Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/331/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcov 1/ Lukáša Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX/XX a 2/ Mgr. H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., I. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Luciou Krausovou, advokátkou so sídlom W., F. XXX/XX, proti žalovaným 1/ Mesto Námestovo, Mestský úrad, Cyrila a Metoda 329/6, Námestovo, zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom H. V., C. XXXX a 2/ CASA RENEWAL, s.r.o., Námestovo, Orlova 861/11, IČO: 46 552 642, o zaplatenie 13 908,24 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/69/2012-275 zo dňa 6. marca 2017, takto

rozhodol:

Vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol (II/), p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

V ostatných výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 587,66 eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 20. 11. 2012 do zaplatenia (I/), vo zvyšku žalobu zamietol (II/), zamietol aj vzájomný návrh žalovaného 1/ (III/). Ďalej žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 92 %, žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške (IV/) a nahradiť aj trovy konania štátu vo výške 92 % (V/). 2) Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovanému 1/ domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 13 908,24 eur, ktoré vzniklo tým, že žalovaný 1/ užíval pozemok bez právneho dôvodu v čase od 21. 09. 2010, kedy k pozemku nadobudli vlastníctvo kúpnou zmluvou, do 16. 04. 2012, kedy pozemok previedli do vlastníctva žalovaného 2/. Žalovaný 1/ sa proti žalobe bránil spočiatku tým, že pozemok neužíva bez právneho dôvodu, ale ho užíva ako oprávnený z vecného bremena, ktoré vzniklo podľa § 151o Občianskeho zákonníka najneskôr ku dňu 02. 01. 2002. Súd konštatuje, že žalovaný 1/ ani bližšie neobjasnil, akým spôsobom mal nadobudnúť vecné bremeno k pozemku, keďže v ust. § 151o Občianskeho zákonníka sú vymenované tituly nadobudnutia vecného bremena, aké zákon pripúšťa. Žalovaný 1/ neskôr svoju argumentáciu zmenil a tvrdil, že pozemok užíval ako vlastník, a to buď na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 02. 1981 alebo ako oprávnený držiteľ, ktorý sa dňom 01. 01. 1992 stal vlastníkom pozemku titulom vydržania. Súd dospel k záveru, že obrana žalovaného 1/ proti žalobe a poťažne aj jeho vzájomný návrh, sú nedôvodné. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k pozemku kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril dňa 04. 02. 1981 jeho právny predchodca Československý štát v postavení kupujúceho s predávajúcimi C. W., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, K. S., rod. W., nar. XX. XX. XXXX, R. W., nar. XX. XX. XXXX, Y. W., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a E. V., rod. U., súd sa stotožnil so stanoviskom žalobcov, že táto kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože vykazuje nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ aj správne poukázali na to, že zo zmluvy nie je zrejmé, čo ktorý z predávajúcich prevádza na kupujúceho a že zmluva, napriek

v tom čase platnej a účinnej právnej úprave § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebola registrovaná štátnym notárstvom, a preto kupujúci na jej základe nenadobudol vlastníctvo k pozemku. Z opakovaných vyjadrení žalovaného 1/, aj zo samotného vzájomného návrhu, ale aj zo záverečnej reči žalovaného 1/ je zrejmé, že žalovaný 1/ pripúšťa, že zmluva má nedostatky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, a preto tvrdil, že ak by aj žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo touto kúpnou zmluvou, nadobudol ho vydržaním, pretože na základe uvedených kúpnych zmlúv Československý štát ako jeho právny predchodca vstúpil do užívania pozemku a vydržaním ho nadobudol ku dňu 01. 01. 1992. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ nepreukázal ani tento titul nadobudnutia vlastníctva. Súd konštatuje, že žalovaný 1/, ani jeho právny predchodca, nemohli byť dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, že sú vlastníkmi pozemku. Žalovaný 1/ spôsob vyčíslenia bezdôvodného obohatenia nerozporoval, ale nesúhlasil so znaleckým posudkom Ing. Eugena Dedinského, ktorého zistenia považoval za nesprávne; obvyklé nájomné, ktoré určil, za premrštené a znaleckému posudku vyčítal, že je len súkromným znaleckým posudkom. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že žalobcovia si uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí subjektívnej 2-ročnej lehoty, súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná v časti, v ktorej si žalobcovia uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie dlhšie, ako dva roky pred podaním žaloby, teda pred 04. 10. 2010. Keďže žalobcovia si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 21. 09. 2010, námietka premlčania je dôvodná v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia za 13 dní užívania pozemku. Súd preto žalovaného 1/ zaviazal vydať žalobcom 1/ a 2/ bezdôvodné obohatenie vo výške, pripadajúcej na čas od 04. 10. 2010 do 16. 04. 2012, čo predstavuje 13 587,66 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, čo do výrokov I., III., IV., V. a navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a rozhodnúť o tom, že žalovaný 1/ je vlastníkom spornej parcely. Súd prvej inštancie sa absolútne neriadil ustálenou praxou dovolacieho súdu, ani svojou vlastnou rozhodovacou činnosťou v iných právnych veciach s obdobným predmetom. Neuskutočnil výklad ustanovení zákona o majetku obcí, Občianskeho zákonníka, vyhlášky o správe národného majetku v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu a nevzal do úvahy aspekt danej veci. Právny záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jeho aplikácia bola plná rozporov. Došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré dobromyseľne nadobudol. Súd mal pristúpiť k posúdeniu vecnej, argumentačnej, ale hlavne priestorovej „udržateľnosti“ tvrdení žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 2/ z pohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny. Skutočnosť, že žalovaný 1/ v priebehu konania menil právnu argumentáciu, nemá vplyv na existenciu, resp. neexistenciu dobromyseľnej držby Mesta Námestovo. Poukázal aj na zaujatosť sudkyne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné.

4) K odvolaniu sa žalobcovia v súdom stanovenej lehote nevyjadrili.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 587,66 eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne od 20. 11. 2012 do zaplatenia (I/), vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (II/) a zamietol aj vzájomný návrh žalovaného 1/ (III/), ako aj o trovách konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 . Vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

6) Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7) Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia, pri posudzovaní dobromyseľnosti (na strane žalovaného 1/) ako jednej zo základných podmienok vydržania súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia NS SR R 73/2015, poukazujúc na ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991. Tu je potrebné zdôrazniť, že citované rozhodnutie riešilo situáciu medzi fyzickými osobami ako účastníkmi konania. Naproti tomu zo znenia ust. § 134 ods. 2 vyplýva, že pre účinnosť

zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického vlastníctva (v tomto konkrétnom prípade kupujúcim bol Československý štát) sa nevyžadovala registrácia štátnym notárstvom. 8) Keďže súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho názoru, nevykonal vo veci ďalšie potrebné dokazovanie, preto je jeho rozhodnutie predčasné.

9) Je potrebné mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, do ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria.

10) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať, akým spôsobom boli nehnuteľnosti využívané, akú dobu a či teda vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa mohol žalovaný 1/ domnievať, že mu nehnuteľnosti patria. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú, platí vyvrátiteľná domnienka, že držba je oprávnená a v takom prípade, ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Skutočnosť, že žalovaný 1/ ako nástupca pôvodného držiteľa sa v konaní bránil rôznym spôsobom, nemôže mať bez ďalšieho za následok spochybňovanie dobromyseľnosti, lebo je len logické, keď sa v súdnom spore snažil, zrejme z opatrnosti, využiť svoje právo a brániť sa spôsobom, akým to uzná za vhodné. 11) Tak ako je to už vyššie uvedené rozhodujúce pre posúdenie veci bude vyhodnotenie všetkých konkrétnych skutočností a povinnosťou súdu bude skúmať, akým spôsobom boli nehnuteľnosti využívané, po akú dobu, lebo aj z toho bude možné ustáliť, či žalovaný 1/ mohol byť dobromyseľným v tom, že mu sporné nehnuteľnosti patria. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .