Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-55-2017.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/55/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.1.2018 v Trebišove takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. Y. , nar. X.XX.XXXX v L., bytom M., V. XXX/XX
j e v i n n ý , ž e
- dňa 19.2.2017 v čase okolo 15.30 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX na ul. V. v M. sa po predchádzajúcich verbálnych nezhodách slovne vyhrážal svojej družke E. M. slovami „zabijem ťa, zakopem ťa na záhrade a na polícii nahlásim tvoju nezvestnosť a náš syn zostane sirota“, následne v kúpeľni rodinného domu poškodenú zatlačil do kúta, kde jej ľavou rukou prekryl ústa a pravou rukou jej priložil k brušnej dutine nôž s červenou rukoväťou a dĺžkou čepele asi 12 cm, a keď ho poškodená od seba odstrčila, tak s nožom v ruke sa na poškodenú zahnal, a keď ho prosila, aby jej neublížil, že s ním zostane, tak od ďalšieho konania upustil, čím u poškodenej E. M. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že vzbudil dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a § 139 písm. c) Tr. zákona)
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej a svedkov, prečítaním zápisníc o konfrontáciách z prípravného konania ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že na Štedrý večer roku 2016 zistil, že jeho vtedajšia priateľka E. M. má priateľa L. Q.. Ich spolužitie bolo dovtedy dobré, avšak keď sa dozvedel, že E. M. niekoho má, tak sa ich vzťahy začali zhoršovať. Nakoľko bol v tom čase rodinný dom na V. ulici v M. napísaný na ňu, tak sa spolu dohodli, že dom prepíšu na ich spoločného syna T. Y. ml., ktorý má t.č. 7 rokov. E. M. ho v tomto období často provokovala a snažila sa ho provokovať aj prostredníctvom ich syna, že mu s ním zakáže styk, že si vybaví na to papier a podobne. Za účelom prepisu domu boli dňa 9.1.2017 u notára, kde ona súhlasila s prepisom domu na ich syna za tej podmienky, že bude mať v tomto dome právo doživotného bývania, s čím súhlasil. Pôvodne chcel mať aj on v tomto dome právo doživotného bývania, keďže na tento dom stále spláca pôžičku, s čím však E. M. nesúhlasila, a preto od tohto zámeru nakoniec ustúpil a prenechal právo doživotného bývania jej. Dňa 14.2.2017 sa s ňou opäť stretol a navrhol jej, aby zrušili jej právo doživotného bývania v dome, a aby dom ostal čisto iba na syna. Toto zrušenie doživotného práva mali ísť podpísať k notárovi v pondelok 20. februára. Deň predtým, v nedeľu 19. februára, sa spolu opäť pohádali, E. M. sa mu opäť vyhrážala tým, že si vybaví papier, na základe ktorého sa nebude môcť stýkať s ich synom T..
Čo sa týka vyhrážok, ktoré sa mu kladú v obžalobe za vinu, uviedol, že sa poškodenej E. M. vôbec nijako nevyhrážal a nepoužil ani slová „zabijem ťa, zakopem ťa na záhrade“. Vo vzťahu k incidentu, ktorý sa mal stať v kúpeľni, pripustil, že poškodenú mohol pritlačiť dverami o stenu, avšak vyplynulo to zo stavebného riešenia ich kúpeľne, ktorá je úzka, a keď poškodená stála vtedy pri práčke, tak tým, že vošiel do kúpeľne, mohol ju trocha dverami pritlačiť, čo však určite nespravil naschvál. Keď vtedy vchádzal do kúpeľne, v ruke nemal žiaden nôž ani žiaden iný predmet a na poškodenú sa ani nijako nezahnal. V čase, keď malo dôjsť k incidentu v kúpeľni, bol ich syn T. od neho asi 2 metre ďalej v chodbe, všetko videl a určite by vedel potvrdiť, že vtedy v ruke žiaden nôž nemal. Poškodenej nikdy neublížil, ani sa jej nikdy nijako nevyhrážal a myslí si, že celý tento prípad súvisí so spomínaným rodinným domom, pretože práve v tom čase poškodená E. M. nemala kde ísť a jej doživotné právo bývania v tomto dome stále trvá a doposiaľ nebolo zrušené.
Z výpovede svedkyne - poškodenej E. M. súd zistil, že v predmetný deň, po tom, čo prišla poobede domov, začala v kuchyni umývať riad a krátko na to prišiel domov aj obžalovaný. Po jeho príchode sa začali rozprávať ohľadom domu. Obžalovaný jej začal hovoriť také veci, že si myslí, že jej ide o dom, čo však nebola pravda, keďže bola ochotná z domu odísť a obžalovanému aj povedala, že z domu odíde a nájde si nejaký podnájom. Obžalovaný sa jej na to začal vyhrážať, že ju zabije, zakope na záhrade, a že jej nezvestnosť nahlási na polícii. Na to išla do kúpeľne zapnúť práčku, pričom obžalovaný ostal v kuchyni. Keď bola v kúpeľni a chcela zapnúť práčku, tak obžalovaný za ňou prišiel do kúpeľne, zatvoril dvere a zatlačil ju do kúta a ľavou rukou zapchal ústa. Obžalovaný mal niečo v ruke a tlačil jej to smerom do brucha. Ona jeho ruku chytila svojimi oboma rukami a snažila sa jeho ruku odtlačiť. Vtedy si všimla, že obžalovaný mal v ruke kuchynský nôž s červenou rukoväťou, na čo ho začala prosiť, aby ju nezabíjal. Obžalovaný mal v tom momente úplne zmenenú tvár, akoby to ani nebol on. Po tom, čo prosila obžalovaného, aby ju nezabil, že s ním zostane, tak obžalovaný išiel z kúpeľne späť do kuchyne a šiel k synovi T., ktorý tam plakal za kúpeľňovými dverami. Po tomto incidente si zbalila nejaké veci a z bytu odišla k svojmu staršiemu synovi N. aj s malým T. na rodinnú oslavu jej vnučky, ktorá skončila okolo pol ôsmej večer. Tam rozprávala synovi N. a jeho priateľke, čo sa u nich doma stalo, teda povedala im, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije, že ju zakope na záhrade, a že jej nezvestnosť nahlási na polícii, a že v kúpeľni na ňu vybral nožík. Následne sa vrátila pred rodinný dom na V. ulici, v ktorom sa v tom čase nachádzal obžalovaný, nakoľko ich syn T. mal ísť spať k nemu. Keďže sa obžalovaného bála, tak iba trúbila z auta, aby obžalovaný vyšiel von a T. si zobral. Z toho, čo sa stalo, bola veľmi šokovaná a veľmi sa zľakla, že obžalovaný by jej mohol naozaj ublížiť. Celú záležitosť šla potom na druhý deň nahlásiť na políciu. Na políciu nešla ihneď preto, lebo bola v strese, celú noc nespala a až do rána rozmýšľala nad tým, čo má vlastne robiť.
Svedkyňa - poškodená ďalej uviedla, že s obžalovaným sa niekedy hádali aj predtým, ale obžalovaný sa jej až do predmetného incidentu nikdy nijako nevyhrážal. Dávnejšie jej však hovoril, že keď si niekoho nájde, tak uvidí, ale to nebrala vážne. Vážne by nebrala ani vyhrážky obžalovaného zo dňa 19.2.2017, keď sa jej vyhrážal, že ju zabije a zakope na záhrade, avšak veľmi sa zľakla po tom, čo na ňu obžalovaný
vytiahol v kúpeľni nožík. Z obžalovaného má teraz strach, a to hlavne kvôli tomu, že ak by náhodou prišiel domov, že by jej mohol niečo urobiť alebo ju zabiť. Túto obavu odôvodňuje aj tým, že si pamätá, ako vyzeral obžalovaný v deň, keď sa jej vyhrážal, teda bojí sa, že by sa také niečo mohlo zopakovať.
Z výpovede svedka N. M. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa dňa 19.2.2017 v popoludňajších hodinách nachádzal doma v byte na Q. ulici v M., kde býva so svojou družkou L. Q. a ich spoločným dieťaťom, ktoré v ten deň oslavovalo druhé narodeniny. Okolo pol piatej alebo piatej k nim na byt prišla jeho mama (E. M.), vtedy sa s ním síce nerozprávala, ale jeho družke povedala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, čo vie od svojej družky. Tá mu povedala, že od jeho mamy sa dozvedela, že obžalovaný sa jeho mame vyhrážal slovami, že ju zakope na záhrade, a že na ňu potom vytiahol v kúpeľni nožík. Toto všetko mu následne zopakovala aj jeho mama, ktorá u nich v ten večer ostala spať a prespala u nich aj niekoľko nasledujúcich dní. Mama mala z toho všetkého strach, v tú chvíľu to nechcela riešiť, ale on jej hovoril, aby išla na políciu a nahlásila, čo sa stalo. Na políciu potom išla mama až na druhý deň ráno. Počas obdobia, keď spolu s jeho mamou a obžalovaným bývali v spoločnej domácnosti, sa obžalovaný s mamou často hádal, pretože si myslel, že ho mama podvádza. Pamätá si, že obžalovaný pri hádkach vykrikoval, že mamu zabije, raz sa ho dokonca pýtal, či nevie o niekom, kto predáva pištoľ.
Svedok M. Q. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dňa 19.2.2017 mu poškodená E. M. písala, že obžalovaný sa jej vyhrážal, a že ju v kúpeľni chytil pod krk, resp. pod ústa s nožom v ruke. On jej na to odporučil, aby to šla nahlásiť na políciu. Má vedomosť aj o tom, že poškodenej sa obžalovaný vyhrážal aj pred týmto útokom, že ju zabije, čo vie od poškodenej E. M.. O týchto vyhrážkach sa dozvedel tak, že si spolu písali a následne sa aj spolu stretli a ona mu o tom hovorila. Obžalovaný prišiel raz v minulosti za ním aj do práce so svojím maloletým synom T., kde sa mu vyhrážal, že ho zabije, a že zabije aj E. M. a mal pritom rôzne narážky. On to však nebral vážne, nakoľko obžalovaného pozná dlhšiu dobu.
Svedkyňa L. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 19. februára k nim prišla poškodená E. M., a to z dôvodu, že jej dcéra mala v ten deň narodeniny. Menovaná prišla aj so svojím synom T., ktorý sa vtedy hral s jej dcérou, pričom si všimla, že poškodená bola vtedy nejaká čudná, zvláštna. Poškodenú potom zavolala do kuchyne, kde už boli iba samé dve, s tým, že jej urobí kávu. Poškodená bola vtedy ticho, mala zvesenú hlavu, a preto sa jej opýtala, či sa niečo stalo. Na to poškodená zdvihla hlavu a začala plakať, na čo jej ona povedala, že nech neplače a nech jej vysvetlí, čo sa stalo. Poškodená jej vtedy povedala, že keď bola doma s obžalovaným a s ich synom T., že medzi ňou a obžalovaným došlo k hádke, pri ktorej sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju zabije alebo že jej ublíži, a že ju obžalovaný pritlačil o práčku alebo o dvere, a že na ňu vytiahol nôž. Poškodená ďalej plakala a vravela, že obžalovaného sa bojí, a že sa preto k nemu bojí odniesť aj ich syna T.. Ona jej povedala, že nech sa nebojí, že sa to nejako vyrieši. Všetko to chcela povedať aj svojmu priateľovi N. M., ale poškodená jej vravela, aby mu o tom nehovorila. Poškodená išla následne malého T. zaniesť obžalovanému, pričom predtým jej povedala, že sa bojí, ale že ho tam musí odniesť. Následne o všetkom, aj napriek tomu, že jej to poškodená zakázala, porozprávala svojmu priateľovi N., s ktorým sa zároveň dohodli, že poškodená u nich prespí.
Z prečítaných zápisníc o konfrontáciách z prípravného konania vyplýva, že ako obžalovaný tak aj poškodená E. M. a svedok L. Q. zotrvali na svojich tvrdeniach aj pri vykonaných konfrontáciách v prípravnom konaní.
Z vyjadrenia psychologičky T.. Q. N. (úradný záznam zo dňa 19.1.2018) je zrejmé, že výsluch maloletého svedka T. Y. ml. na súde vôbec neodporúča, a to z dôvodu jeho nízkeho veku a absolútne nevhodného prostredia, v ktorom by mal byť maloletý za daných okolností vypočúvaný (z uvedeného dôvodu súd upustil od zámeru vypočuť maloletého ako svedka na hlavnom pojednávaní a návrh obhajoby na jeho výsluch odmietol).
Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to zápisom o dychovej skúške, rozsudkom Okresného súdu Trebišov, ktorým bola schválená darovacia zmluva a zmluva o schválení vecného bremena k rodinnému domu č. XXX v M., zmluvou o zrušení vecného bremena a lekárskou správou z vyšetrenia maloletého T. Y. ml. v ambulancii detskej psychiatrie.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo a bez pochybnosti zistený skutkový stav zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného T. Y. bola dostatočne preukázaná výpoveďou poškodenej E. M., ako aj do nej zapadajúcimi výpoveďami svedkov L. Q., N. M. a L. Q.,
v kontexte ktorých súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanou jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil obžalovaný všetky pojmové znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keď sa chránenej osobe (v danom prípade blízkej osobe, za ktorú je potrebné považovať jeho vtedajšiu družku E. M.) vyhrážal smrťou takým spôsobom, že u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Aktuálne pracuje ako vodič v S. rX.. Doposiaľ bol 4x súdne trestaný, a to v rokoch 1989, 1996, 2002 a 2012, pričom všetky predchádzajúce odsúdenia sú už zahladené a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V registri priestupkov má obžalovaný evidovaných viacero dopravných priestupkov za porušenie pravidiel cestnej premávky a jeden priestupok proti majetku z roku 2015. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli. Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, keďže s prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. Takto uložený trest zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.