Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/26/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. Z. A. č. XXXX, štátna občianka SR, o zaplatenie zo zmenky 3,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 v poradí I. výrokom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.109,87 Eur od 08.11.2010 do 28.11.2010, zmenkovú odmenu vo výške 3,70 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. okresný súd rozhodol o náhrade trov súdneho konania, a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 62,57 Eur a žalobcovi sumu 16,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu vo forme návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len ,,Nariadenie“), doručenú okresnému súdu dňa 28.03.2014, ktorou si žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku - zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy (ako sú špecifikované vo výroku rozsudku), zmenkovú odmenu vo výške 1/3 - iny percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania. Príslušnosť Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu žalobca odvodil od bydliska žalovanej na území Slovenskej republiky. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 29.04.2010 na zmenkovú sumu 1.109,87 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.09.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.109,87 Eur, z tohto na zmenkovú sumu uhradil 1.109,87 Eur a na úroky 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti

zistiť verejnou listinou. Žalobca k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z obchodného registra žalobcu. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že dňa 23.09.2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia žalovanej za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky žalobcu doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Žalovaná v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia, vyplnené tlačivo C na odpoveď okresnému súdu doručila, k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, nakoľko doručené listiny nenahrádzajú tvrdenie žalovanej, na ktoré bola povinná. S poukazom na § 115 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (ďalej aj len ,,OSP“) vo väzbe na čl. 5 ods. 1 Nariadenia okresný súd pojednávanie nenariadil a dňa 11.06.2015 verejne vyhlásil rozsudok. Súčasne okresný súd poukázal na ďalšie ustanovenia Nariadenia, ktoré aj vybrané ustanovenia predmetného Nariadenia následne citoval. Okresný súd konštatoval, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení čl. 2 ods. 1 Nariadenia a čl. 3 ods. 1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko žalobca uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému mal okresný súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval okresný súd v konaní v zmysle Nariadenia ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu. Zo spisového materiálu zistil, že žalobca vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná dňa 29.04.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.109,87 Eur vystavená ako „Vistazmenka“ a bola opatrená doložkami „Bez protestu“ a (na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Žalovaná doposiaľ zaplatila 1.109,87 Eur, z tohto na zmenkovú sumu uhradila 1.109,87 Eur a na úroky 0 Eur, preto si žalobca uplatnil voči nej nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa žalovaná ako vystaviteľ zmenky zaviazala, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu. Žalovaná v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia okresnému súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, celkovo ostala v konaní nečinná.

3. Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje titulom predloženej zmenky, okresný súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, spĺňa zákonné náležitosti. Okresný súd dôvodil, že aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom, pričom náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej aj len ,,zák. č. 191/1950 Sb.“). Okresný súd ďalej poukázal na jednotlivé ustanovenia zák. č. 191/1950 Sb., ktoré vybrané ustanovenia aj citoval, ako aj ustanovenie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky zákonník“), konkrétne § 495 OZ. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že v danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej žalobcom, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť žalovanej zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Okresný súd zvýraznil, že zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Žalobca ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietky proti

majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlo pôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Podľa § 11 zák. č. 191/1950 Sb. je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže žalovaná ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jej škodu , čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

4. Súčasne okresný súd uviedol, že predmetom sporu bol nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na plnenie. Okresný súd v danom prípade základný vzťah, na základe ktorého zmenka vznikla, neposudzoval, nakoľko žalovaná nevzniesla voči majiteľovi (žalobcovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu, čo by musela aj v konaní preukázať. Vzhľadom na uvedené, okresný súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si žalobca v predmetnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči žalovanej, a zistil, že zmenka je podpísaná žalovanou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom žalovanej ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok žalovanej zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Žalobcom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis žalovanej ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

5. Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané, že žalovaná sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stala priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky okresný súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Okresný súd mal za to, že v danej veci je podstatné, že žalobca svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybnosti. Záver o platnosti zmenky opieral okresný súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 23.11.2013, sp.zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013, sp. zn. 41Cob 198/2014 zo dňa 25.6.2014). Žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok žalovanej z nej je teda nesporný. Podľa okresného súdu nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny bol dôvodný, preto návrhu žalobcu okresný súd v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1109,87 Eur od 8.11.2010 do 28.11.2010, zmenkovú odmenu vo výške 3,70 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Dôvodil, že žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia 240,74 Eur a refundáciu súdneho poplatku. Okresný súd žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia 62,57 Eur a 16,50 Eur náhradu iných trov (zaplatený súdny poplatok). Trovy právneho zastúpenia podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ako ,,vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.“), § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a), b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. činia 62,57 Eur, a to tarifná odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu) po 18,26 Eur, dva

prináležiace režijné paušály po 7,81 Eur a 20 % DPH zo sumy odmeny a paušálu. Okresný súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu 187,88 Eur (zmenkový úrok vyčíslený 180,35 Eur, úrok 6% vyčíslený 3,83 Eur, zmenková suma 3,70 Eur). Súčasne okresný súd uviedol, že zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu je odôvodnené § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ,,ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), z dôvodu, že okresný súd podľa nej nesprávne zistil skutkový stav a neaplikoval na predmetnú vec relevantné právne normy na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku ktorej skutočnosti sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalovaná zvýraznila, že okresný súd sa nedôsledne a nesprávne vysporiadal s vecou a námietkami žalovanej , kde vôbec neskúmal znaky vymedzené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa nezaoberal z pohľadu ochrany spotrebiteľa, ale len z pohľadu dodávateľa a ochrany jeho práv. Podľa žalovanej bolo nepredstaviteľné, aby zmluvy o úvere a obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznila, že je povinnosťou členských štátov Európskej únie a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj len ,,Smernica“) a zabezpečili ratio legis Smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluvy obsahujú značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského práva. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 . Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto Smernice, podľa ktorého: „1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Žalovaná bola presvedčená, že je to predovšetkým pôvodný veriteľ, ktorý by mal postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi (§ 3 a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané veriteľom obstáť za žiadnych okolností nemôžu. Pôvodný veriteľ postupoval voči žalovanej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, pričom jej spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že pôvodný veriteľ použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky: ,,Blankozmenka, ktorá bola vyplnená pôvodným veriteľom vychádzala a zabezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade zmluvy, ktorá je kauzou a titulom pre uplatnenie práva zo zmenky ide nepochybne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa veriteľ snažil obísť práva na ochranu spotrebiteľa dojednaním režimu Obchodného zákonníka - zákon č. 129/2010 Z. z. je totiž vždy lex specialis k lex generalis, ktorým je v prípade záväzku spotrebiteľa Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú (arg. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon č. 129/2010 Z. z. § 11 ods. 1 písm. b) a d): Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.) Ročná percentuálna miera nákladov v Úverovej zmluve uvedená nie je, z čoho vyplýva, že pôvodný veriteľ nemal a ani nemá nárok požadovať od dlžníka (odporcovi) úroky ani poplatky. Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, práve naopak konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k únijnému právu vo svetle zásady lojality, môže byť naplnený iba tak, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, z ktorého plynúcich nárokov sa indosátor domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí súd venovať odporcom nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti, ako je tomu pri obchodnej zmenke. V opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Uvedenú logiku potreby skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci 0-419111 Česká spořitelna (14. 3. 2013), kde súd na účely posúdenia nárokov zo zmenky musel preskúmať

celý titul jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov.“ Žalovaná ďalej uviedla, že podľa platnej právnej úpravy (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej aj len ,,zák. č. 129/2010 Z.z.“), v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Skoršia právna úprava zmeniek v spotrebiteľských úveroch platná do roku 2011 tiež upravovala výslovne, že v prípade ak sa dlh spotrebiteľa plní zmenkou, prislúcha mu postavenie spotrebiteľa a ochrana podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zák. č. 258/2001 Z.z.“). Z uvedeného podľa žalovanej plynie závažný právny záver, že pri zmenke, ktorá má svoj pôvod v spotrebiteľskom úvere musí súd vždy na ochranu spotrebiteľa použiť normy spotrebiteľského práva inak v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 10.1.2012, č.k. I. ÚS 1930/111 (poznámka krajského súdu: žalovaná mala zrejme na mysli sp.zn. I. ÚS 1930/111) poruší právo spotrebiteľa na súdnu ochranu. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zneužívanie zmenkového práva, ktoré je povestné svoju prísnosťou a formálnosťou, bolo nedávno diskutované aj na pôde Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v tejto súvislosti nálezom PL. ÚS 16/12 zrušil trojdňovú lehotu na podanie námietok (rozpor so zásadou rovnosti účastníkov konania, ktorá je súčasťou práva na spravodlivý proces), na ktorého časť rozhodnutia aj poukázala. Súčasne žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý potvrdil, že nemožno voči spotrebiteľom zneužívať zmenku, aby sa obchádzalo európske právo na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná bola názoru, že pôvodný veriteľ účelovo previedol zmenku na žalobcu (pôvodnému veriteľovi úver uhradený v celkovej výške 1.099,87 Eur), ktorý vzhľadom na okolnosti a uvedené skutočnosti v nijakom prípade nemohol a nemôže byť dobromyseľný, zmenku nadobudol so zlým úmyslom v snahe využiť § 10 zák. č. 191/1950 Sb., a keby aj zmenku nadobudol dobromyseľne, tak samotná skutočnosť, že teraz vymáha od žalovanej sumu vyplnenú na zmenke je žalobcova hrubá nedbanlivosť, nakoľko si mal zistiť z akého titulu a akým výpočtom dospel pôvodný veriteľ k sume 1.109,87 Eur a mal sa oboznámiť s príslušnými dokladmi a Zmluvou o úvere, z ktorej bolo zrejmé, že je bez úroku a bez poplatkov a v tomto kontexte predovšetkým aj so zákonnou úpravou tzv. spotrebiteľskej zmenky. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú aj ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa (toto ustanovenie obsahoval Občiansky zákonník aj v čase podpisu Úverovej zmluvy). Nakoľko je žalobca spoločnosť registrovaná v Prahe (poznámka krajského súdu: ku dňu podaného odvolania), prevedením zmenky podľa žalovanej došlo k podstatnému zhoršeniu vymoženosti prípadných pohľadávok spotrebiteľa, a preto je potrebné aj na túto podmienku prihliadnuť ako na neprijateľnú. Uviedla, že vo veci spotrebiteľských zmeniek medzičasom Krajský súd v Prešove podal prejudiciálnu otázku týkajúcu sa oprávnenosti nárokov z cedovanej zmenky proti spotrebiteľom, pričom konajúci súd sa správne nevysporiadal ani s touto skutočnosťou. Preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd zhodnotil relevanciu položenej otázky a odvolacie konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci predloženej Krajským súdom v Prešove. Súčasne žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4C/150/2013 zo dňa 30.08.2013, ktorú vybranú časť predmetného rozhodnutia aj citovala. Žalovaná bola presvedčená, že práve prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytuje úvery a pôžičky, pričom jeho zmluvy, obchodné podmienky a iné dojednania obsahujú aj neprimerané zmluvné podmienky, ktoré sú následne vyhodnocované ako absolútne neplatné. V tejto spojitosti dala žalovaná do pozornosti list Európskej komisie z 25.04.2013, pod. č. 2012/4165, Vec: Výzva - Porušenie č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany Európskej komisie, že Slovenská republika pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo Európskej únie. Dôvodila, že okrem iného sa vo výzve Európskej komisie výslovne uvádza v bode 4. Iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole (str. 5 listu):„Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatívu k nemu, obchodníci používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach. Prvým príkladom je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú, a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.“ Žalovaná ďalej uviedla, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanej na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a. s.. rozsudkom č.k. SR 14144/10 z 31.01.2011 rozhodcovský súd žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 1.109,87 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 08.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Bola presvedčená, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Podľa žalovanej okresný súd napadnutý rozsudkom porušil aj európske právo - smernicu 98/7/ES, resp. smernicu 2008/48 o spotrebiteľských úveroch a rozhodol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa k tejto smernici viaže. Za všetky rozhodnutia žalovaná poukázala najmä na Uznesenie vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Ivete Korčkovskej, rozsudok súdneho dvora ES vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993, vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984, vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 a vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010, ktoré vybrané časti rozhodnutí aj následne citovala. Súčasne žalovaná poukázala na § 3 ods. 1 OZ, § 52 ods. 4 OZ, § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zák. č. 250/2007 Z.z.“), ako aj § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., kedy podľa žalovanej vyššie uvedené bolo ďalším dôvodom, pre ktorý napadnutý rozsudok okresného súdu ako nesprávny a nezákonný nemôže obstáť. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k. 16 C/289/2013 zo dňa 11.06.2015 (poznámka krajského súdu: žalovaná mala zrejme na mysli rozsudok č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015) zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej trovy prvostupňového aj odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. K doručenému odvolaniu žalovaná pripojila aj dôkazy (č.l. 77-152 spisu).

8. Po rozhodnutí okresným súdom v merite veci a po podaní odvolania žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa 21.12.2015 (č.l. 154 spisu) uskutočnil dispozitívny úkon, a to úkon čiastočného späťvzatia žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne s tým, že naďalej si uplatňuje zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne, ako aj, že v ostatnej časti žalobu ponecháva bez zmeny.

9. K doručenému odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne vyjadril v podaní právneho zástupcu zo dňa 09.06.2016 (č.l. 161 spisu). V podanom vyjadrení žalobca uviedol, že v návrhu uplatnil nárok zo zmenky. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca predložil okresnému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalobca predložil okresnému súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.; dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadny námietky. Dôvodil, že je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca ďalej upozornil na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. podľa ktorého: „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“ Z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám okresný súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom). Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného)“. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal

okresný súd a suploval aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovanú na ne ani upozorniť (§ 5 ods. l OSP). Žalobca ďalej uviedol, že právny zástupca žalovanej uvádza (poznámka krajského súdu: z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná bola právne zastúpená), že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplývalo, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 predmetného zákona a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, bolo podľa žalobcu zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplývalo, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Právny zástupca žalovanej uviedol (poznámka krajského súdu: z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná bola právne zastúpená), že žalobca pri nadobúdaní zmenky jednal spolu s právnym predchodcom žalobcu vedome na škodu žalovanej ako jej dlžníka. Žalobca k danému uviedol, že predmetné tvrdenie žalovanej je ničím nepodložené. Z výkladu ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Sb. vyplýva, že ak majiteľ, nadobúdajúc zmenku konal vedome na ujmu dlžníka, môže tento (dlžník) činiť majiteľovi námietky z osôb predchodcov. Ustanovenie vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť námietky, ktoré by mohol (dlžník) vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Žalovaná v tomto prípade urobila prostredníctvom právneho zástupcu (poznámka krajského súdu: z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovaná bola právne zastúpená) len tvrdenie bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Súčasne žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ktorého vybranú časť i citoval. Dôvodil, že v okolnostiach námietok žalovanej je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Súčasne žalobca doplnil svoju argumentáciu aj o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré vybrané časti rozhodnutia aj citoval. K argumentácii žalovanej o prekážke rei iudicatae žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 podľa ktorého: ,,V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ Žalobca dôvodil, že uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné limitovať len na zisťovanie rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti, ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah k exekučnému konaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje a Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne uvádza, že také rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd, alebo nie. V tomto konaní je okresný súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dodáva, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu“. Žalobca ďalej poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.októbra 2011, ktoré vybrané časti aj citoval. Podľa žalobcu z uvedeného vyplývalo, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy, vyplýval aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. marca 2011, podľa ktorého: „ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania boli oprávnené aj mimo rámec správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Toto oprávnenie exekučných súdov podľa názoru ústavného súdu nebolo žiadnym spôsobom limitované uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.“ Žalobca napokon poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 10CoE 308/2011 zo dňa 31. mája 2012, podľa ktorého: ,,neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (tu stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Pre nutnosť takého nazerania na exekučný titul potom samozrejme odmietnuť bolo treba i ostatnú námietku z odvolania oprávnenej, týkajúcu sa existencie právoplatnej rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.“ Vzhľadom na vyššie uvedené a na argumentáciu uvedenú vo vyjadrení žalobcu voči napadnutému rozsudku žalobca žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K podanému vyjadreniu žalobca pripojil aj dôkazy (č.l. 165-173 spisu).

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaná písomne vyjadrila v podaní zo dňa 08. augusta 2016 (č.l. 175 spisu). V podanom vyjadrení žalovaná uviedla, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú prinajmenšom ustanovenia o zmenke, ktoré použil veriteľ na škodu spotrebiteľa a ktoré boli dojednané v rozpore s ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré najskôr vymedzovali, že použitie zmenky nesmie byť na škodu spotrebiteľa a nesmie mu znemožniť uplatnenie námietok, ktoré mu plynú zo zákona o spotrebiteľských úveroch a následne predmetný zákon limitoval zmenku až do 01.01.2011 tak, že bolo možné dojednať iba zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zákaz používania zmeniek priniesol následne zákonodarca v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v jeho § 17 a aktuálne je ustanovený v § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. Podľa žalovanej, ak teda zákon zakazuje nejaké konanie, je takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný a v žiadnom prípade nemôže ponímať právnu ochranu. Žalovaná bola názoru, že zmenka vznikla zo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto vzniká otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili ba dokonca či neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa zmenky (napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky, právo veriteľa na vyplnenie blanko zmenky). Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené. Žalovaná odmietala názor, podľa ktorého sa má odoprieť spotrebiteľovi ochrana podľa únijného práva pred neprijateľnými podmienkami len preto, že sa vymáha plnenie z indosovanej zmenky. Žalobca sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecností priznávané majiteľovi zmenky po jej indosácii. Zdá sa, že za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ, s.r.o./Korčkovská) aj plnenia úrokov a poplatkov pri neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Čl. 6 Smernice je treba považovať za ustanovenie rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine pravidiel verejného poriadku, teda vždy za každých okolnosti (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o./Korčkovská, bod 50). Žalovaná ďalej uviedla, že zmenkové práva veriteľa sú v rozpore so spotrebiteľskými právami

spotrebiteľa garantovanými osobitnými predpismi. Spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného práva a jeho chápania. Táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť zákaz jeho zneužitia. V konfrontácii práva zo zmenky a prípadného práva spotrebiteľa veľmi výstižne argumentuje Ústavný súd Českej republiky vo veci sp.zn. IV. ÚS 457/10, z ktorého rozhodné časti i citovala. Z uvedeného podľa žalovanej vyplynulo, že v jej prípade boli nepochybne porušené predpisy o obmedzení použitia alebo zákaze použitia zmenky, ktoré veriteľ vôbec nerešpektoval. Pre úplnosť doplnila, že spotrebiteľská zmluva, ktorá je základom aj pre vystavenie zmenky obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky; nemorálne sankcie podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka; vyhlásenia spotrebiteľa, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; splnomocňovaciu doložku, ktorá umožňovala výber splnomocnenca dlžníka veriteľom; neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka; početné poplatky, ktoré znetransparentňovali skutočnú odplatu a boli požadované od spotrebiteľa, hoci mu neprinášali nijaký materiálny prospech (§ 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka). V súvislosti s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa žalovaná poukázala na Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015, ktoré vybrané časti aj následne citovala. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je neplatná, uplatnený nárok je podľa žalovanej v celom rozsahu nedôvodný, preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. K doručenému vyjadreniu žalovanej sa žalobca písomne vyjadril v podaní právneho zástupcu zo dňa 06.10.2016 (č.l. 180 spisu). V podanom vyjadrení žalobca nad rámec totožných skutočností, uvádzaných v podanom vyjadrení v podaní právneho zástupcu zo dňa 09.06.2016 (č.l. 161 spisu) uviedol, že: ,,Ako je už aj známe z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju podpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh.(...) Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak, ako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho zmenkového práva.“ Žalobca zvýraznil že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Súčasne k spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vydalo Občianskoprávne a Obchodnoprávne kolégium dňa 20.10.2015 žalobca uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne zák. č. 191/1950 Sb. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhú, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku). K originálnemu nadobudnutiu zmenkových práv indosatárom zo zmenky nadobudnutej derivatívne žalobca uviedol, že rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietke a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide o iba o relatívnu námietku dlžníka. Žalobca dôvodil, že zmenkový a šekový zákon vychádza z toho, že v

prípade indosácie má zmenkový dlžník -zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a aj ju nepreukáže. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo, vrátane § 37 ods. 1 OZ, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskom zákonníku nie je uvedené, že sa uplatňuje na námietku. Zmenkový a šekový zákon však výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu s remitentom (indosantom), ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadanie súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu neprípustnosť uspokojenia zmenkového nároku. Použiteľnosť neplatnosti právneho úkonu voči niekomu, kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností (na námietku zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 01.07.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Žalobca zvýraznil, že až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti“ prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015. Podľa žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky vychádzal vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľné na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní“ dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky si zjavne podľa žalobcu neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. Žalobca ďalej uviedol, že: ,,Je však potrebné uviesť najzásadnejšiu vec na celom spoločnom stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 či. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ustanovenie § 17 ZZaŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanoviskom prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku (obmedzenie alebo úplný zákaz použitia zmeniek pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľských vzťahoch však nespôsobuje absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky a zakladá iba relatívnu námietku in personom dlžníka voči svojmu veriteľovi) však neznamená, že súd nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu so zistením ich neprijateľnosti s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení kauzálneho úkonu ex offo v žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému nadobúdateľovi zmenky, pretože tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZa, ktorá pripúšťa na také okolnosti prihliadať iba za splnenia podmienky zlomyseľnosti nadobúdateľa zmenky pri indosácii na škodu dlžníka. Stanovisko NS SR č.93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred

týmto dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Keďže to môže robiť dlžník bez prekážok, a ide o prejav účinkov absolútne neplatného úkonu, ktorými možno zoslabiť účinok zmenkového nárokuje možné na tento prípad aplikovať stanovisko NS SR č.93/2015 v bode I. Stanovisko vo svojej podstate odmieta aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť (pri neprípustnosti zmenkového nároku nie je uvedené ako má neprípustnosť zmenkového nároku mať za následok absolútnu neplatnosť kauzálneho vzťahu - to je už na prvý pohľad viditeľný prejav nedôslednosti celého stanoviska). Samotná neplatnosť kauzálneho úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Koniec koncov rozsudok BGH z 25.2.1965 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi, ktorý bol zapojený do kauzálneho vzťahu má svojho predchodcu v zmenkovom práve prvej Československej republiky, kde v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo uvedené, že „túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo povolené príročie (odklad platenia)". Vždy však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 čl. I teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone (toto je logické súdne vyplnenie výkladovej medzery, keď od samého začiatku budúci indosatár pozná podmienky kauzálnych vzťahov a vie z nich odvodiť, aké námietky môže dlžník použiť, urobil tak československý ako aj nemecký najvyšší súd, prevod zmenky rubopisom tak nie je chránený, pretože zmenka neobieha, ostáva medzi tými, ktorý sú zúčastnený na kauzálnom vzťahu, je to konanie proti princípu dôvery v § 242 BGB, pretože neskorší indosatár zúčastniac sa na vzťahoch so zmenečníkom má jeho dôveru atak jeho neskoršie postavenie ako indosatára je snahou o zlepšené postavenie voči zmenkovému dlžníkovi), dokonca v oboch prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom.“ Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná; uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žalobca žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne si žalobcu uplatnil aj nárok na náhradu trov konania za predmetné vyjadrenie, a to vo výške 91,29 Eur bez DPH a 8,58 Eur bez DPH režijný paušál. K doručenému vyjadreniu žalobca zároveň pripojil aj dôkazy (č.l. 184-188 spisu).

12. Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) na konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), bola vec podaní zo dňa 08.03.2017 (č.l. 191 spisu), vrátená ako predčasne predložená z dôvodu nezrovnalostí, bližšie špecifikovaných v predmetnom podaní.

13. Po vrátení veci okresnému súdu ako predčasne predloženej, okresný súd uznesením č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 vykonal opravu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 s poukazom na § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ,,CSP“ alebo ,,Civilný sporový poriadok“), a to v časti jeho záhlavia a uvedenia spisovej značky spolu s poradovým číslom strany.

14. K opätovnému predloženiu veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu na konanie a rozhodnutie o podanom odvolaní žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), došlo dňa 04.09.2017, ktorú uvedenú skutočnosť dotvrdzuje predkladacia správa, nachádzajúca sa na č.l. 199 spisu.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach podľa § 379 v spojení s § 380 ods. 1 postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 a contrario a napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovanej v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu), krajský súd bol v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to v zmysle § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa § 379 v spojení s § 380 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

18. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. 16C/289/2013-64 zo dňa 11.6.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/289/2013-195 zo dňa 19. júna 2017 preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovanej, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní v podaní zo dňa 27. júla 2015 (č.l. 69 spisu). Základným odvolacím dôvodom žalovanej bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci okresný súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) , pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a nezaoberal sa kauzou zmenky a postavením žalovanej ako spotrebiteľa vo vzťahu k uplatnenému nároku s tým, že zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, a to zák. č. 258/2001 Z.z. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu z obsahu spisového materiálu zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky, podanom na Okresnom súde Čadca dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva „A“ podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia. Žalobca si podľa návrhu pôvodne uplatňoval zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.109,87 Eur od 25.09.2010 do 28.11.2010; 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.109,87 Eur od 08.11.2010 do 28.11.2010; zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 3,70 Eur a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. K návrhu žalobca pripojil zmenku (č.l. 4 spisu), vystavenú dňa 29. apríla 2010 v Čadci na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovanou ako vystaviteľom. Žalovaná ako vystaviteľ je na zmenke označená menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka bola podpísaná. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 1.109,87 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. septembra 2010, ďalej údaje ,,bez protestu“; ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy 50860040. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu.

19. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplývalo, že okresný súd v rámci procesného postupu doručil žalovanej návrh žalobcu , tlačivo ,,C“ v zmysle Nariadenia, pričom žalovaná zásielku prevzala do vlastných rúk dňa 23.09.2014 (č.l. 37 rub spisu). Žalovaná tlačivo ,,C“ na odpoveď vyplnené okresnému súdu vrátila (č.l. 40 spisu) spolu s pripojenými listinami (č.l. 44-46 spisu), v ktorom podaní zo dňa 7.10.2014 o.i. uviedla, že pohľadávku neakceptuje a súčasne si uplatňuje protipohľadávku.

20. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Sb., v dôsledku ktorej skutočnosti bol nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný. Čo sa týka námietok žalovanej k uplatnenému nároku žalobcu, tak v tlačive ,,C“ na odpoveď (č.l. 40 spisu), spolu s pripojenými listinami (č.l. 44-46 spisu), ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 09.10.2014, vyplývalo, že okresný súd sa námietkami žalovanej (najmä vo vzťahu k skutočnosti, že žalovaná pohľadávku neakceptovala), nezaoberal, resp. relevantne nezhodnotil. Keďže vo vzťahu k obrane žalovanej uvádzanej v konaní pred okresným súdom, ako i v podanom odvolaní, okresný súd nezaujal žiadne stanovisko a ani nevyslovil záver, nemohol následne ani krajský súd zaujať stanovisko k tejto žalovanou vznesenej obrane. K úplnosti krajský súd poukazuje aj na nezrovnalosť v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, v rámci ktorého okresný súd jednak uvádza, že ,,Odporca v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď okresnému súdu doručil, k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, nakoľko doručené listiny nenahrádzajú tvrdenie žalovanej, na ktoré je povinný.“ (str. 2 tretí odsek odôvodnenia), pričom následne uviedol, že ,,Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.“ str. 4 odsek 4odôvodnenia). Navyše krajský súd uvádza, že z vysloveného názoru okresného súdu o momente predloženia zmenky absentuje podstatná skutočnosť, (keďže nebolo preukázané), že by žalovanej bola doručená spolu so žalobou - návrhom aj zmenka,

na základe ktorej žalobca uplatnil nároky. Ak sa akceptuje v priebehu súdneho konania predloženie zmenky na platenie žalovanej, tak ustálená rozhodovacia činnosť všeobecných súdov vyžaduje, aby takáto zmenka bola žalovanej predložená buď na súdnom pojednávaní alebo doručená spolu s návrhom

- žalobou, čo v danej veci splnené nebolo. Z obsahu pokynu pre spisovú kanceláriu zo dňa 19.06.2014 (č.l. 37 spisu) síce vyplývalo, že ,,zašli odporcovi tlačivo C + návrh s prílohami + poučenie+ uznesenie o prerušení+ uznesenie o pokračovaní + uzn. o prísl.“, avšak vyššie uvedené nenašlo premietnutie na samotnej doručenke na č.l. 37 rub spisu, kedy je z relácie doručenky vyjadrené, že sa doručovalo Tlačivo ,,C“ + návrh. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti § 45 ods. 2 OSP (k momentu rozhodovania okresného súdu), resp. § 111 ods. 1 (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu). Na základe vyššie uvedeného boli preto závery, vyjadrené v rozhodnutí okresného súdu zhodnotené ako predčasné, čo bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti.

21. Okresný súd po vrátení veci bude posudzovať nárok uplatnený žalobcom v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou pri takomto type a druhu žalovaných nárokov, keď bude prihliadať na zjednocujúce stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodno-právnych č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako spoločné Stanovisko občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (§ 391 ods. 3 . Je namieste uviesť, že ak aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obchodných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce Stanovisko Najvyššieho súdu SR. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

22. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

23. Vo vzťahu k prijatému Spoločnému Stanovisku občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93 krajský súd poukazuje na jeho záver, podľa ktorého ...„I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“. Ďalej z tohto spoločného stanoviska vyplýva „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

24. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením, týkajúcom sa rozsudku okresného súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej rovine, okresný súd bude vykonávať dokazovanie na nariadenom pojednávaní (keďže účelom práva každej zo sporových strán je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové tvrdenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie) s tým, že bude rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93.

25. Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, bude to okresný súd, ktorý v rámci nového konania rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí žaloby, v podaní právneho zástupcu zo dňa 21.12.2015 (č.l. 154 spisu).

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.