Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/26/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému Q.. V. A., so sídlom S. XX, XXX XX A. A., správca konkurznej podstaty úpadcu BISKA, s.r.o. "v konkurze", so sídlom Švermova 49B, Banská Bystrica, IČO: 36 717 789, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2014-69 zo dňa 11. augusta 2015 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/27/2014-69 zo dňa 11. augusta 2015 v druhej výrokovej vete opravuje nasledovne:

II. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BISKA, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 10/2014 vo výške 6 733,26 Eur vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014 je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

III. Rozsudok okresného súdu v druhej výrokovej vete potvrdzuje.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BISKA, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 10/2014 vo výške 711,13 Eur vyplatená z titulu dávky garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) Zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR"), (prvá výroková veta), ďalej určil, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu vo výške 6.733,26 Eur vyplatená z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014 je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) (druhá výroková veta), a napokon rozhodol, že žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva (tretia výroková veta).

2. Okresný súd Banská Bystrica ako súd konkurzný uznesením č. k. 2K/10/2014-113 zo dňa 01. 04. 2014 vyhlásil na majetok dlžníka BISKA s. r. o., Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789 konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil žalovaného. Právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa a. s. si podaním zo dňa 25. 08. 2014 uplatnila v konkurznom konaní pohľadávku vo výške

3.956,29 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok do garančného poistenia k dátumu splatnosti 11. 08. 2014 za dvoch poberateľov (J.. J. W. a W. M.), ako aj pohľadávku vo výške 6.733,26 Eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za mesiac apríl až jún 2014. Žalovaný listom zo dňa 07. 09. 2014 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že neuznal jeho pohľadávku z titulu vyplatených dávok garančného poistenia, a to vo výške 711,13 Eur; túto pohľadávku uznal vo výške 2.245,16 Eur (z toho vo výške 541,29 Eur vyplatená v prospech J.. J. W. a vo výške 1.703,87 Eur v prospech W. M.). Žalovaný pohľadávku vo zvyšku poprel s tým, že úpadca počas konkurzu neposkytol svojim bývalým zamestnancom žiadne plnenie z titulu ich pracovnoprávnych nárokov podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) ZKR, rovnako tak správca po vyhlásení konkurzu neprevádzkoval podnik, neprideľoval prácu bývalým zamestnancom úpadcu, ani ich prostredníctvom nevykonával žiadne úkony súvisiace so správou a speňažovaním majetku úpadcu, podľa jeho názoru teda nedošlo k vzniku pohľadávok proti podstate titulom pracovnoprávnych nárokov, ktoré by mali byť uspokojené podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) ZKR. Žalovaný tiež tvrdil, že výška pracovnoprávnych nárokov označených za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) je limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu, pričom výška životného minima sa určuje ku dňu vyhlásenia konkurzu (ku dňu vyhlásenia konkurzu v tomto prípade bola výška životného minima 198,09 Eur). Neuznanie pohľadávky vzniknutej titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie po vyhlásení konkurzu žalovaný zdôvodnil tým, že sa jedná o pohľadávku, ktorá nesúvisí s prevádzkou podniku úpadcu, nakoľko podnik úpadcu počas celého kalendárneho roka 2014 nebol prevádzkovaný a ani správca ho neprevádzkoval, tak isto sa nejedná o pohľadávku, ktorá by vznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Žalovaný rozviazal pracovné pomery so všetkými zamestnancami, keďže na správu so speňažovaním majetku nepotreboval žiadnu pracovnú silu, a v prípade popretých pohľadávok išlo o poistné na sociálnom poistení za zamestnancov, ktorí nepristúpili na dohodu o skončení pracovného pomeru, výpovedné lehoty plynuli bez toho, aby vykonávali akúkoľvek činnosť, žalovaný však musel plniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o sociálnom poistení.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-101572/2014 zo dňa 09. 09. 2014 uzavretou medzi Sociálnou poisťovňou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola postúpená pohľadávka Sociálnej poisťovne voči úpadcovi.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že vo vyššie uvedených prípadoch ide o pohľadávku proti podstate. Pokiaľ ide o určenie pohľadávky vo výške 711,13 Eur vyplatenej z titulu dávky garančného poistenia ako pohľadávky proti podstate žalobca tvrdil, že sú splnené základné náležitosti v zmysle §87 ods. 2 písm. l) na to, aby tieto pohľadávky boli pohľadávkami proti podstate v celom rozsahu. Poukazoval na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bola bývalému zamestnancovi úpadcu W. M. z titulu peňažných náhrad garančného fondu vyplatená suma 2.415,- Eur, a to dňa 11. 08. 2014. Žalobca nesúhlasí s postupom správcu, ktorý z pohľadávky uvedenej výške prihlásenej ako pohľadávka proti podstate uznal len časť a to sumu 1.703,87 Eur a s poukazom na § 87 ods. 2 písm. l) v spojení s § 87 ods. 2 písm. j) neuznal časť tejto prihlásenej pohľadávky poisťovne vo výške 711,13 Eur ako pohľadávku proti podstate. Žalobca uviedol, že P. M. suma vo výške 2.415,- Eur z titulu peňažných náhrad garančného fondu bola dňa 11. 08. 2014 vyplatená, nárok vznikol po vyhlásení konkurzu, žiadateľ si ho uplatnil v Sociálnej poisťovni, pob. Banská Bystrica a táto mu bola ako dávka garančného poistenia v príslušnom rozsahu vyplatená. Vyplatená dávka garančného poistenia je dávkou za pracovno-právny nárok, ktorý je sám o sebe pohľadávkou proti podstate, a preto bol právnym predchodcom žalobcu uplatnený v konkurze ako pohľadávka proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia výšky, nakoľko § 87 ods. 2 písm. l) žiadne obmedzenia čo sa týka výšky takejto pohľadávky nepozná. Nejde o pracovno- právny nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j) OSP, žalobca nesúhlasí s názorom správcu, ktorý s poukazom na úpravu § 87 ods. 2 písm. j) považuje tento nárok za obmedzený.

5. Pokiaľ ide o pohľadávku vzniknutú titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie, prihlásenú ako pohľadávku proti podstate vo výške 6.733,26 Eur, žalobca poukázal tiež na právnu úpravu v tejto oblasti, a to okrem zákona o sociálnom poistení aj na opatrenie MS SR č. MS 24035/2005-74 zo dňa 30. 11. 2005, v zmysle ktorého sa pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové poistenie účtuje podľa výkazov poistného a príspevkov, ktoré v tomto prípade v zmysle zákona predkladal žalovaný ako zamestnávateľ. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stáva známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať. Pre vznik

pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je podstatné splnenie dvoch podmienok, a to predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov za príslušný mesiac a splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov, nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávka, až vtedy môže sociálna poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka. Úpadca je stále aktívnym odvádzateľom sociálnej poisťovni, nemá ukončenú registráciou, naďalej predkladá mesačné výkazy. Pokiaľ by boli tvrdenia žalovaného v popretí tejto pohľadávky pravdivé, podľa žalobcu by vzhľadom na to, že žalovaný ako správca je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, mal ukončiť registráciu úpadcu sociálnej poisťovni a nie zapríčiniť svojim konaním narastanie pohľadávok veriteľa z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie.

6. Žalovaný žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, zotrval na právnom odôvodnení tak, ako to uviedol v liste, ktorým oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že vyššie uvedené pohľadávky neuznáva ako pohľadávky proti podstate.

7. Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistené skutočnosti posúdil podľa § 87 ods. 1, ods. 2 písm. g), h), i), j), k) a l) ZKR, podľa § 102 ods. 1 a § 148 ods. 3 Zák. č. 461/2003 Z.z.

8. Pokiaľ ide o pohľadávku z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia podľa § 87 ods. 2 písm. l) súd vychádzal zo záveru, že výška uspokojenia týchto pohľadávok ako pohľadávok proti podstate nie je zákonom limitovaná. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje § 102 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a tými podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa a teda neschopnosť uspokojiť pracovno-právne nároky zamestnanca určené v tomto zákonnom ustanovení. Pokiaľ žalovaný namietal, že zamestnancom úpadcu správca neprideľoval žiadnu prácu v súvislosti so správou alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, súd uvádza, že nevyplatenie pracovno-právnych nárokov zamestnancom úpadcu počas výpovednej lehoty je možné považovať za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, pohľadávka podľa písm. j) je pohľadávkou zamestnanca voči úpadcovi a je aj zákonom limitovaná, pohľadávka žalobcu voči úpadcovi však vznikla v dôsledku nesplnenia tohto pracovno-právneho nároku zamestnanca voči zamestnávateľovi a je samostatnou pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, kedy výška uspokojenia takejto pohľadávky ako pohľadávky proti podstate žiadnym spôsobom limitovaná nie je. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 711,13 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) bez obmedzenia jej uspokojenia, a preto žalobu žalobcu v tejto časti považoval za dôvodnú.

9. Podľa názoru súdu prvého stupňa je oprávnená aj pohľadávka žalobcu vo výške 6.733,26 Eur z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, ide o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. V danom prípade nebolo sporné, že táto pohľadávka právneho predchodcu žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, pričom súd vychádzal zo záveru, že pojem „správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu majetku a k uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí sa jednať nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale podľa súdu prvého stupňa ide ale o také úkony správcu, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Takýmito úkonmi sú aj predkladanie mesačných výkazov po vyhlásení konkurzu za zamestnancov úpadcu, ktorým plynú výpovedné lehoty. Správca síce týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, avšak v rámci správy majetku, resp. konkurznej podstaty správca vykonáva aj naďalej úkony vo vzťahu k sociálnej poisťovni, čím si plní svoje zákonné povinnosti. Aj tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu a preto sa podľa názoru súdu prvého stupňa jedná o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) OSP. Súd prvého stupňa preto považoval žalobu za dôvodnú aj v tejto časti, vychádzal zo záveru, že žaloba žalobcu je oprávnená v celom rozsahu, a preto jej vyhovel.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak si žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalovaný namietal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je pohľadávka žalobcu voči úpadcovi na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu samostatnou pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) a jej výška nie je žiadnym spôsobom limitovaná. Žalovaný zastáva názor, že výšku sumy pohľadávky proti podstate predstavujúcu pohľadávku na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu upravuje práve ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, v zmysle ktorého pohľadávkou proti podstate sú aj pracovno-právne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac v ktorom bol konkurz vyhlásený najviac vo výške 4-násobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovno-právneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, keď podľa názoru žalovaného práve ustanovenie písm. j) limituje výšku peňažnej náhrady poskytnutej z garančného fondu a tým aj výšku pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR. Samotné ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) pokiaľ ide o vymedzenie pohľadávok na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu pritom stanovuje, že takáto pohľadávka je pohľadávkou proti podstate len za predpokladu, že ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovno-právny nárok, ktorý je podľa pohľadávkou proti podstate, pričom pracovno-právny nárok je pohľadávkou proti podstate len ak je zaradený v § 87 ZKR. Práve vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného pri vymedzení pracovno-právneho nároku ako pohľadávky proti podstate vychádzať z ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Žalovaný sa domnieva, že ak by ust. § 88 ods. 2 písm. j) a § 87 ods. 2 písm. l) nebolo aplikované vo vzájomnej súvislosti vo vzťahu k vymedzeniu pracovno-právnych nárokov ako pohľadávok proti podstate a limitovaniu ich výšky 4-násobkom životného minima mesačne, bola by takáto aplikácia nesprávna, v rozpore s gramatickým a logickým výkladom zákona.

13. Žalovaný nesúhlasí ani s názorom súdu prvého stupňa, že predkladanie mesačných výkazov správcom po vyhlásení konkurzu za zamestnancov úpadcu, ktorým plynú výpovedné lehoty, pričom im správca neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkou podniku alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, keď vlastne správca v rámci správy majetku, resp. konkurznej podstaty vykonáva aj naďalej úkony vo vzťahu k sociálnej poisťovni (čím si plní svoje zákonné povinnosti) je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu a preto ide aj v časti neuhradeného poistného na sociálne poistenie za týchto pracovníkov o pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. Žalovaný takýto výklad zo strany súdu prvého stupňa považuje za neprimerane extenzívny výklad právnej normy. Podľa žalovaného nie je možné plnenie zákonných povinností vyplývajúcich žalovanému priamo zo zákona v podobe predkladania mesačných výkazov, ktoré nijak nesúvisí so správou alebo speňažovaním majetku žalovaného, považovať za správu majetku alebo jeho speňažovanie v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k vzniku pohľadávky proti podstate. Žalovaný poukazoval na to, že rozviazal pracovné pomery so všetkými zamestnancami, nakoľko počas kalendárneho roka 2014 neprevádzkoval podnik ani nevlastnil žiaden majetok, ktorý by vyžadoval správu, údržbu alebo ochranu pred poškodením, zamestnanci však nepristúpili na dohodu o skončení pracovného pomeru a tak bol žalovaný nútený počkať na uplynutie zákonnej výpovednej lehoty. Tieto výpovedné lehoty tak plynuli bez toho, aby zamestnanci vykonávali akúkoľvek činnosť, žalovaný však musel plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 a § 385 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania pretože dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie v tejto veci, pričom podľa § 219 ods. 3 bolo miesto a čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

15. Pri zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd s poukazom na § 455 vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, ktorý bol vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR 3Obdo 9/2017-140 zo dňa 27. septembra 2017, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 43CoKR/33/2015-87 zo dňa 25. 02. 2016, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Cbi 27/2014-69 zo dňa 11.08.2015 v druhej výrokovej vete zmenil tak, že návrh žalobcu zamietol.

16. Predmetom tohto odvolacieho konania je už len odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete rozsudku súdu prvej inštancie, pretože rozsudok odvolacieho súdu č. k. 43CoKR/33/2015-87 zo dňa 25.02.2016 v časti výroku, ktorým rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi 27/2014-69 zo dňa 11.08.2015 v prvej výrokovej vete potvrdil, nadobudol právoplatnosť.

17. Podľa § 87 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

18. Podľa § 87 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) a l) ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.

19. Podľa § 102 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu, c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok, f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru, h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností, j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51) l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

20. Podľa § 148 ods. 3 Zák. č. 461/2003 Z.z., po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

21. Odvolací súd pri rozhodovaní rozsudkom č. k. 43CoKR/33/2015-87 zo dňa 25.02.2016 vychádzal zo záveru, že zákon v citovanej úprave § 87 ods. 2 taxatívne určuje, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami

proti podstate a zároveň určuje a j poradie ich uspokojovania, pričom pohľadávky na poistnom z povinného sociálneho poistenia sú pohľadávkami proti podstate len v tom prípade, ak vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku podľa konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) , alebo ak vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) . Pokiaľ teda pohľadávky zo sociálneho poistenia nevznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného vo vyššie uvedenom rozhodnutí pohľadávkami proti podstate, a to aj keď vznikli po vyhlásení konkurzu, a preto sa uplatňujú v konkurze prihláškou, a medzi takéto pohľadávky patrí aj poistné za zamestnancov, ktorým po vyhlásení konkurzu správca neprideľuje prácu v súvislosti so správou majetku a ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku. Podávanie mesačných výkazov sociálnej poisťovni zo strany žalovaného je plnením jeho zákonných povinností správcu, nejde však o úkon, ktorý súvisí so správou a speňažovaním úpadcovho majetku.

22. Dovolací súd sa vo vyššie uvedenom uznesení nestotožnil s vyššie uvedeným výkladom odvolacieho súdu pokiaľ ide o ust. § 87 ods. 2 ZKR, pričom poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo 37/2014 zo dňa 27.10.2015 a uznesenie sp. zn. 1Obo 22/2016 zo dňa 31.05.2017, v ktorom bolo uvedené, že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za zamestnancov, ktorým plynula výpovedná lehota, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate, pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. Zamestnanci úpadcu sú podľa pracovno-právnych predpisov stále považovaní za osoby v pracovnom pomere, pričom plynutie výpovednej doby nemá na ich postavenie žiadny vplyv, z právneho hľadiska je tak irelevantné, či im bola alebo mohla byť prideľovaná akákoľvek práca podľa príslušnej pracovnej zmluvy súvisiaca, resp. nesúvisiaca s úkonmi spojenými s priebehom konkurzu. Dovolací súd tiež uviedol, že predmetom incidenčného konania v tejto veci je rozhodnutie o verejno-právnom nároku žalobcu, resp. o verejno-právnej povinnosti úpadcu vyplývajúcej zo zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a z tejto skutočnosti je povinný vychádzať súd rozhodujúci v incidenčnom konaní o žalobe o určenie pravosti pohľadávky proti podstate, na rozdiel od subjektívneho rozhodnutia správcu konkurznej podstaty, že po vyhlásení neprideľuje prácu zamestnancom úpadcu. Podľa názoru dovolacieho súdu pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v § 5 Obchodného zákonníka s tým, že ak správca neuskutoční relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Dovolací súd dospel k názoru, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto predstavujú pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná lehota.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je pre odvolací súd záväzný, odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že oprávnená je aj pohľadávka žalobcu vo výške 6.733,26 Eur, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, ide o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. d) ZKR. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, že pojem „správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného konania, a to k speňaženiu majetku a k uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia. Nemusí sa jednať nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou, poškodením alebo zničením, ale ide o úkony, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty, a takýmito úkonmi sú aj predkladanie mesačných výkazov po vyhlásení konkurzu za zamestnancov úpadcu, ktorým plynú výpovedné lehoty, a to bez ohľadu na to, že správca týmto zamestnancom neprideľuje žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku.

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdil.

25. Zároveň podľa § 378 ods. 1 a § 224 opravným uznesením, ktoré je súčasťou tohto rozsudku odvolací súd opravil aj zrejmú nesprávnosť uvedenú v druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku. Žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávky žalobcu vzniknutej z titulu neuhradeného poistenia na sociálne poistenie za mesiace apríl 2014, máj 2014 a jún 2014 v celkovej výške 6.733,26 Eur, súd prvej

inštancie však v druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že pri pohľadávke žalobcu vo výške 6.733,26 Eur ide o pohľadávku vyplatenú z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014. Je nepochybné, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k zrejmému omylu, keď v rozsudku uviedol, že ide o pohľadávku „vyplatenú z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie“ a nie o pohľadávku, ktorá vznikla z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, teda o pohľadávku „vzniknutú“ na sociálne poistenie za vyššie uvedené mesiace.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. Zároveň tiež odvolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 a 2, § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 o trovách dovolacieho konania tak, že žalobcovi, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .