Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-121-2017.pdf
PDF · 135.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom X. XX, XXX XX V. X, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 370,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 80/2016-85 zo dňa 24.2.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 80/2016-85 zo dňa 24.2.2017 p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 370,36 Eur od 1.7.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách súdneho konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,50% (výrok III.). Okresný súd v odôvodnení po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 151 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 220 ods. 2, § 191 ods. 1, Čl. 8, Čl. 11 ods. 4, Čl. 15 ods. 1, 2 CSP vo väzbe k rozhodným ustanoveniam zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), ust. § 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 369c ods. 1, § 13 ods. 5, § 21 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka mal za to, že je potrebné žalobe v časti o zaplatenie sumy 370,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 370,36 Eur od 01.07.2016 do zaplatenia spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur vyhovieť a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vznikla poistná udalosť dňa 3.4.2014, pri ktorej bolo vozidlom poistenca žalovaného s evidenčným číslom TS710BD poškodené vozidlo p. P. X. - FIAT PUNTO, evidenčné číslo ZA 931 FP tak, že poškodené vozidlo bolo v dôsledku poistnej udalosti úplne nepojazdné s tým, že bolo poškodené vozidlo dané do opravy dňom 3.10.2014 a oprava bola ukončená dňa 24.10.2014, za ktorý čas trvania opravy vozidla, poškodená užívala vozidlo ŠKODA FABIA na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 3.10.2014, za čo bola vystavená faktúra za prenájom vozidla č. 20140105 na sumu 572 Eur pri sadzby denného nájomného 26 Eur za 22 dní. Tieto okolnosti predstavovali okruh skutočností, z ktorých okresný súd vychádzal podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
2. Okresný súd uviedol, že sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2014. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 9) postupca p. P. X. žalovanému oznámila postúpenie predmetnej pohľadávky subjektu SetCar, s.r.o., so sídlom Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi (rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/4511/2009 zo dňa 15.12.2011). Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Okresný súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník. Okresný súd poukázal aj na to, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a to, že mu bolo doručené, nebola okolnosť sporná v konaní a súčasne toto oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené, ako vyplynulo z č.l. 18 spisu. Okresný súd vychádzal z toho, že oznámenie o postúpení pohľadávky zakladalo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že v oznámení o postúpení pohľadávky je ako postupca označená organizačná zložka žalobcu nevylučuje záver o naplnení účelu úpravy notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. Rovnako ako irelevantnú konštatoval okresný súd aj skutočnosť uzatvorenia Dodatku č. 1 ku Zmluve o postúpení pohľadávky po vznesení procesnej obrany žalovaného. Pri zohľadnení obsahu písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá sa nachádza na č.l. 16 a obsahu Dodatku č. 1 k tejto zmluve, ako aj pri súčasnom zohľadnení hmotno-právnej požiadavky na formu právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol okresný súd toho názoru, že tieto právne úkony vo svojom komplexe predstavujú platný hmotno-právny základ pre záver o nadobudnutí postúpenej pohľadávky žalobcom ako postupníkom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky v znení jej dodatku.
3. Okresný súd pri závere aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa zaoberal hodnotením zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného. Vo vzťahu k nej poukázal na to, že bola preukázaná úhrada sumy 572 Eur vykonanej podľa faktúry č. 20140105 za prenájom vozidla subjektom poškodenej p. P. X. v prospech SETCAR s.r.o. - organizačná zložka, IČO: 47 790 857, ktorou skutočnosťou bolo preukázané odčerpanie finančných prostriedkov, a teda majetkových hodnôt poškodenej v uvedenom rozsahu, a tým zároveň bola ako nedôvodná hodnotená obrana žalovaného o nepreukázaní úhrady predmetnej faktúry. Poškodená p. P. X. v dôsledku poistnej udalosti bola nútená z dôvodu dochádzania do zamestnania a výkonu podnikateľskej činnosti, pri ktorej sa bez auta nezaobíde, požičať si iné motorové vozidlo. K tejto skutočnosti bola poškodená donútená v dôsledku poistnej udalosti a pri absencii poistnej udalosti by k tomuto postupu vôbec nemusela pristúpiť. Túto skutkovú okolnosť okresný súd vnímal ako určujúcu pri hodnotení procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla a neopodstatnenosť vymáhanej pohľadávky vo vyčíslenej výške. Procesná obrana žalovaného v časti namietania nepreukázania nevyhnutnosti riešenia situácie na strane poškodenej prenájmom náhradného motorového vozidla FABIA bola v celom rozsahu vyvrátená listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami sa poškodenej podľa č.l. 5 a 33 spisu, ktoré žalovaný efektívne nevyvrátil. Že by bolo na mieste od poškodenej požadovať riešenie situácie, v dôsledku poistnej udalosti inak, ako prenajatím si náhradného motorového vozidla, mal v konaní preukázať žalovaný, ktorý si však túto dôkaznú povinnosť nesplnil a táto časť jeho obrany zostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia. Pokiaľ si poškodená za čas opravy prenajala motorové vozidlo podobnej triedy, keď poškodené vozidlo bolo FIAT PUNTO a poškodená si prenajala motorové vozidlo FABIA, nebolo možné takéto konanie hodnotiť ako neodôvodnené ťaženie zo vzniknutej situácie zo strany poškodenej. Rovnako vo vzťahu k rozsahu dĺžky, času a výške nájomného žalovaný, ak namietal ich neprimeranosť, tak ho ťažilo v tejto rovine dôkazné bremeno, pričom túto obranu opätovne nepreukázal. Z dôkazov, ktoré žalovaný predložil okresnému súdu, spolu aj s internetovou rešeršou, ktorá je v spise na č.l. 23 až 25, tak po vyhodnotení týchto dôkazov v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP nevyplýva jednoznačný, spoľahlivý a konkrétny záver o dôvodnosti postupu žalovaného pri ustálení rozsahu nákladov na použitie náhradného vozidla práve a len za 8 dní pri sadzbe 26 Eur za deň, teda celkom vo výške 208 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť plnení servisu z hľadiska trvania opravy s poistnou udalosťou, tak bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného toto tvrdenie nielen v rámci povinnosti tvrdenia uviesť, ale aj preukázať, pričom žalovaný v tomto smere žiadne dôkazy neoznačil. Dôvodnosť nároku žalobca preukázal predloženou nájomnou zmluvou na prenájom náhradného motorového vozidla,
fakturáciou nájomného s presnou špecifikáciou sadzby a doby a dokladom o úhrade tejto faktúry zo strany poškodeného, ktoré dôkazy po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP v spojení s Článkom 15 CSP viedli k záveru súdu o dôvodnosti žalovanej pohľadávky.
4. Okresný súd vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla odpočítanej od nákladov na použitie náhradného vozidla pri likvidácii poistnej udalosti v sume 6,36 Eur, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP poukázal vo vzťahu k otázke posudzovania odpočtu zmenenej technickej hodnoty vozidla - amortizácie v odôvodnení svojho rozhodnutia na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Zo záverov tohto rozsudku najvyššieho súdu v pomeroch tejto prejednávanej veci vyplynul okresnému súdu záver, že žalovaný nepostupoval správne, ak pri likvidácii poistnej udalosti odpočítal od nákladov na použitie náhradného vozidla i zmenenú technickú hodnotu vozidla vo výške 6,36 Eur. Predmetná poistná udalosť žalovaným mala byť likvidovaná pri ustálení plnenia žalovaného vo výške, ktorá by zohľadnila ako dôvodné náklady na nájom náhradného vozidla náklady vo výške 572 Eur a ako odpočítateľnú položku sumu 4,24 Eur z titulu pevných prevádzkových nákladov, čo pri zohľadnení ustáleného poistného plnenia vo výške 197,40 Eur zakladá dôvodnosť uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky v sume 370,36 Eur. Táto pohľadávka v tejto výške bola žalobcovi priznaná rozsudkom okresného súdu ako uplatnená skutkovo a právne dôvodne podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení, ktoré vyplývajú z úpravy Občianskeho zákonníka, teda § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v rámci ktorých okresný súd dôkazy v tejto veci vykonané hodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP, skonštatujúc splnenie všetkých hmotno-právnych podmienok vzniku práva na náhradu škody na strane žalobcu, a to porušenia právnej povinnosti, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody v uplatnenej výške. Z dôvodu, že so záväzkom žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody bol žalovaný v omeškaní, bol dôvodne zo strany žalobcu uplatnený aj úrok z omeškania. Pri rozhodovaní okresný súd zobral do úvahy aj statusové postavenie poškodenej, ktorá vystupovala v pozícii fyzickej osoby - občana, keďže iný status poškodenej spoľahlivo v konaní preukázaný nebol, hoci z verejne dostupného živnostenského registra vyplynulo, že táto v čase vzniku poistnej udalosti bola podnikateľkou - fyzickou osobou, avšak v listinných dôkazoch oboznámených vo veci, a to zmluva o postúpení pohľadávky, dodatok k tejto zmluve, oznámenie o postúpení pohľadávky, z dokladu o platbe faktúry za nájom a ani z nájomnej zmluvy nevyplynulo, že by poškodená pri týchto úkonoch vystupovala ako podnikateľka, a teda, že by jej škoda vznikla v priamej súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, preto bola odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy, vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania 8,05% ročne. Podľa hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka, a to konkrétne z úpravy § 563 Občianskeho zákonníka postupoval okresný súd pri ustálení dôvodného momentu vzniku omeškania sa žalovaného so záverom, že s ohľadom na povahu uplatnenej pohľadávky, ktorá predstavovala právo žalobcu na náhradu škody a nie samotné poistné plnenie, nebol priestor pre posudzovanie vzniku omeškania podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Pri absencii preukázania inej výzvy žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, ktorá mala byť adresovaná žalovanému na zaplatenie škody, okresný súd vychádzal zo záveru o dôvodnom momente vzniku omeškania sa žalovaného so splnením peňažnej pohľadávky, ktorá bola predmetom tohto konania dňom 1.7.2016, teda dňom nasledujúcim potom, ako žalovanému bola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe podľa uznesenia č.k. 19Cb 80/2016-17. Vo zvyšnej časti, teda pokiaľ išlo o 1% sadzby úroku z omeškania ročne za čas od 1.7.2016 do zaplatenia, a tiež pokiaľ išlo o úrok z omeškania 9,05% ročne za čas od 15.11.2014 do 30.6.2016, všetko pri základe vo výške žalovanej istiny, rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby. Právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bolo žalobcovi priznané podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka pri zohľadnení skutočnosti uplatnenia žalovanej pohľadávky žalobcom už ako podnikateľským subjektom.
5. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd postupoval podľa ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žaloba bola čiastočne zamietnutá, pokiaľ išlo o žalobcom uplatnenú sadzbu úroku z omeškania 1 % ročne zo žalovanej istiny za čas od 1.7.2016 až do zaplatenia a 9,05 % úrok z omeškania ročne zo žalovanej istiny od 15.11.2014 do 30.6.2016, ktorá časť predstavovala neúspech žalobcu v konaní. Pomerom pohľadávky žalobou uplatnenej a pohľadávky priznanej ako skutkovo a právne dôvodnej v rozhodnutí okresného súdu dospel okresný súd k vyjadreniu úspechu žalobcu v konaní, ktorý zodpovedal 87,25%, jeho neúspech, ktorý zodpovedal 12,75% a vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v
konaní zodpovedalo 74,50%, v ktorom rozsahu okresný súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalobcu bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to vo výroku II. ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol v spojení so závislým výrokom III., ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,50%. Žalobca poukázal na to, že v týchto výrokových častiach súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ust. § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 citovaného zákona v spojení s ust. § 822 Občianskeho zákonníka s tým, že nárok žalobcu ako poškodeného bol uplatnený podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. priamo voči žalovanému a ide o nárok na náhradu škody, ktorý je poisťovateľ povinný uhradiť za svojho zmluvného partnera (škodcu). Poistné plnenie, na ktorého poskytnutie odkazuje § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. predstavuje náhradu škody, ktorú poskytuje poisťovateľ poškodenému za svojho poisteného, t.j. plnenie = náhrada škody poskytnutá poisťovateľom, ide o poistné plnenie. V danom prípade bolo zrejmé, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 30.10.2014, a preto v lehote 15 dní bol povinný poskytnúť žalobcovi náhradu škody (poistné plnenie) riadne a včas. Žalovaný neoprávnene znížil náhradu škody (poistné plnenie) o žalovanú istinu, čím sa dostal uplynutím zákonnej lehoty do omeškania od 15.11.2014 so splnením svojej povinnosti poskytnúť náhradu škody (poistné plnenie) riadne a včas. Žalobca uviedol, že ak by okresný súd správne posúdil začiatok omeškania žalovaného, predstavoval by pomer úspechu žalobcu v konaní 98,11 %, pričom jeho neúspech by bol nepatrný (1,89 %), a preto by bolo možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 370,36 Eur od 15.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Súčasne vo zvyšnej časti percentuálnej výšky požadovaného príslušenstva, a to úroku z omeškania by bola žaloba zamietnutá.
7. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to vo výroku I., podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 370,36 Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v spojení so závislým výrokom III., podľa ktorého žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,50 %. Odvolanie žalovaný odôvodnil podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd rozhodol len na základe prehlásenia poškodenej. Bolo na žalobcovi preukázať účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla poškodenou. Okresný súd sa nezaoberal efektívnosťou a nevyhnutnosťou prenájmu náhradného vozidla a uspokojil sa len s čestným prehlásením poškodenej. Podľa názoru žalovaného sa okresný súd nevysporiadal s posúdením nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn. 25Cdo 3911/2007. Výšku náhrady škody bolo potrebné posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase, čo okresný súd napriek námietkam žalovaného neučinil. Pokiaľ v tejto obrane žalovaného sa okresný súd snažil preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, tak išlo o rozpor so zákonom, keďže bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia, najmä účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 7C 247/2000 zo dňa 18.01.2001, podľa ktorého je potrebné pri skúmaní, či boli náklady na nájom vynaložené účelne, urobiť dotaz na iné autoopravovne v okolí bydliska poškodeného, za akú dobu by vedeli opraviť motorové vozidlo poškodeného, či mali k dispozícii náhradné diely na vykonanie opravy, prípadne za akú dobu by ich zabezpečili aj vzhľadom na rozsah poškodenia. Žalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu o priznaní paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Vzťah medzi žalovaným a poškodenou je vzťahom občiansko-právnym, preto v rozpore so zákonom bola priznaná paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka. Žalovaný a poškodená neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu, ktorý by bolo možné podriadiť pod obchodno-záväzkový vzťah podľa ust. § 261 Obchodného zákonníka, preto jej nemohol ani voči žalovanému vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka, a preto nemohol takýto
nárok tvoriť ani predmet postúpenia na žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry, na to, aby vznik skutočnej škody, t.j. úbytok v majetkovej sfére poškodeného nastal, nestačí iba vystavenie faktúry zo strany autopožičovne poškodenému. Podľa názoru žalovaného nebolo dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu k obrane žalovaného, ktorý namietal, že žalobca nepreukázal účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu motorového vozidla. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je tak podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 171/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2003, sp. zn. II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 10.04.2017. Žalobca mal za to, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu v napadnutej časti odvolaním žalovaného je presvedčivé, výstižné a okresný súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci v odvolaním napadnutých častiach rozsudku okresného súdu. Poškodený nemal možnosť práve z titulu dopravnej nehody využívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorú poistnú udalosť zavinil klient žalovaného, preto poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave. Náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, preto išlo o účelne vynaložené náklady za prenájom tohto náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/134/2014). V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta poškodeného, bol poškodený nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, a tak vznikla priama škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). Poškodený po odovzdaní vozidla do opravy nemohol priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov, ako napr. počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného (aj škodcu). Poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/240/2014). Vznik škody žalobca preukázal príjmovým pokladničným dokladom, ktorý bol predložený okresnému súdu na pojednávaní dňa 31.01.2017.
9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
10. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 10.04.2017 bolo úpravou okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.5.2017 (č.l. 123 spisu) doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zmysle doručenky na č.l. 122 spisu dňa 22.5.2017, pričom žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil možnosť a nevyjadril sa v lehote 10 dní. Krajský súd dodáva, že žalovaný sa nevyjadril ani k odvolaniu žalobcu, ktoré podaním okresného súdu zo dňa 6.4.2017 (č.l. 117 spisu) bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu v zmysle doručenky na č.l. 113 dňa 11.04.2017.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako v napadnutých výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/121/2017-128 zo dňa 24.10.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.01.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za akceptovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
13. K podanému odvolaniu žalobcu, žalovaného a rozsahu odvolacích dôvodov krajský súd primárne zvýrazňuje ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, vo väzbe aj k iným prebiehajúcim, prípadne už ukončeným
súdnym sporom medzi žalobcom a žalovaným. V danej veci rozsudok okresného súdu, v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia odvolací súd mohol posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného. Pokiaľ v danej sporovej veci bola okresným súdom konštatovaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, čo žalovaný v odvolaní nenamietal, tak potom touto skutočnosťou sa krajský súd v rámci odvolacieho konania nezaoberal. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, pokiaľ nemá zadefinovaný niektorý argument ako odvolací dôvod, tak potom niet zákonného priestoru, aby sa takýmto argumentom, z ktorého sa nestal vykvalifikovaný odvolací dôvod, zaoberal.
14. Žalovaný v odvolaní namietal postup okresného súdu, ktorý nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ sa nezaoberal obranou žalovaného v tom, že žalobca nepreukázal v rámci svojej dôkaznej povinnosti nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, keď túto (ne)účelnosť v rámci dôkaznej povinnosti v rozpore so zákonom okresný súd prenášal na žalovaného, ako aj, že vzťah medzi žalovaným a poškodenou nebol obchodno- právnym vzťahom, preto nebolo namieste priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka a že vznik škodovej udalosti, t.j. úbytok v majetkovej sfére poškodeného môže skutočne nastať až preukázaním tohto úbytku, keďže nestačí iba vystavenie faktúry zo strany autopožičovne poškodenému. Ani jeden z týchto odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný.
15. Rozsudok okresného súdu vo väzbe k napadnutým výrokovým častiam odvolaním žalovaného a k týmto výrokovým častiam viažuce sa odôvodnenie má náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, ako to vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd k napadnutému výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur uviedol odôvodnenie, ktoré obsahovalo jasné a zreteľné skutkové závery, ako aj právne posúdenie sporovej veci. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti považoval za podstatné, čo bolo v konaní preukázané a ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej - ktorej sporovej strany. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu viažuce sa k výroku I. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania je konkrétne a určité, je zhodnotené a vyjadrené na základe akých skutkových a právnych záverov je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur. Z dôvodu riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia potom nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia, a tým nebola ani namieste argumentácia žalovaného v odvolaní, že by došlo k porušeniu základného práva žalovaného ako sporovej strany na spravodlivý proces. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Žiadnej zo sporových strán nebola znemožnená realizácia jej procesných oprávnení, ani možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Rozsudok okresného súdu bol riadnym spôsobom odôvodnený, a pokiaľ sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, tak uvedené neznamená porušenie práva na spravodlivý súdny proces na základe vyššie uvedeného, v spojení aj s uznesením Najvyššieho súdu SR vo veľkom senáte sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 zo dňa 19. apríla 2017.
16. Krajský súd uvádza, že nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, bola žalobcom preukázaná. Poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu z titulu poistnej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, že bolo zaplatené, patrí do oprávneného nároku poškodeného. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených
nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Krajský súd poukazuje na to, že škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané dokladom o úhrade nájomného, pretože nebola doložená len faktúra tak, ako to namietal žalovaný v odvolaní, ale aj jej úhrada. Úhradou nájomného preto v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá v konaní pred okresným súdom bola preukázaná (doklad o úhrade, príjmový pokladničný doklad č. 14HP00098 - prijaté od poškodenej, t.j. právneho predchodcu žalobcu P. X. na č.l. 66 spisu).
17. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla krajský súd zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol vnútený tento skutkový a právny stav, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla, nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený si v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Dobu opravy poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere, k dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Pokiaľ v tejto sporovej veci nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov z titulu zabezpečenia si náhradného motorového vozidla bola preukázaná, tak vecne správne uviedol okresný súd, že ak žalovaný túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno v rovine tejto námietky bolo na žalovanom. Žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal, preto správne rozhodol okresný súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 370,36 Eur v spojení aj s rozhodnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Krajský súd dopĺňa, že náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou tu bolo nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období od 03.10.2014 do 24.10.2014, t.j. keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, zabezpečeného poškodeným.
18. Žalovaný namietal, že nemala byť priznaná paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur, keďže vzťah medzi žalovaným a poškodeným nebol vzťahom obchodno- záväzkovým, a preto voči žalovanému ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nemohol naň prihliadať, pretože bol uplatnený žalovaným až v rámci odvolacieho konania. Išlo o novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP, pretože túto obranu žalovaný nepoužil v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca už v podanej žalobe uviedol, že uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Aj napriek uvedenému žalovaný pred okresným súdom túto časť uplatneného žalobného nároku nerozporoval, hoci zo strany okresného súdu bol žalovaný, ako aj žalobca poučený o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania, naviac na obidvoch sporových stranách išlo o právne zastúpenie advokátom (obsah predvolania na termín 24.02.2017 o poučení v zmysle ust. § 153 CSP, § 154 CSP - sudcovská a zákonná koncentrácia konania, ktoré predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle doručenky na č.l. 71 rub spisu dňa 15.02.2017). Ak prostriedok procesnej obrany vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, tak na túto novotu v odvolacom
konaní, uplatnenú žalovaným, nemohol krajský súd prihliadať. Pre úplnosť krajský súd ako súd odvolací poukazuje na obsah paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje náhradu tzv. administratívnych nákladov, ktoré vznikajú veriteľovi pri kontrole dodržiavania záväzkov a ako taká paušálna náhrada nákladov súvisí s uplatnením pohľadávky, ktorá je po lehote splatnosti.
19. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch odvolaním žalovaného bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
20. Odvolanie žalobcu bolo podané do výrokových častí II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá v spojení so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobca mal za to, že úrok z omeškania z uplatnenej náhrady škody (poistného plnenia) mal byť priznaný od 15.11.2014, ktorým dňom nastalo omeškanie žalovaného podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že poistné plnenie malo byť poskytnuté do 15tich dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 30.10.2014, preto od 15.11.2014 podľa názoru žalobcu nastalo omeškanie žalovaného. Okresný súd pri posúdení momentu omeškania žalovaného vychádzal z tých tvrdení, ktoré použil samotný žalobca, ktorý zdôrazňoval, že si uplatňuje náhradu škody voči žalovanému ako ujmu, ktorá nastala v rovine vynaložených nákladov poškodeným z titulu zabezpečenia nájmu náhradného motorového vozidla, keď poškodený vlastné motorové vozidlo pre poistnú udalosť nemohol využívať a pre takéto vymedzenie nároku žalobcom dospel okresný súd k záveru, že pri omeškaní žalovaného nie je možné vychádzať z omeškania samotného poistného plnenia, ale z omeškania uplatnenej škody žalobcom, ktoré bolo ustálené od doručenia výzvy na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe, teda deň nasledujúci po tejto doručenej výzve. Práve pre žalobcom zdôrazneného nároku ako nároku na náhradu škody potom okresný súd vychádzal pri určení momentu omeškania žalovaného z toho, že týmto dňom omeškania je deň nasledujúci po doručení výzvy žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe a čas, ktorý predchádzal obdobiu pred doručením výzvy, uplatneným ako omeškanie žalovaného, bol v rámci výroku II. rozsudku okresného súdu v tejto časti požadovaného príslušenstva, a to úroku z omeškania zamietnutý. Až v odvolacom konaní žalobca kládol dôraz na to, že ide o poistné plnenie v rovine uplatnenej náhrady škody, ktorú právnu argumentáciu poukazu na daný charakter poistného plnenia, v takomto precizovaní ako uskutočnil žalobca v odvolaní, pred okresným súdom neodprezentoval, preto ak okresný súd vychádzal z roviny žalobcovho uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody, tak z tohto vymedzenia potom aj stanovil moment omeškania žalovaného, čo v obsahu vymedzenej právnej kvalifikácie žalobcom pred súdom prvej inštancie a až v odvolacom konaní precizovanej nemohlo zasiahnuť do záverov okresného súdu vymedzeného omeškania žalovaného. Z uvedeného sa preto odvolanie žalobcu nestalo ani základom pre zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutej časti výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu za dobu omeškania tvrdenú žalobcom za časový úsek od 15.11.2014 až do 30.06.2016, oproti stanovenému omeškaniu žalovaného od 01.07.2016 do zaplatenia. Uvedené závery a zhodnotenia krajského súdu vychádzajú z danej sporovej právnej veci, platiace s ohľadom konkrétnosti danej prejednávanej veci pre tento sporový prípad. Ak nedošlo k zmene rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II., tak následne pri potvrdení výroku I., II. rozsudku okresného súdu potom závislý výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to výrok III. rozsudku okresného súdu bol rovnako potvrdený ako vecne správny v spojení s odôvodnením k nemu sa viažucim.
21. V súvislosti s odvolaním žalobcu v časti stanoveného momentu omeškania žalovaného krajský súd k úplnosti poukazuje na inú sporovú právnu vec vedenú pred krajským súdom pod sp. zn. 13Cob/110/2017, v ktorej na základe rovnakého právneho zdôvodnenia pre moment omeškania žalovaného okresným súdom, ako je aj v tejto danej veci, neboli zo strany žalobcu zastúpeného rovnakým právnym zástupcom uvedené závery okresného súdu napadnuté odvolaním žalobcu.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, keď ani žalobca, ani žalovaný so svojim odvolaním neboli úspešní, rozhodol krajský súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.