Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/43/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, v konaní zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Q. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o určenie priebehu hranice, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/141/2015-69 zo dňa 06.12.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného prebieha v bodoch podľa znaleckého posudku G. U. W. tak, ako je konkretizovaná. Vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov trovy štátu vo výške 155,63 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia priebehu hranice medzi spornými pozemkami strán sporu, ktorá zodpovedá priebehu hranice v teréne, zakreslenú podľa znaleckého posudku G. U. W. zo dňa 22.08.2016 č. X/XXXX, ktorého závery sú prílohou tohto rozsudku.

3. O trovách konania rozhodol citujúc ust. § 241, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku konštatujúc, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd nepovažoval námietku žalovaného ohľadom nepriznania trov konania žalobcovi za dôvodnú, a to s poukazom na jeho postoj k žalobe, keď vo vyjadrení k žalobe nepripúšťal žiadnu pochybnosť o možnej dôvodnosti žaloby, a naopak, mal za zo, že mu patrí aj bezdôvodné obohatenie za užívanie časti jeho pozemku žalobcom. Žalobcovi teda nezostávalo iné, len sa súdnou cestou domáhať svojho práva, ktoré napokon bolo dôvodné.

4. Prvoinštančný súd skonštatoval, že zo štátnych prostriedkov uhradil znalcovi časť odmeny vo výške 155,63 eur, ktorá nebola pokrytá preddavkom, preto zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu sporu na ich náhradu. Postupoval podľa čl. 4 ods.1,2 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by

zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

5. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, ako aj proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov trovy štátu vo výške 155,63 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že nedal podnet ani príčinu na vznik ani vedenie sporu. Tvrdenie súdu odôvodňujúce priznanie žalobcovi trovy konania neobstojí, lebo podľa zákona o katastri platí, že čo je uvedené v katastri, pokiaľ sa nepreukáže opak, platí. Dôkazom opaku je rozsudok súdu. Žalobca bez rozsudku súdu nemohol preukázať opak zápisu v katastri, napriek tomu, že nesprávnosť zápisu v katastri bol spôsobený práve týmto orgánom. Žalovaný pri svojom postoji vychádzal z údajov v katastri, ktoré boli do vydania rozsudku platné. Nedisponoval žiadnym znaleckým posudkom, ktorý by preukazoval chybu zápisu údajov v katastri. Aj znalec konštatoval, že chybný zápis v katastri sa dá odstrániť len rozhodnutím súdu. Žalobca teda nemal inú možnosť, bez ohľadu na môj postoj v konaní, iba podať žalobu na súd. On znalecký posudok rešpektoval. Ak žalobcovi vznikla škoda, môže si ju uplatniť proti Úradu geodézie a kartografie. Žalovaný za vzniknutý stav nemohol, nespôsobil ho, a to bez ohľadu na jeho postoj v konaní, lebo žalobca bol donútený postupom katastra podať určovaciu žalobu. Existujú tu preto dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v § 257 CSP. Navrhol posúdiť aj výrok o náhrade trov štátu. Vzhľadom na všetky okolnosti sporu navrhol, aby k náhrade týchto trov bol zaviazaný žalobca. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že neprizná úspešnému žalobcovi náhradu trov konania a zaviaže žalobcu k náhrade trov štátu, ktoré zaplatil na trovy znaleckého dokazovania.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že žalovaný listom zo dňa 05.08.2014 vyzval žalobcu na odstránenie pletivového oplotenia po celej dĺžke parciel C-KN XXXXX a C-KN XXXXX/X a aby toto oplotenie presunul. Tvrdil, že ide o stavbu na cudzom pozemku. Zdôraznil, že ak nepristúpi na podmienky uvedené v liste, bude si uplatňovať svoje vlastnícke právo súdnou cestou. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, ani s tvrdením, že plot bol postavený so súhlasom jeho právneho predchodcu - otca, a to na vlastníckej hranici. Navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný teda neargumentoval tým, že je to v katastri tak zakreslené. Žalovaný až po podaní znaleckého posudku zmenil svoj postoj a navrhoval nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Podľa žalobcu aplikácia ust. § 257 vzhľadom na postoj a argumentáciu žalovaného nie je možná. Žalovaný v konaní zvolil nesprávnu procesnú obranu a následne keď nebol úspešný, snaží sa svoj neúspech preniesť na tretí subjekt. Jeho argumentácia nie je dôvodná. Žalobca preto žiadal rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdiť a žiadal priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 . 9. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257 . 10. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. 11. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú napr. prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS/563/2011). 12. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 . Aplikácia ust. § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom a lebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. 13. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009). 14. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne zohľadnil všetky okolnosti, rozhodné pre správne rozhodnutie o trovách konania, keď vzal do úvahy úspešnosť a neúspešnosť strán sporu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti trov konania, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 odkazuje. Je nutné jednoznačne konštatovať, že žalobca bol v predmetnom konaní plne úspešný, preto bolo správne, priznať mu plnú náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému. 15. Je nutné uviesť, že nebolo možné vyhodnocovať aplikáciu ust. § 257 so zameraním na sociálne aspekty na strane žalovaného, lebo prípadná ich existencia nebola žalovaným ani tvrdená. Nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že dôvodom na rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. § 257 by mal byť postoj žalovaného a nesprávna evidencia v katastri nehnuteľnosti, čo bolo možné odstrániť iba rozsudkom. Zmeny v evidencii nehnuteľnosti bolo možné riešiť aj mimosúdnou cestou, ale musela by byť ochota aj zo strany žalovaného uznať nesprávny zápis v katastri. Z postoja žalovaného v konaní, ako aj z listinných dôkazov, založených v spise vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý začal iniciovať svoje námietky ohľadom hranice pozemkov strán sporu, spochybňoval čo do hranice dohodu svojho právneho predchodcu, čo viedlo k vzniku sporu. Odvolací súd preto považuje rozsudok vo výroku o trovách konania za vecne správny. 16. Rovnako nie je možné zohľadniť žalovaným tvrdené okolnosti pri rozhodnutí o jeho povinnosti zaplatiť trovy štátu vo výške 155.63 Eur, ktoré neboli kryté preddavkom. Žalovaný bol v konaní neúspešný, preto súd prvej inštancie správne rozhodol aj o tom, že je povinný nahradiť trovy štátu poukazujúc na čl. 4 ods. 1,2, CSP. Odvolací súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie aj čo do uvedenej časti rozhodnutia, s čím v plnej miere súhlasí. 17. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vo výrokoch vecne správne. 18. O trovách odvolacie konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a contrario i za použitia čl. 4 ods. 1 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacie konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní úspešný žalobca si uplatnil náhradu trov konania, preto bolo v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému uložené nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .