Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-1-2018.pdf
PDF · 98.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov - matky: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., T. Ľ. D. XXXX/XX a otca: MVDr. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. XXX, Česká republika, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 27. júla 2017, sp.zn. 6P/27/2016-124, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým M. nasledovne:
- každý prvý párny týždeň v mesiaci počnúc od piatku od 15.30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov v nepárnom roku vždy od 13.00 hod. dňa 23.12. do 18.00 hod. dňa 26.12.,
- počas novoročných sviatkov v párnom roku vždy od 15.30 hod. dňa 30.12. do 18.00 hod 03.01.,
- na veľkonočný pondelok v nepárnom roku od 8.00 hod. do 16.00 hod.,
- počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.,
- s tým, že matka j e p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase maloletého riadne pripraveného odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec maloletého je p o v i n n ý v určenom čase maloletého odovzdať v mieste bydliska matky.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého M. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia (výrok I.). Otca zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletého M. sumou 180 eur mesačne k rukám matky (výrok II.). Upravil styk otca s maloletým na každý prvý párny týždeň v mesiaci od piatku do nedele, počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. do 26.12., počas novoročných sviatkov v párnom roku od 30.12. do 03.01., na veľkonočný pondelok v nepárnom roku a počas letných prázdnin „prvé dva júlové týždne od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., prvé dva augustové týždne od pondelka pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.“ s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase maloletého odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a otec maloletého je povinný v určitom čase maloletého odovzdať v mieste bydliska matky. Vychádzal zo skutkového zistenia, že o úprave práv a povinností rodičov k maloletému M. rozhodoval na základe návrhu matky,
keďže táto sa od otca z Českej republiky odsťahovala a na Slovensku - v rodinnom dome svojich rodičov býva od 31.12.2015. Najskôr sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti, neskôr uzatvorili písomnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej súhlasili s tým, aby maloletý M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bude platiť výživné vo výške 180 eur mesačne, že otec bude oprávnený sa stretávať so synom každý druhý piatok v mesiaci od 15:00 hod. do nasledujúceho piatku 19:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok v čase od 24.12. do 26.12. a každý párny kalendárny rok v čase od 26.12. do 30.12. Medzi rodičmi nebol spor ohľadom toho, že maloletý M. po odchode matky zo spoločnej domácnosti by bol zverený do jej výchovy a opatery a že otec sa zaviazal na neho platiť výživné vo výške 180 eur mesačne. Nezhody medzi rodičmi zotrvávali len na rozsahu úpravy styku, keď matka nesúhlasila, aby otec sa s maloletým M. stretával počas celého jedného týždňa. Otec v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že dohoda o úprave styku sa s maloletým nerealizuje aj napriek tomu, že bola uzatváraná písomne, aj za prítomnosti advokáta matky. Na návrh matky bol vypracovaný znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplýva, že maloleté dieťa má matku úprimne rád, dôveruje jej a cíti, že ho má rada; na strane otca bolo konštatované, že vzťah s otcom maloletému poskytuje zázemie, spolupatričnosť, otec sa mu venuje, vedie ho k spoločenským aktivitám a ku vzťahu k zvieratám, je schopný zabezpečovať starostlivosť o dieťa sám, keďže úlohu otca vie naplniť, má skúsenosti vzhľadom k veku a predchádzajúcim výchovným zážitkom, čo mu umožňuje primerane reflektovať na jeho potreby. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletý má k obom rodičom vybudované pozitívne vzťahy, keďže do decembra 2015, kedy sa matka presťahovala so synom na Slovensko, rodičia spolu s maloletým synom žili v spoločnej domácnosti v Českej republike, maloletému je prostredie v mieste bydliska otca dôverne známe, nie je pre neho cudzím prostredím. Maloletý má v Českej republike staršiu sestru, ktorá tam navštevuje materskú škôlku a ku ktorej má pozitívny vzťah. Napriek uzavretej rodičovskej dohode, ktorú v priebehu konania v písomnom znení rodičia predložili súdu spolu so žiadosťou o jej schválenie, na pojednávaní sa nevedeli dohodnúť o úprave styku. Najskôr sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti, neskôr matka akceptovala možnosť stretávania sa otca so synom v rozsahu jedného celého týždňa v mesiaci. Na základe uvedeného skutkového zistenia dospel k záveru, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom do úpravy styku zahrnul aj stretávanie sa počas vianočných sviatkov, veľkonočného pondelka a počas letných prázdnin. Námietku matky vo vzťahu k vykonanému znaleckému posudku vyhodnotil ako neopodstatnenú, nevidel dôvod na vykonanie nového znaleckého dokazovania. Pri rozhodovaní o úprave styku prihliadal na všetky zistené skutkové okolnosti, ktoré vcelku k okolnostiam k prejednávanej veci vyhodnotil a vo veci rozhodol.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. - o úprave styku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Odhliadnuc od záverov znaleckého posudku znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej č. 17/2017 sa domnieva, že stanovenie rozsahu styku otca s maloletým na 10 dní od piatku do nasledujúcej nedele nebolo posudzované a ani hodnotené znaleckým dokazovaním. Na obdobie školskej dochádzky znalec odporúčal rozsah stretávania v režime len každý druhý víkend od piatku do nedele, t.j. model, ktorý doposiaľ funguje. Okrem veľkej vzdialenosti medzi bydliskom maloletého a bydliskom otca je tu aspekt odlišného jazykového a kultúrneho prostredia. V priebehu konania dôvodne vzniesla námietky proti znaleckému dokazovaniu, a to nielen proti jeho záverom, ale proti metóde a spôsobu, ktorý znalec pri znaleckom dokazovaní postupoval. Zákonným kritériom pre rozhodovanie o úprave rozsahu stretávania nie je len spôsobilosť toho-ktorého rodiča zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ale v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine je celá škála kritérií, ktoré má súd zohľadniť, oveľa širšia a základným východiskom je povinnosť súdu prihliadať na záujem maloletého. V tejto súvislosti poukázala na odborné vyjadrenia Mgr. U. zo dňa 18.08.2017 - odborníka v oblasti klinickej psychológie, zo záverov ktorého vyplýva, že zaraďovať maloletého do kolektívneho zariadenia v Čechách je nevhodné, pričom uvedená lekárka zdôraznila, že je potrebné udržiavať stabilné režimové činnosti a doterajšiu formu stretávania sa s otcom. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin prvý júlový týždeň od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a prvý augustový týždeň od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., spôsob stretávania otca s maloletým počas vianočných a silvestrovských sviatkov nenamietala.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako správny potvrdiť. Uviedol, že obidvaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, otca dieťaťa nemožno ukracovať na jeho právach z dôvodu, že syn si už zvykol na režim stretávania sa počas víkendov a že otec býva v inom štáte a rozpráva iným jazykom. Pre zdravý
vývin dieťaťa je dôležité udržiavať väzby s oboma rodičmi a k obom rodičom si vybudovať vzťah spolupatričnosti.
4. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania nevychádzal len zo záverov znaleckého posudku. Tvrdenia a argumentáciu matky v odvolaní považoval za účelovú. Pre rozhodovanie o úprave styku súd prvej inštancie nemohol vziať do úvahy len vzdialenosť medzi bydliskom otca a matky a prípadne rozsah styku stanoveného na základe neodkladného opatrenia. Stotožňuje sa so záverom súdu, že ako otec má taktiež rovnaké práva vo výchove maloletého ako aj jeho matka. Rozhodnutie matky opustiť s maloletým spoločnú domácnosť a výrazne tak obmedziť jeho prístup k maloletému, nemalo by mať vplyv na rozhodnutie.
5. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že kolízny opatrovník odkazuje na všeobecné princípy, avšak nereaguje na individuálne potreby maloletého a okolnosti konkrétneho prejednávaného prípadu. V konaní o výchove a výžive maloletých detí súd nemôže bez zistenia duálnych potrieb maloletého dieťaťa aplikovať všeobecné východiská, na ktorých je úprava výkonu rodičovských práv a povinností postavená, ale je povinný tieto východiská prispôsobiť tak, aby boli zohľadňované aktuálne vývinové a východiskové potreby konkrétneho maloletého, aby bol zohľadnený stupeň duševného, psychické aj fyzické vývoja. Súd prvej inštancie rozhodol o práve otca stretávať sa s maloletým aj v priebehu Veľkonočného pondelka od 08:00 hod. do 16:00 hod., pričom je zrejmé, že vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov to nie je reálne možné.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že maloletý syn má k obom rodičom vybudované pozitívne citové vzťahy a obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Na strane otca nemožno ukracovať rodičovské práva len z dôvodu, že syn si už zvykol na stretávanie sa s otcom počas víkendov a že otec býva v inom štáte a rozpráva iným jazykom.
7. Matka k podanému vyjadreniu otca uviedla, že záver posúdenia, ktoré k odvolaniu pripojila, nijakým spôsobom neovplyvňovala, jej konanie bol len prirodzenou reakciou matky na opakované prejavy správania sa maloletého vždy po návratoch zo stretnutí s otcom. V danom prípade ide o striedanie prostredí tak zásadne odlišných a dieťa v tomto veku potrebuje ukotvenie a jasný denný režim, potrebuje poznať pravidlá, ktoré sa v danom škôlkarskom a domácom prostredí uplatňujú. Otec aj vzhľadom na vyšší vek a prekonané zdravotné problémy môže byť pri dlhodobejšej starostlivosti o maloletého viac nervózny. Spôsob trávenia voľných chvíľ počas pobytu u otca, ktorý v podstate žije na samote a má časovo náročnú prácu terénneho lekára, je otázny.
8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s vyjadrením kolízneho opatrovníka súhlasí. Za dôležité považuje zdôrazniť, že matkou predložený nález PhDr. S. U. nepovažuje za objektívny, keďže pravdepodobne matka je jej klientkou. Matka sa neadekvátne vyjadrila aj vo vzťahu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. Matka v ňom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne inými slovami prezentuje svoje odvolanie proti rozsudku a stále odkazuje na všeobecné tvrdenia o údajných individuálnych potrebách maloletého M.. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že maloletý M. vôbec nevybočuje z radu ostatných vrstovníkov, ani čo do potrieb, ani čo do záujmov. Predložené obavy matky, že údajne nie je prihliadnuté k individuálnym potrebám jej syna, je klamlivé a ničím nepodložené. Dôležité je upozorniť, čo tvrdil súdny znalec, že syn potrebuje k prospešnému vývoju obidvoch rodičov. Matka sa snaží všetkými možnými prostriedkami obmedziť jeho rodičovské práva na najnižšiu možnú mieru, čo je v rozpore so záujmami syna.
9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP, § 359, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CSP vo výrokoch I. a II. potvrdil, vo výroku III. podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým počas letných prázdnin.
10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému M. na základe tvrdenej a v konaní preukázanej skutočnosti, že matka spolu s
maloletým M. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti 31.12.2015 a odišla bývam na Slovensko do rodinného domu jej rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že do uvedeného obdobia matka žila s otcom a maloletým v spoločnej domácnosti v mieste bydliska otca -v Českej republike. Je zrejmé, že počas konania sa otec s matkou vedeli dohodnúť na tom, aby maloletý M. bol do budúcna zverený do výchovy a opatery matky a že otec bude prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180 eur. V priebehu konania teda rodičia medzi sebou uzatvorili viac dohôd aj o úprave styku otca s maloletým, t.j. o možnosti a spôsobe stretávania sa otca s maloletým po tom, ako sa matka s maloletým odsťahovala na Slovensko. Jedným zo spôsobov uzavretej dohody počas kalendárneho mesiaca bolo oprávnenie otca stretávať sa s maloletým každý prvý piatok od 15:00 hod. do nasledujúceho piatku do 19:00 hod. a počas vianočných sviatkov. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že spôsob stretávania sa otca s maloletým počas kalendárneho mesiaca bol aj predmetom dokazovania vyjadreného v znaleckom posudku znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej č. 17/2017, zo záverov ktorého vyplýva, že otec je spôsobilý na to, aby syn bol u neho v nepretržitej starostlivosti. Súd prvej inštancie správne v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, pričom pre rozhodnutie vo veci je potrebné zohľadniť celý komplex skutočností potrebných k riadnemu zisteniu skutkového stavu. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a s jeho následným vyhodnotením, keď prihliadol najmä na to, že otec a matka spolu s maloletým M. žili v spoločnej domácnosti do 31.12.2015 v mieste bydliska otca, z čoho možno vyvodiť, že maloletý je na prostredie, v ktorom doposiaľ vyrastal, zvyknutý, pozná ho a aj pri takto stanovenom rozsahu styku otca počas kalendárneho mesiaca, obavy matky z vytvorenia „stresu dieťaťa z tohto prostredia“ nie je adekvátne. Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec má k maloletému dieťaťu vytvorený pozitívny vzťah, má adekvátny záujem o neho a aj z pohľadu dieťaťa, toto vníma otca pozitívne, najmä pri poskytovaní „zázemia a spolupatričnosti“. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením všetkých skutkových okolností súdu prvej inštancie vo vzťahu k okolnostiam v danej prejednávanej veci, ako aj so zaujatým záverom o oprávnení otca stretávať sa s mal. M. každý prvý párny týždeň v mesiaci počnúc od piatku od 15:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18:00 hod. (§ 387 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že keby sa zmenili okolnosti prejednávanej veci (napr. maloleté dieťa nastúpi na povinnú školskú dochádzku na území Slovenskej republiky a podobne) je dôvodné v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť doterajšie súdne rozhodnutia o úprave styku povinného rodiča a upraviť tak pomery maloletého dieťaťa vzhľadom k jeho nastávajúcim (zmeneným) potrebám.
11. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vo výroku III. upravil spôsob stretávania sa otca s maloletým počas letných prázdnin, ktorú úpravu uvedenú vo výrokovej časti súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za nevykonateľnú, keďže prvý júlový a prvý augustový týždeň zvyčajne nezačína od pondelka. Preto v uvedenej časti výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas letných prázdnin v čase od 01.07. do 15.07. a v čase od 01.08. do 15.08. toho-ktorého kalendárneho roka, v čase stanovenom vo výrokovej časti rozhodnutia. V tejto časti preto rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil.
12. V ostatnej časti, pokiaľ súd rozhodoval vo výrokoch I. a II. o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného, považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 57 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.