnancovi doklady nevydal, ani nezabezpečil ich doručenie (zamestnávateľ nepredložil žiadne dôkazy).

14. K bodu B/.3. a k bodu B/.4.Zamestnávateľ neuviedol žiadne námietky k zistenému nedostatku.

15. K bodu B/.5. Podľa zamestnávateľom predloženej dochádzky (evidencie pracovného času) zamestnávateľ mal zamestnancovi poskytnúť stravné (tzv.“ diéty“) v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty. Túto povinnosť zamestnávateľ voči zamestnancovi porušil a neposkytol mu stravné v zmysle vyššie uvedeného (za každý kalendárny deň), ani za skutočne odpracované dni v Belgicku. Neobstojí tvrdenie zamestnávateľa, že nemá predpísané tlačivá - zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, prípadne ďalšie podmienky pracovnej cesty (cestovný príkaz). Stravné sa na pracovnej ceste neposkytuje vo výške preukázaných výdavkov, ale v sume pevne určenej v závislosti od dĺžky pracovnej cesty (ak by zamestnávateľ stravné neposkytol, pretože zamestnanec mu nedal písomný doklad - tvrdenie zamestnávateľa - jednoznačne porušuje zákon). V zmysle vyššie uvedeného zamestnancovi P. zamestnávateľ neposkytol pri zahraničnej pracovnej ceste stravné v plnej výške (zistený nedostatok).

16. V závere Dodatku č. 1 k Protokolu žalovaný konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností zistené nedostatky uvedené v Protokole v časti pracovnoprávne vzťahy B/.1.,2.,3.,4.,5. nemení a týmto považuje Protokol za uzavretý. Dodatok č.1 k Protokolu bol zaslaný dňa 10.07.2017 kontrolovanému subjektu na e-mailovú adresu, o čom je v administratívnom spise aj priložený doklad.

17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie č.: IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 31.05.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia pojednávania. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

18. Žalobca má za to, že Protokol vypracovaný na základe nesprávnych myšlienkových postupov, na základe nesprávneho výkladu citovaných právnych predpisov, žalovaný nepoužil správny právny predpis pri kvalifikácii správneho deliktu neposkytnutia minimálnej mzdy na základe nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu, žalovaný nezohľadnil dobu odkedy nadobudla platnosť novela Zákonníka práce ohľadom ust. § 5 ods. 6. Protokol je založený na svojvoľnosti žalovaného a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Namietal, že Protokol nebol prerokovaný so žalobcom a so žalobcom nebol prerokovaný ani Protokol v znení Dodatku č. 1, čo považuje žalobca za nezákonný a nesprávny úradný postup. Ďalej sa žalobca domnieva, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, pre nedostatok dôvodov. Stav opísaný v Protokole bol zistený nedostatočne, neobjektívne. Súčasťou Protokolu je aj Vyjadrenie žalobcu k Protokolu, žalovaný vynechal dôkazné prostriedky a dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, žalovaný nesprávne právne a vecne posúdil skutkový stav a preto žalobca je toho názoru, že predmetné rozhodnutie je nezákonné a žalobca bol ukrátený na svojich právach, oprávnených záujmoch.

19. V žalobnom bode 1. Nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav uviedol, že, Protokol je výsledkom činnosti správneho orgánu, na ktorú podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na ktorú sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z toho dôvodu nie je možné Protokol napadnúť žiadnym opravným prostriedkom, ani iným postupom podľa Správneho poriadku a zároveň sa nejedná o rozhodnutie, ktorého preskúmateľnosť by bola vylúčená v zmysle Správneho súdneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uznesenia sp.zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008 a sp.zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011. Žalobca napáda aj postup žalovaného pri vykonávaní inšpekcie práce, ktorý predchádza vydaniu opatrenia v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona o inšpekcii. Opatrenie je obsiahnuté priamo v texte Protokolu. Rozhodnutie napáda v celom jeho rozsahu, poukazuje na nedostatočné a neobjektívne dokázanie tvrdenia žalovaného a na nesprávne právne a vecné posúdenie veci v súlade s Protokolom, že boli žalovaným zistené údajné nedostatky, ktoré majú spočívať v časti B/ bodoch.1. - 5., ktoré aj odcitoval. Namietal, že Protokol neobsahuje popis skutkov s uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným správnym deliktom. Protokol v časti určenia zistených nedostatkov v časti B/. v bodoch 1. - 5. Protokolu sa zakladá len na formálnom konštatovaní žalovaného bez vecného predloženia tvrdenia žalovaného.

20. K časti B/. bod 1. Protokolu žalobca poukázal, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, resp. správne posúdil, avšak nepoužil správny predpis, Smernica č. 86/71/ES Európskeho parlamentu a Rady nepojednáva o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Žalobca argumentoval, že až dňom 18.06.2016 nadobudol účinnosť nový zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Predmetným zákonom sa zároveň mení ust. § 5 Zákonníka práce upravujúce vysielanie zamestnanca. Žalovaný uviedol, že žalobca neposkytol zamestnancovi P. za obdobie 4-11/2015 mzdu vo výške minimálnej mzdy platnej v členskom štáte vykonávania práce v Belgicku, čím mal zbaviť menovaného zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytnú také ustanovenia právnych predpisov, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou, t.j. právnych predpisov členského štátu Belgicko, v ktorom zamestnanec vo vyššie uvedenom období vykonával prácu. Z uvedeného kontrolovaného obdobia je zrejmé, že žalovaný posudzoval stav, keď ešte neplatil zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ani novela Zákonníka práce vzťahujúca sa na predmet kontroly. Žalovaný pri opise stavu, ktorý považuje za nesúladný so zákonom sa zameral len na stručné konštatovanie stavu a len na citovanie príslušných právnych predpisov, pričom ani neuviedol podstatnú náležitosť, aká vlastne mala byť v rozhodnom čase minimálna mzda v Belgicku, v akej skutočnej výške menovanému bola vyplatená mzda, resp. akú mzdu mal dohodnutú v tomto období za výkon práce v Belgicku. Uvedený opis žalovaného sa

javí ako nedostatočný, neobjektívny a nepostačujúci na konštatovanie, že žalobca mal porušiť citované právne predpisy.

21. K časti B/. bod 2. Protokolu argumentoval, že z Protokolu nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel k tomuto záveru. Len konštatovanie, že žalobca mal porušiť povinnosť vydať pri vyúčtovaní mzdy za mesiace 4-12/2015 zamestnancovi P. písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o vykonaných zrážkach, o celkovej cene práce, čo má byť v rozpore s § 130 ods. 5 Zákonníka práce nepostačuje, nakoľko nie je zrejmé z Protokolu, či žalovaný požadoval akúkoľvek dokumentáciu k tomuto zisťovaniu, a či žalobca tieto doklady predložil alebo nie. Takisto nie je zrejmé, z akých podkladov žalovaný vychádzal pri konštatovaní tohto stavu. Takto formulované konštatovanie je pre žalobcu nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

22. K časti B/. bod 3. Protokolu namietal, že inšpektor práce neuviedol, z akých dôkazných prostriedkov vychádzal pri tvrdení, že žalobca mal vyplatiť náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi P. za mesiac 12/2015 až po termíne splatnosti, že náhradu príjmu mala byť vyplatená až 16.03.2016, čo má byť v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v znení neskorších predpisov. Stav je zadokumentovaný nedostatočne a neobjektívne.

23. K časti B bodu 4. Protokolu poukázal na nedostatočne a neobjektívne zhodnotenie zisteného stavu ohľadom tvrdenia žalovaného nakoľko nie je zrejmé, z akého prameňa žalovaný vychádzal keď uviedol, že žalobca mal zaplatiť zamestnancovi mzdu (mzda vyplatená Slovensko iba v dohodnutej výške) za mesiace 4, 6, 7, 9, 10/2015 po výplatných termínoch dohodnutý v pracovnej zmluve, čo má byť v rozpore s § 130 ods. 2, 8 Zákonníka práce. Pre žalobcu je takto formulované porušenie citovaného zákonného ustanovenia nezrozumiteľné a nie je mu zrejmé, čo týmto konštatovaním mal žalovaný na mysli.

24. K časti B/. bod 5. Protokolu argumentoval, že žalovaný neopísal skutočnosť, v akej výške mal menovaný zamestnanec poskytnuté stravné, resp. aká mala byť skutočná výska stravného v rozhodnom období. Takto formulované porušenie citovaných právnych predpisov a opis stavu sa žalobcovi javí ako nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca je toho názoru, že skutkové vymedzenie predmetu administratívneho konania v Protokole spočíva v špecifikácii správneho deliktu, resp. priestupku takým spôsobom, že sankcionované konanie môže byť zameniteľné s konaním iným.

25. Žalobca namietal, že je nepostačujúce konštatovanie žalovaného vo výroku rozhodnutia (body 1.až 5.), nakoľko prístup k dokazovaniu správnych deliktov a porušovanie právnych predpisov musí byť v prvom rade materiálny, a nielen formálny. Bolo by popretím princípu právneho štátu, keby sa dokazovanie správnych deliktov malo vykonávať len tvrdením inšpektorov práce bez presného opisu nedostatku, resp. akým spôsobom bol zistený. Keďže žalovaný v Protokole svoje skutkové závery založil na tvrdeniach kontrolujúcich inšpektorov a aktivite žalobcu spočívajúcej v predložení Vyjadrenia k Protokolu a považoval takto zistený stav za dostatočný, žalobca poukázal, že absencia presného opisu skutkov v Protokole spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ správny orgán zamietol ako dôkaz vyššie uvedené Vyjadrenie žalobcu, tak mal riadne zabezpečiť overenie si tohto Vyjadrenia aj správnym právnym výkladom. Postup žalovaného voči žalobcovi sa javí ako šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy bez riadneho dostatočného a objektívne zhodnoteného stavu uložil opatrenia žalobcovi a následne môže uložiť aj finančný postih.

26. V žalobnom bode 2. Nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku rozhodnutia argumentoval, že podľa jeho názoru opatrenie vo vzťahu k žalobcovi má povahu tzv. sankcie resp. rozhodnutia, ktoré ako také ukladá žalobcovi určité povinnosti, ktoré aby boli vynútiteľné, musia byť náležite špecifikované, čo v danom prípade nebolo splnené. Nezrozumiteľnosť vidí v tom, že opatrenie neuvádza, aké opatrenia na nápravu má prijať žalobca na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, neuvádza, ktoré právne predpisy mal žalobca porušiť, ani neuvádza, z akých príčin. Opatrenie je teda všeobecné a neurčité. Uložené opatrenie považuje za nevykonateľné a nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržiavanie príslušného ustanovenia právnych predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Povinnosť dodržiavať právne predpisy je všeobecná. Nezrozumiteľnosť spočíva aj v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré príslušné ustanovenie právnych predpisov je tým ustanovením, ktoré má byť dodržiavané, ani ktoré konkrétne nedostatky má odstrániť, pričom podľa názoru žalobcu nepostačuje ani odkaz na body Protokolu. Podľa

názoru žalobcu je opatrenie aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobôd, ktoré uvádza, že akékoľvek trestné obvinenie treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Keďže nie je zrejmé, aké opatrenie na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu a akých príčin má žalobca prijať, z tohto dôvodu je následne aj ďalšie opatrenie - predložiť inšpektorátu práce informáciu o splnení opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin, ktoré bolo prijaté na základe Protokolu nepreskúmateľné. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že opatrenie nešpecifikuje, ktoré konkrétne nedostatky má žalobca odstrániť, pričom podľa názoru žalobcu nepostačuje ani odkaz na body Protokolu. Nie je ani zrejmé, ktorému inšpektorátu práce má žalobca doručiť písomnú správu. Žalobca toto svoje vyjadrenie opiera o rozhodovaciu prax súdov SR, ktorých spisové značky citoval.

27. V žalobnom bode 3. Nesprávnosť a nezákonnosť postupu pri vykonávaní kontroly konštatoval, že žalovaný neprerokoval so žalobcom ako zamestnávateľom Protokol a neprerokoval ani Protokol v znení Dodatku podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktorého ustanovenie aj citoval. Z významu slova „prerokovať“ je zrejmé, že je potrebné niečo prediskutovať, prerokovať za osobnej účasti rokovacích strán. Žalovaný Protokol so žalobcom neprerokoval, na prerokovanie žalobcu ani nepredvolal, resp. nepozval, prerokovanie Protokolu žalobcovi ani nenariadil. O prerokovaní, resp. neprerokovaní Protokolu žalovaný nespísal žiadnu zápisnicu. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1 dňa 07.07.2017, v ktorom sa vyjadril k Vyjadreniu žalobcu a Dodatkom č.1 uzatvoril Protokol a tento doručil do vlastných rúk žalobcovi. Keďže podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, tak potom Protokol v znení Dodatku č.1 mohol byť prerokovaný najskôr dňa 07.07.2017, t.j. dňa, kedy bol vypracovaný Dodatok č. 1. Na základe uvedeného má žalobca za to, že samotný Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 31.05.2017, ani Protokol zo dňa 31.05.2017 v znení Dodatku č. 1 nebol prerokovaný a je teda nezákonný, nakoľko povinnosť prerokovať aj dodatok k Protokolu vyplýva z ust. § 13 ods. 2, § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, čo sa však v danom prípade nestalo.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby krajský súd bez nariadenia pojednávania rozhodnutie žalovaného - Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 31.05.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

29. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 27.12.2017, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

30. V vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 23.01.2018 vyjadril právny zástupca žalobcu, pričom zotrval na žalobných dôvodoch a dal do pozornosti súdu rozsudok Krajského súdu Nitra a Krajského súdu Košice, ktorých predmetom je identický prípad, ako je žalobcov. Toto vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo správnemu súdu doručené až dňa 26.01.2018.

31. Správny súd s poukazom na § 137 ods. 4 SSP rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené dňa 17.01.2018 a rozsudok správny súd vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia v súlade s § 137 ods. 3 SSP na úradnej tabuli súdu dňa 25.01.2018.

32. Správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z. - ďalej len „SSP“) účinného od 01.07.2016 po preskúmaní napadnutého Protokolu ako aj Dodatku č. 1, po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.

33. Podľa § 7 ods. 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

34. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním

povereným zamestnancov, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce, je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom, alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

35. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práve, predmet inšpekcie prác e, zistené porušenia predpisom a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedených v protokole, stanovisko inšpektora práve k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

36. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, d/, g/, h/ a l/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení prepisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

37. Podľa § 14 ods.3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

38. Podľa§ 21 ods. 3 veta druhá zákona o inšpekcii práce, všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

39. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav, nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku rozhodnutia, nesprávnosť a nezákonnosť postupu žalovaného pri vykonávaní kontroly.

40. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že inšpektori práce vykonali v období od 12.08.2016 do 13.04.2017 inšpekciu práce u žalobcu. O výsledku inšpekcie práce bol spracovaný Protokol č. IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 31.05.2017 (ďalej len „Protokol“). Vzhľadom na to, že konateľ firmy sa väčšinou zdržiava v Belgicku, bol Protokol dňa 26.06.2017 zaslaný e-mailom konateľovi na vyjadrenie. Inšpektor práce vzhľadom na to, že aj počas inšpekcie práce komunikoval s konateľom žalobcu I. telefonicky a prostredníctvom elektronickej pošty, oznámil e-mailom dňa 01.04.2017 I. že je potrebné prerokovať Protokol z výkonu inšpekcie práce s tým, že ak je počas veľkonočných sviatkov na Slovensku, požiadal ho o oznámenie, kedy by mohli Protokol prejednať. Konateľ žalobcu I. e-mailom dňa 13.04.2017 oznámil inšpektorovi práce, že jediná šanca je v utorok, avšak Protokol sa prerokovať nepodarilo. Inšpektor práce preto zvolil inú formu a možnosť prerokovania Protokolu, a to tým, že ho konateľovi doručil e-mailom a v Protokole poučil konateľa, že ku skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto Protokolu má konateľ možnosť písomne sa vyjadriť v lehote do 30.06.2017 od doručenia tohto Protokolu. Zároveň ho poučil, že má priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu, a že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti, preto inšpektor práce Protokol uzavrie. Žalobca sa k Protokolu vyjadril listom zo dňa 27.06.2017, ktorý bol doručený inšpektorovi práce e-mailom dňa 30.06.2017. Inšpektor práce reagoval na vyjadrenie žalobcu Dodatkom č. 1 zo dňa 07.07.2017.

Inšpektor práce trval na nedostatkoch uvedených v Protokole a považoval Protokol za uzatvorený. Dodatok bol preukázateľne dňa 11.07.2017 zaslaný žalobcovi e-mailom.

41. Námietka žalobcu, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nedostatočne a neobjektívne zisteného skutkového stavu je nedôvodná. Porušenie povinnosti žalobcu zistil inšpektor práce na základe dokladov predložených žalobcom, a ktoré sú aj obsahom spisu, a ktoré žalovaný špecifikoval v Protokole tak, že tento nedostatok nie je zameniteľný s iným nedostatkom. Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ si voči zamestnancovi nesplnil povinnosť vydať mu pri vyúčtovaní mzdy písomné doklady o mzde za konkrétne určené obdobie. Tieto doklady boli inšpektorom práce od žalobcu preukázateľne vyžiadané v žiadosti zo dňa 04.08.2016. Sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu uviedol, že písomné doklady o mzde vydal zamestnancovi spolu s Potvrdením o zdaniteľnej mzde za rok 2015. Týmto konaním žalobca potvrdil zistené porušenie povinnosti, pretože písomné doklady o mzde je povinný vydávať zamestnancom pri vyúčtovaní mzdy, teda najneskôr pri jej vyplatení. Žalobca napokon ani nepreukázal, že písomné doklady o mzde vydal zamestnancovi po skončení roka 2015. Sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu k bodom 3. a 4. uviedol, že mzdu vyplatil po výplatnom termíne. Výplatné termíny vyplývajú z pracovnej zmluvy zamestnanca, t.j. posledný deň nasledujúceho mesiaca a vyplatenie mzdy a náhrady mzdy za dočasnú PN vo výplatnom termíne vyplýva z predloženého prehľadu vyplatených čiastok tomuto zamestnancovi, kde sú uvedené dátumy. Aj tieto nedostatky sú v Protokole uvedené jednoznačne a presne tak, že nie sú zameniteľné s inými nedostatkami. Žalobca po doručení Protokolu porozumel uvedeným nedostatkom a nemal k nim námietky. K zistenému nedostatku, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi stravné v plnej výške pri zahraničnej pracovnej ceste za mesiace 4-11/2015 a porušil príslušné ustanovenia zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, žalovaný v Protokole vychádzal z dokladov predložených žalobcom, a to konkrétne z predloženej evidencie pracovného času zamestnanca. Skutočnosť, že zamestnanec bol na pracovných cestách v Belgicku nebola sporná, avšak žalobca počas inšpekcie práce a aj vo vyjadrení k Protokolu argumentoval, že tento zamestnanec mu nepredložil cestovné príkazy na vyúčtovanie cestovných náhrad. Žalovaný nevytýkal žalobcovi nevyplatenie cestovných náhrad, ktoré musí zamestnanec v zmysle zákona o cestovných náhradách preukazovať, napríklad ubytovanie, cestovné, vedľajšie nevyhnutné výdavky, ale vytkol mu nevyplatenie stravného, ktoré patrí zamestnancovi za každý deň trvania pracovnej cesty. S poukazom, že zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, a preto aj trvanie tejto pracovnej cesty pozná. Výška stravného nie je sporná, ide o všeobecne známu skutočnosť, pretože vyplýva z Opatrenia Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z.z.. Aj toto porušenie povinnosti bolo žalobcovi presne uvedené v Protokole a odôvodnené aj v dodatku k Protokolu, ktorý je súčasťou tohto Protokolu. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že každé zistené porušenie povinností zadefinoval tak uvedením skutku s vymedzením času alebo obdobia porušenia povinností popisom porušenej povinnosti a konkrétnym určením zamestnanca, ktorého sa nedostatok mal týkať. Tieto nedostatky sú obmedzené tak, že nie sú zameniteľné s inými.

42. Aj žalobná námietka týkajúca sa nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia žalovaného je nedôvodná. Žalovaný vo výroku rozhodnutia konštatoval porušenie povinnosti žalobcom zistené inšpektorom práce pri výkone inšpekcie práce a inšpektor práce bol povinný vypracovať protokol a bol povinný konať podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii, v zmysle ktorého mal navrhnúť opatrenia v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/, uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ citovaného zákona. Inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených poruší predpisov a ich príčin. S ohľadom na opakovanie porušenia povinnosti v priebehu 9 mesiacov, ktoré pretrvávalo z mesiaca na mesiac bolo zrejmé, že u žalobcu zlyhal systém zabezpečenia plnenia jeho povinností. Je nutné, aby v budúcnosti takéto zlyhania povinností nepretrvávali a neopakovali sa. Voľba opatrení, a to technických, organizačných, personálnych, kontrolných a iných bola ponechaná na rozhodnutie žalobcu. Cieľom je náprava a je na žalobcovi, aby si s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky zvolil najefektívnejší spôsob na dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. Žalobca bo zároveň zaviazaný, aby informoval inšpektorát práce o tom, aké opatrenia prijal na odstránenie zistených porušení predpisov lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Bol povinný doručiť písomnú správu v konkrétnej lehote.

43. Námietka žalobcu, že nie je uvedený konkrétny inšpektorát práce, ktorému je povinný písomnú správu podať, je nedôvodná. V Protokole je jednoznačne označený konkrétny inšpektorát práce. Jednotlivé práva a povinnosti inšpektorov práce sú upravené v zákone o inšpekcii práce v § 12 ods. 2

písm. b/. Žalobcovi bola určená primeraná lehota do 30 dní od prevzatia Protokolu odstrániť nedostatky. Táto lehota je určená konkrétne a určite.

44. Aj ďalšia žalobná námietka, že žalovaný postupoval nesprávne a nezákonne pri vykonávaní kontroly, a že Protokol a Dodatok č. 1 považuje za nezákonný, pretože nebol prerokovaný so žalobcom, je nedôvodná. Protokol bol so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokovaný tak, ako to bolo možné v čase výkonu inšpekcie práce zo strany inšpektora práce zabezpečiť, aby bol zachovaný zmysel a cieľ prerokovania. Inšpektor práce nemohol prerokovať Protokol osobne so štatutárnym zástupcom žalobcu a preto hľadal možnosť, ako zabezpečiť splnenie svojej povinnosti podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii, prerokovať Protokol. Zvolil tú istú formu akou komunikoval so štatutárnym zástupcom žalobcu počas výkonu inšpekcie práce a Protokol mu zaslal na e-mailovú adresu z dôvodu, že štatutárny zástupca žalobcu sa väčšinou zdržiava v Belgicku. Prerokovanie sa uskutočnilo písomnou formou, čo neodporuje účelu ustanovenému zákonom o inšpekcii práce. Dodatok č. 1 k Protokolu nedopĺňal nedostatky uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce, ani prijaté opatrenia uvedené v Protokole, z tohto dôvodu nebolo potrebné Dodatok č. 1 k Protokolu prerokovať. Dodatok č. 1 je súčasťou Protokolu a inšpektor práce v zmysle § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii vyhotovil Dodatok k Protokolu, v ktorom uviedol vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa žalobcu a svoje stanovisko k nemu. Zákon o inšpekcii práce ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok k protokolu a uviesť v ňom jeho stanovisko, avšak už nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania protokolu či dodatku k protokolu. Inšpektori práce prerokujú aj dodatok k protokolu v prípade, ak sa v tomto dodatku menia nedostatky uvedené v protokole tak, že sa mení i skutkový popis, právna norma, ktorá mala byť porušená alebo sa konštatuje nový nedostatok s ohľadom na vyjadrenie kontrolovaného subjektu, prípadne vzhľadom na predložené nové dôkazy, alebo ak je potrebné prijať nové alebo ďalšie opatrenia podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. V prípade, ak sa dodatkom nemení protokol alebo ak sa vynecháva, resp. ruší niektorý z nedostatkov alebo z prijatých opatrení, je to zmena v prospech kontrolovaného subjektu, ktorá nemá za následok poškodenie práv kontrolovaného subjektu a tento dodatok k protokolu sa neprerokuje, nakoľko je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie práce. Vzhľadnom na to, že Dodatok č.1 k Protokolu zo dňa 31.05.2017 neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol žalobcovi riadne doručený, tým že sa neprerokoval predmetný Dodatok, neboli poškodené práva žalobcu.

45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008: ... „pokiaľ žalobca žiadal v uvedenom konaní preskúmať Protokol ako aj postup žalovaného, ktorého výsledkom bolo vydanie Protokolu a uloženie určitej povinnosti, Najvyšší súd SR dospel k záveru, že napadnutý Protokol vzhľadom na charakter jeho obsahu možno preskúmať súdom podľa ustanovení o správnom súdnictve, pretože sú na to splnené predpoklady. Pritom je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatou v tomto konaní je tá skutočnosť, že Protokol bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne, a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do správnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie nemôže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom .“

46. Správny súd zároveň dáva do pozornosti, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza uznesenie Okresného súdu v Humennom, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4 053,86 eur s príslušenstvom z dôvodu nevyplatenia mzdy a diét za obdobie 10,11/2015 a za obdobie 5 odpracovaných dní v mesiace 12/2015. Aj keď 07.07.2016 žalobca zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, správny súd má za to, že zrejme k späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že žalovaný DAK profi, s.r.o., so sídlom Humenné (v našom prípade žalobca) vyplatil túto sumu zamestnancovi P., ale až po začatí konania o nevyplatenie mzdy a diét.

47. Kasačný súd v uznesení sp.zn.10Sžk/12/2016 dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Sžf/31/20111 zo dňa 25.augusta 2011, v zmysle ktorého... „ protokol o vykonanej inšpekcii v

zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale je v prvom rade správou, či záznamom o tom, že bola vykonaná inšpekcia a aké boli jej zistenia. Nevzťahuje sa naň preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu a tieto jeho náležitosti sú upravené osobitne. Protokol treba bez ohľadu na jeho formu považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi) a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa“.

48. Správny súd má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že napadnutý Protokol žalovaného bol podkladom na začatie správneho konania voči žalobcovi, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.11.2017č.k.:P: 151/2017-Rp až do právoplatného ukončenia konania na Krajskom súde v Prešove č.6S/29/2017 a do ukončenia konania o prípadnej kasačnej sťažnosti v tejto veci, prerušené.

49. Žalovaný v napadnutom Protokole konkrétne skutkovo vymedzil, k akému porušeniu povinností zo strany žalobcu došlo a uviedol aj konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré boli žalobcom porušené.

50. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje Protokol a Dodatok k Protokolu za vyhotovené žalovaným v súlade so zákonom o inšpekcii práce, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

51. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).