Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/279/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému Y. U., W.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, o zaplatenie 4.919,62 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4Csp/57/2016-52 z 2.3.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.919,62 € s prísl. titulom regresného nároku vzniknutého v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej dňa 18.4.2000. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý navrhol, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil, že poškodený v čase nehody nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Z trestného príkazu spisovej značky 1T/493/2000-44 z 10.11.2000 vydaného Okresným súdom v Mělníku zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona za to, že dňa 18.4.2000 okolo 1,20 hod. v Kralupoch nad Vltavou pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej spolujazdec R. Q. utrpel vážne zranenia. Popísal ďalej zistenia vyplývajúce z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves 7C/19/2010 a 1C/224/2013, v ktorých veciach boli prejednávané nároky smerujúce voči žalovanému z tej istej dopravnej nehody, avšak za rôzne časové obdobia. Mal tiež preukázané, že žalobca titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za žalovaného hradil škodu Sociálnej poisťovni a to dňa 21.7.2016 v žalovanej výške. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1,3 Obč.zákonníka, § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 423/1991 Zb., ako aj podľa článku 6 ods. 2 základných princípov a pohľadávku žalobcu vo výške 4.919,62 € pokladal za dôvodnú, čo do základu aj výšky. Žalovanú sumu totiž žalobca nesporne poukázal na účet Sociálnej poisťovne a v dôsledku regresu je žalovaný povinný plniť, a to v povolených mesačných splátkach 100 €. K návrhu žalovaného smerujúceho ku kráteniu uplatnenej regresnej náhrady do výšky 40 % s prihliadnutím na spoluzavinenie poškodeného uviedol, že výškou spoluzavinenia sa už súdy v minulosti zaoberali, napr. v konaní 7C/19/2010 a ak by už ustálená výška spoluzavinenia bola menená, bol by ohrozený princíp právnej istoty. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

2. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc neúplné zistenie skutkového stavu veci a jej nesprávne právne posúdenie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne právne vysporiadal s mierou spoluzavinenia poškodeného, ktorý podľa neho vedel, že si sadá do vozidla

vedeného vodičom pod vplyvom alkoholu a nebol ani riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Túto skutočnosť pred 15-imi rokmi nikto neriešil, a teda miera zavinenia nebola riešená ani v trestnom konaní ani nikdy potom. Vytkol prvoinštančnému súdu, že trvá na 30 % ustálených pred 15-imi rokmi tak, ako tento pomer určil samotný žalobca.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny, keďže okresný súd v predmetnom konaní len rešpektoval názor súdu vyššej inštancie prezentovaný v už ukončených konaniach, ktorý akceptoval 30 % spoluzavinenie poškodeného ako dostatočne zohľadnené.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné ,preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 .

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

6. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov.

10. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

11. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

14. Podstatu argumentácie žalovaného obsiahnutej v jeho odvolaní predstavuje tvrdenie, že súd by sa mal opätovne vysporiadať s mierou spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode, keď podľa jeho názoru konanie poškodeného odôvodňuje vyššiu mieru spoluzavinenia ako 30 %, čo bolo ustálené pred 15-imi rokmi.

15. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku č.k. 1T/493/2000 - 44 zo dňa 10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona. Z výroku tohto trestného rozkazu okrem iného vyplýva, že žalovaný po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, tak že v jeho krvi bolo zistené 1,49 g/kg alkoholu, nezvládol riadenie, vyšiel s vozidlom mimo vozovku a pred domom č. 60 narazil do oplotenia, pričom spolujazdec R.Á. Q. utrpel rôzne zranenia. Ďalej sa vo výroku tohto trestného rozkazu konštatuje, že žalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takým činom, hoci z nedbanlivosti inému, ublíženie na zdraví.

16. Podľa § 193 súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

17. V kontexte citovaného ust. § 193 odvolací súd uvádza, že súd v občianskom súdnom konaní je viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu viazané okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o vzniku určitej ujmy, ktorou v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky predstavuje i nemajetková ujma z ublíženia na zdraví, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou.

18. V kontexte právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Mělník č.k. 1T/493/2000-44 zo dňa 10.11.2000 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Trestného zákona, spôsobeného v dôsledku dopravnej nehode, pri ktorej spolujazdec R. Q. utrpel škodu na zdraví. Vzhľadom k tomu je nepochybne preukázaný záver o tom, že žalovaný spáchal trestný čin, záver o vzniku škody poškodenému R. Q., ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody u spolujazdca R. Q.. Preto súd prvého stupňa správne z citovaného trestného rozkazu vyvodil záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou ujmou u R. Q., s odkazom aj na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/19/2010 - 124 zo dňa 17.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/361/2011 - 159 zo 14.11.2012, z ktorého súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vychádzal pri ďalšej správnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. v danej veci.

19. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, t.j. žalovanému, ktorý bol v čase dopravnej nehody priamo na základe právneho predpisu v zmysle § 3 ods. 1 tejto vyhlášky poistený v Slovenskej poisťovni a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda 120L EČ: L. XX-XX, keďže spôsobil škodu po požití alkoholických nápojov.

20. Z obdobných východísk zohľadňujúcich zodpovednosť žalovaného súdy vychádzali i v konaní 1C/224/2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí 3Co/149/2015.

21. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že už v predchádzajúcich súdnych konaniach pri totožných sporových stranách a obdobných skutkových okolnostiach (len pri rôznych časových obdobiach) súdy vychádzali z už ustálenej miery spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode, čo je prejavom princípu právnej istoty. Odhliadnuc od uvedeného však žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval (okrem svojho tvrdenia) žiadne dôkazy, pre ktoré by prichádzalo do úvahy prehodnocovať už ustálenú mieru spoluzavinenia poškodeného pri nehode.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá a žalobcovi trovy ani nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .