Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-18-2016.pdf
PDF · 103.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu J. Z., bytom P. G., Č. XXX/ XX, právne zastúpeného JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému Ústavu na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18, o preskúmanie rozhodnutia z 24.09.2015 č. UVVaUVTOS-12-209/21C-2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
I. Konanie na vydanie predbežného opatrenia z a s t a v u j e .
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 24.11.2015 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2015 č.k. ÚVVaÚVTOS-12-209/21c-2015, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o premiestnenie do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Dôvodom zamietnutia jeho žiadosti bola kapacitná naplnenosť ubytovní odsúdených určených pre výkon trestu v strednom stupni stráženia v C diferenciačnej skupine. O tejto žiadosti bol žalobca vo výkone trestu oboznámený dňa 28.09.2015.
2. Žalobcovi bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec z 09.03.2016 sp. zn. 3285/2016 Č.k. KaHC-6256/3285/2016-15301/2016 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Určený advokát doplnil žalobu žalobcu dňa 12.05.2016.
3. Žalobca v žalobe tvrdí, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach jeho laxným postupom, rozhodnutie je zjavne arbitrárne, a bez náležitého odôvodnenia a preskúmania dôvodov, ktoré žalobca a tiež jeho rodičia uviedli vo svojich žiadostiach. Týmto sa žalobcovi zasiahlo do jeho základných práv a slobôd, ako je napríklad právo na rodinný život. Zákon pritom preferuje, aby odsúdený vykonával trest odňatia slobody čo možno najbližšie k svojej rodine, pretože trest má postihovať páchateľa, a nie jeho rodinu.
4. Žalobca nemohol vykonať návštevu v mesiaci august 2015 práve pre skutočnosť, že jeho rodina nemohla zvládnuť cestovať cca 900 km aby ho videla dve hodiny za sklo. Týmto utrpel žalobca i jeho rodina nenahraditeľnú ujmu a určite bude uplatňovať aj finančné zadosťučinenie.
5. Žalobca svoje tvrdenie opiera o štatistiky ZVJS vo veci počtu odsúdených, kapacitách a využití ústavov na VTOS, z ktorého vyplýva, že v mesiaci september 2015 bol ÚVTOS Košice z hľadiska kapacity
využitý na 87 %, keď v ňom bolo voľných 60 miest. ÚVTOS Leopoldov bol pritom v rovnakom období vyťažený až na 96,1 %. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný disponoval voľnými miestami, preto riaditeľ mal vyhovieť žiadosti žalobcu, najmä ak takýto postup by bol prínosom pre žalobcu. Argument pre zamietnutie žiadosti žalobcu z titulu nedostatočnej ubytovacej kapacity je prinajmenšom sporný, obzvlášť ak má mať prednosť pred ochranou práv žalobcu, keďže napadnuté rozhodnutie bude pre žalobcu preukázateľne znamenať vznik psychickej ujmy z dôvodu psychického strádania spôsobeného praktickou nemožnosťou stretávania s rodinou, a tým nemožnosťou rozihrania rodinných vzťahov počas umiestnenia v ÚVTOS, ktoré sú jedným zo základných predpokladov pre resocializáciu žalobcu.
6. Žalobca sa s poukazom na uchovanie svojho rodinného, resp. súkromného života domáhal svojho preloženia do ústavu Košice, keďže sa tento nachádza najbližšie k miestu, kde žijú jeho rodinní príslušníci, resp. osoby blízke. V žiadosti tvrdil, že je v rozpore s jeho základným právom na súkromie, resp. právom na rodinný život, keď príslušné orgány verejnej správy jeho požiadavku neakceptujú.
7. Žalobca ďalej uviedol, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu možno vyvodiť, že pobyt vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe znamená objektívne prerušenie rodinného života, ktoré môže zakladať za určitých okolností porušenie článku 8 Dohovoru (XaY. proti Švajčiarsku z 03.10.1978, Quinas proti Francúzsku z roku 1990, Marincola Sestito proti Taliansku z roku 1999).
8. Rozhodovanie o premiestnení odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu na základe žiadosti odsúdeného treba považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Žalobca poukázal na uznesenie ÚS SR č. II. ÚS 225/09-31, z ktorého vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného môže byť predmetom preskúmania súdom v rámci správneho súdnictva.
9. V súvislosti s riadnym odôvodnením rozhodnutia žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie, sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
10. Z uvedených dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, vydané na základe ľubovôle riaditeľa ústavu a považuje ho za neodôvodnené a vydané v rozpore so zákonnými normami, a v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v konaní je vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal v ústave Leopoldov podanie „žiadosť o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody s rovnakým stupňom stráženia“ zo dňa 08.09.2015, ktorou žiadal o premiestnenie do ÚVTOS Košice. Žiadosť žalobcu bola postúpená žalovanému, ktorý listom z 24.09.2015, ktorý je predmetom súdneho preskúmania, ústavu Leopoldov oznámil, že žiadosť o premiestnenie žalobcu zamieta z dôvodu kapacitnej naplnenosti ubytovní odsúdených určených pre výkon trestu v strednom stupni stráženia v C „diferenciačnej skupine“.
12. Žalovaný poukázal na to, že žiadna z písomností napadnutých žalobou žalobcu nevykazuje znaky rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom, a preto ich nemožno považovať za rozhodnutia. Výsledkom vybavenia podnetu žalobcu nebolo vydanie rozhodnutia ústavu Košice, ktoré by malo mať charakter rozhodnutia podľa § 244 ods.3 O.s.p. Žalovaný postupoval zákonným spôsobom a splnil si všetky povinnosti voči žalobcovi. Napadnutá písomnosť, ktorá je označená ako rozhodnutie, nebola vydaná v správnom konaní, a rovnako po formálnej a obsahovej stránke nevykazuje znaky, a neobsahuje obligatórne náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní. Ide o písomné stanovisko - odpoveď na žiadosť osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktorú kompetentný orgán podal riadne a včas.
13. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu v ustanovení § 97n vymenúva rozhodnutia, ktoré nie sú preskúmateľné súdom a v súlade s ustanovením § 248 písm.d) Os.p. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a o rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu sú rozhodnutia, ktorých preskúmanie súdom vylučuje osobitný predpis. Pri takých výsledkoch rozhodovacích právomocí kompetentných osôb v rámci výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nie sú expresis verbis vylúčené z preskúmania súdom, sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3Sžz/5/2011 zo 07.02.2012, v ktorom sa uvádza: „za rozhodujúcu okolnosť považoval Najvyšší súd SR, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody postupoval podľa zákona č. 475/2005 Z.z., ktorý je jedným z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného konania, ktoré je rámcovo upravené v IV. časti Trestného poriadku, a zákon č. 475/2005 Z.z. je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z., § 4 ods.1 písm.b) zákona č. 153/2001 Z.z.). Podľa žalovaného ak zákonodarca ponecháva kontrole prokurátorom a vylučuje z preskúmania súdom také rozhodnutia, ktorými dochádza k priamemu zásahu do práv osoby, akými sú rozhodnutia o udelení disciplinárnej odmeny a disciplinárneho trestu, na stanovisko riaditeľa ústavu k žiadosti odsúdeného o premiestnenie možno aplikovať rovnaký mechanizmus kontroly zákonnosti.
14. Žalovaný vo vyjadrení tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/211/2011 vydaný v dovolacom konaní, v ktorom vyslovil okrem iného právny názor, že tvrdenie, že odsúdený musí byť umiestnený v ÚVTOS najbližšom k miestu bydliska, nemá oporu v zákone, a táto skutočnosť nevyplýva ani z ustálenej súdnej praxe, keď umiestňovanie do ústavu na VTOS sa uskutočňuje podľa § 8 zákona č. 475/2005 Z.z., pričom kritérium vzdialenosti miesta bydliska od ústavu sa v ustanovení nenachádza, a otázka vzdialenosti medzi miestom bydliska a ústavom na VTOS nemôže byť podstatnou.
Z uvedeného možno vyvodiť, že rovnako ani otázka vzdialenosti bydliska rodičov od miesta výkonu trestu žalovaného nie je neopomenuteľným kritériom rozhodovania riaditeľa ústavu o umiestnení, pri nezohľadnení ktorého by malo dôjsť, ako to žalobca tvrdí, k zásahu do jeho rodinného života.
15. Žalovaný konštatoval, že akceptáciou žalobcovho názoru, že zamietnutie žiadosti odsúdeného o premiestnenie z kapacitných dôvodov „nemôže byť v právnom štáte akceptovateľné“, by vznikol precedens pre všetky osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená výkonom trestu, premiestňovať sa medzi jednotlivými ústavmi na výkon trestu odňatia slobody podľa ich uváženia a z ich dôvodov (vzdialenosť od bydliska, finančná situácia rodinných príslušníkov, atď.), a z rešpektovania kapacity ústavov, či bezpečnostných dôvodov.
16. Právo odsúdených na návštevy za podmienok stanovených zákonom o výkone trestu je nespochybniteľné, avšak medzi základné úlohy zboru väzenskej a justičnej stráže patrí v zmysle § 4 zákona č. 4/2001 Z.z. o zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov zabezpečovať výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, zabezpečovať ochranu objektov zboru, zabezpečovať stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými.
17. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že žalobca bol dňa 11.10.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody z ústavu Leopoldov. Jeho návrh na zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie je preto neaktuálna a realizácia nemožná. Z uvedeného dôvodu žalovaný konštatoval, že v prípade, ak súd konanie nezastaví z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania, žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
18. Žalobca po zaslaní vyjadrenia žalovaného oznámil, že naďalej trvá na podanej žalobe.
19. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 491 ods.2 citovaného zákona právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Súd postupom podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
20. Podľa ustanovenia § 8 ods.1 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny riaditeľ, alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania kvalifikácie odsúdeného.
21. Podľa § 10 ods.4 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený môže podať žiadosť o premiestnenie podľa odseku 3 písm.b) riaditeľovi ústavu. Ustanovenie § 25 ods.6 sa použije primerane.
22. Podľa § 8 ods.1, 2, 3, 4 vyhlášky č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, premiestnenie odsúdeného je jeho presun medzi jednotlivými ústavmi podľa § 10 zákona.
Ústav, do ktorého má byť odsúdený premiestnený, určí generálne riaditeľstvo okrem prípadu uvedeného v § 10 ods.1 písm.a) zákona. Pri oznámení o určení umiestnenia odsúdenému sa postupuje podľa § 7 ods.2.
O písomnej žiadosti odsúdeného o premiestnenie do ústavu s rovnakým stupňom stráženia rozhoduje riaditeľ ústavu, do ktorého sa odsúdený žiada premiestniť.
Ak žiadosť o premiestnenie bola zamietnutá, odsúdený môže opakovane požiadať o premiestnenie najskôr po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia o zamietnutí žiadosti; rovnako sa postupuje, ak generálne riaditeľstvo zamietlo návrh riaditeľa ústavu podľa odseku 3.
23. Zo spisového materiálu žalovaného súd sa oboznámil so žiadosťou žalobcu o premiestnenie do iného útvaru na výkon odňatia slobody s rovnakým stupňom stráženia, ktorú podal dňa 08.09.2015. Žiadosť odôvodnil tým, že jeho matka je vážne chorá a lieči sa na východnom Slovensku. V dôsledku svojej dlhodobej liečby má prechodný pobyt v obci D., okres A., a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach je najvhodnejšie riešenie kvôli pravidelným mesačným návštevám, ktoré sa tak mohli uskutočniť. Vzdialenosť na návštevu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu n výkon väzby v Leopoldove a späť je cca 900 km, čo je finančne náročné vzhľadom na to, že jeho rodičia je dôchodcovia. Uviedol, že žiadosť podáva na podnet svojich rodičov, pretože ho o to požiadali. Pre psychickú pohodu sú osobné stretnutia veľmi potrebné. Počas jeho trestu sa uskutočnilo 70 návštev, a len kvôli veľkej vzdialenosti sa niektoré návštevy nemohli uskutočniť, napríklad v auguste 2015. V žiadosti uviedol, že jeho rodina ťažko znáša odlúčenie, ktoré trvá už vyše 75 mesiacov. Väčšiu vzdialenosť od miesta bydliska ako rodina tolerovala len kvôli tomu, že navštevoval S. J. Š. K. G., ale štúdium dňa 18.06.2015 úspešne absolvoval, a preto nie je potrebný jeho pobyt v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove.
24. Žiadosť bola zaslaná žalovanému listom z 21.09.2015. V sprievodnom liste ústav uviedol, že dôvody, ktoré žalobca uvádza vo svojej žiadosti, nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca má v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov zabezpečené štandardné podmienky pre plnenie účelu výkonu trestu odňatia slobody, rodina ho v tunajšom ústave pravidelne navštevuje, rovnako vzdialenosť ústavu výkonu trestu odňatia slobody od bydliska rodiny nie je determinujúcim faktorom na premiestnenie do iného ústavu.
25. Žalovaný listom, ktorý žalobca napadol žalobou, žalobcovu žiadosť zamietol z dôvodu, že je naplnená kapacita ubytovní odsúdených určených pre výkon trestu v strednom stupni stráženia v C diferenciačnej skupine.
26. Podkladom pre vybavenie žiadosti žalobcu bolo stanovisko vedúceho oddelenia výkonu trestu žalovaného, ktorý uviedol, že ubytovacia kapacita odsúdených so stanovenou diferenciačnou skupinou C vykonávajúcich výkon trestu v ústave na Výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach je stanovená na 47 miest, pričom dňa 24.09.2015 bolo v ústave 53 odsúdených v strednom stupni stráženia.
27. V administratívnom spise sa nachádza príkaz Krajského súdu v Trnave č. konania 3Tos/154/2016 z 11.10.2016 na prepustenie žalobcu z výkonu trestu na slobodu. Skúšobná doba bola žalobcovi uložená v trvaní dva roky.
28. Podľa § 2 ods.2 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 3 ods.1 písm.a), b), c) Správneho súdneho poriadku na účely tohto zákona sa rozumie: a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorými sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté.
30. Podľa článku 46 ods.2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
31. Súd rozhodnutie žalovaného napadnuté žalobou považoval za preskúmateľné súdom vzhľadom na citované ustanovenie Správneho súdneho poriadku a Ústavy SR. Dôvody, pre ktoré žalobca žiadal o premiestnenie do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, patria do oblasti základných ľudských práv a slobôd. Vychádzal tiež z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v uznesení II. ÚS 225/09-31 z 02.06.2009, ktoré sa týkalo obdobnej právnej veci, a v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že na preskúmanie takého rozhodnutia je daná právomoc súdu v rámci výkonu správneho súdnictva. Postup podľa zákona o prokuratúre podľa Ústavného súdu SR nie je možné považovať za realizáciu základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods.2 Ústavy SR, ale za realizáciu základného práva na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR.
32. Rozhodnutie - oznámenie žalovaného o zamietnutí žiadosti je podľa názoru súdu zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené plnými ubytovacími kapacitami v strednom stupni stráženia v C diferenciačnej skupine, a to v čase podania jeho žiadosti. Na toto konanie sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a preto nie je odôvodnená námietka žalobcu, že rozhodnutie je arbitrárne, vydané na základe ľubovôle žalovaného. Uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, z ktorého je zrejmé, že pred rozhodnutím žalovaný si vyžiadal stanovisko vedúceho oddelenia výkonu trestu s uvedením počtu klientov v jednotlivých diferenciačných skupinách. Žiadosť žalobcu teda nebola zamietnutá na základe svojvôle riaditeľa Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby Košice, ale z dôvodu, ktorý bol uvedený v napadnutom rozhodnutí.
33. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
34. Žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu preto nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách sa opiera o ustanovenie § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.