Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cpr-3-2016.pdf
PDF · 69.24 KB
Case nature
Subarea
4Cpr/3/2016
Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobkyne: D.. V. Č., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž. XXX, A. Z. A., práv. zast.: JUDr. Nikoleta Sekeráková, advokátka, so sídlom: 1. mája 18, Žilina, proti žalovanému: INA Kysuce, spol. s r.o., so sídlom: Dr. G. Schaefflera 1, Kysucké Nové Mesto, o zaplatenie odstupného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.04.2016 domáhala zaplatenia odstupného.
2. Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2017 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť.
3. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým je späťvzatie žaloby v celom rozsahu a vzhľadom na to, že súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa nevyžaduje, nakoľko ide o späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním vo veci, súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol o zastavení konania.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Aplikácia § 257 CSP je možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci a v okolnostiach strán sporu. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takého rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu , a aby neodporovalo dobrým mravom. § 257 CSP nezakladá jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, naopak ukladá súdu povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trovy konania výnimočne prihliadnuť. Právny predpis nepriznanie trov konania úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). V prípade, že súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo prípadne uvedené moderačné právo niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k uvedenému postupu vyjadrila. Nie je možné, aby súd dospel k presvedčeniu, že je v predmetnej veci potrebné aplikovať ust. § 257 a strane sporu, ktorá by inak trovy konania získala to neoznámi, pričom táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd je v prípade použitia moderačného ustanovenia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
10. Aplikáciou § 257 CSP súd môže zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Zákon pre takéto rozhodnutie vyžaduje splnenie dvoch predpokladov. Predovšetkým ide o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne o výnimočné okolnosti. Strane, ktorá mala v konaní úspech, resp. ktorej by inak patrila náhrada trov konania, nemožno s odvolaním sa na uvedené ustanovenie nepriznať náhradu nákladov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia môžu byť aj pomery strán (osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je tiež charakter sporu či postoj strán v priebehu sporu.
11. Súd však v prejednávanej veci nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov žalovanému. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom nepriaznivé osobné, majetkové ani zárobkové pomery, a preto táto skutočnosť musí ísť na jej vrub. Podľa názoru súdu uvedenie skutočnosti neznalosti práva žalobkyne nespadá pod dôvody vhodné osobitného zreteľa a preto o náhrade trov konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. I.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.