Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/195/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S. a otec - E., zastúpený advokátom JUDr. Jidřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 130,-€ na sumu 230,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2016.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018 vo výške 1.700,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletej.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/159/2016-562 zo dňa 18.1.2017 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 2.9.2016 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. na sumu 200,- € mesačne od 1.9.2016. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2013-233 zo dňa 24.3.2014 bolo otcovi určené výživné na maloletú vo výške 130,-€ mesačne od 1.9.2012, avšak tento rozsudok ešte nie je právoplatný. Takto určené výživné bolo vlastne určené od nástupu maloletej do 1.triedy základnej školy. Maloletá Q. však už nastúpila na 2.stupeň základnej školy, a teda má zvýšené náklady. O zvýšenie výživného žiada aj z dôvodu, že maloletá od decembra 2015 k otcovi nechodieva, a teda otec nemá s ňou žiadne výdavky, neprispieva ani na jej krúžky a ani na ostatné výdavky ako napr. školu v prírode, alebo sústredenia. V priebehu konania čiastočne zmenila návrh a žiadala o zvýšenie výživného na sumu 280,-€ mesačne od 1.9.2016, kedy dcéra nastúpila na 2.stupeň základnej školy z dôvodu, že otec má aktuálne podstatne vyšší príjem.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu Bratislava IV dňa 1.12.2016 namietal prekážku litispendencie, pretože o úprave práv a povinností k maloletej sa na Okresnom súde Bratislava IV vedie konanie 13P/132/2013, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Svoje vyjadrenie doplnil a uviedol, že je pravdou, že sa s dcérou nekontaktuje, avšak z toho dôvodu, že matka

nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/85/2013-185, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov a odmieta možnosť jeho kontaktu s dcérou. Preto je jej dôvod ako argumentácia na zvýšenie výživného irelevantný. Stav, kedy matka porušuje zákon a nerešpektuje rozhodnutie súdu a na takto vyvolaných dôsledkoch stavia svoje práva a oprávnenia dieťaťa, nemôže požívať súdnu ochranu.

3. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 13P/195/2016-21 zo dňa 1.3.2017 námietke prekážky litispendencie nevyhovel a konanie nezastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2017.

4. V priebehu konania otec žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň informoval o tom, že vzťah otca s maloletou je v súčasnosti úplne narušený a matka maloletú manipuluje.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/266/2008, 13P/3/2012, 25P/85/2013, 13P/214/2011, 25P/113/2010, 25P/99/2011, 13P/132/2013, 39Em/4/2016 s príjmami rodičov, s výdavkami maloletej, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú Q. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017 v časti o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/159/2016-562 zo dňa 18.1.2017 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 83,-€ mesačne na sumu 130,-€ mesačne od 1.9.2012. Toto konanie bolo začaté návrhom matky na zvýšenie výživného zo dňa 23.4.2013, pričom súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 24.3.2014 tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 130,-€ mesačne od 1.9.2012 Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 20CoP/55/2014-249 zo dňa 18.11.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015 a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na 130,-€ mesačne od 1.9.2012 s tým, že zročné výživné zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh matky zamietol. Toto rozhodnutie súdu bolo v časti zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 83,-€ mesačne na sumu 130,-€ mesačne počnúc dňom 1.9.2012 potvrdené. V časti zročného výživného bol rozsudok zmenený. V čase opätovného rozhodnutia o návrhu matky na zvýšenie výživného (október 2015) matka poberala výsluhový dôchodok, ktorý v roku 2013 bol 626,- € mesačne, v roku 2014 dosahovala príjem z brigádnickej činnosti 145,63 € priemerne mesačne netto a v roku 2015 vo výške 237,83 € priemerne mesačne netto. Otec v roku 2014 (január až marec) mal príjem 717,33 € priemerne mesačne netto a v období od apríla 2014 do júla 2014 poberal nemocenské dávky vo výške 544,20 € priemerne mesačne. V období od augusta 2014 do decembra 2014 dosiahol príjem 892,52 € priemerne mesačne netto a v roku 2015 (január až máj) mal príjem 804,36 € priemerne mesačne netto. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali.

7. Matka vo výpovedi uviedla, že maloletá od septembra 2016 prešla na 2.stupeň základnej školy a v tomto školskom roku t.j. 2017/2018 je už v 6.triede. Dcérine výdavky sa zvýšili už len tým, že je staršia a samostatnejšia, chce sa pekne obliekať a keďže je vysoká, je potrebné jej kupovať oblečenie a obuv v oddeleniach pre dospelých. Od mája 2015 maloletá navštevuje krúžok kajakov, čomu sa venuje veľmi aktívne. V priebehu roku 2017 získala 12 medailí a bola vybraná do reprezentácie, s čím sú opäť spojené vyššie náklady, keďže ako reprezentantka musí mať aj výstroj a oblečenie na vyššej úrovni. Mesačne stojí krúžok kajakov 25,-€ a okrem toho sú s tým spojené ďalšie výdavky a to na oblečenie, sústredenia, preteky, ktoré bývajú aj v zahraničí. S prvým medzinárodným pretekom maloletej, ktorého sa zúčastnila v októbri 2017 a kde získala niekoľko medailí, mala zvýšené výdavky v tom, že dcére zamenila 16,-€ na české peniaze a dokúpila jej zimné oblečenie, ktoré stálo 200,-€. Dcéra máva 3 krát ročne sústredenie, pričom každé stojí asi 200,-€ a dáva jej asi 50,-€ vreckové. Po spočítaní všetkých výdavkov na krúžok kajakov jej vyšlo, že mesačný výdavok v tejto súvislosti je 112,-€ v priemere. Ďalšie výdavky s dcérou má v súvislosti so školou a to priemerne 62,-€ mesačne, keď spočítala všetky výdavky na školské aktivity, fotky, výlety, učebnice a podobne. Okrem toho má priemerné mesačné výdavky vo výške 29,-€ na ďalšie športové aktivity maloletej ako bola napr. kúpa bicykla, ktorý potrebovala na sústredenie, každoročný rybársky lístok, návšteva aquaparku a podobne. Medzi ostatné výdavky, ktoré vyčíslila na sumu 69,-€ priemerne mesačne patrí napr. poistenie, náklady na oblečenie, vitamíny a iné drobné nákupy ako je nabíjačka na telefón a podobne. Celkové mesačné výdavky maloletej sú 270,-€ s tým, že v tejto sume nie je započítaná strava a pokiaľ otec sám uvádza svoj výdavok na stravu 250,-€ mesačne, je toho názoru, že aj maloletá má výdavok na stravu v podobnom rozpätí. V súčasnosti býva s maloletou sama, keďže staršie dcéry sa už osamostatnili a teda aj sama hradí všetky výdavky spojené s bývaním, ktoré

sú 330,- € mesačne. K svojmu príjmu uviedla, že pracuje brigádnicky a v priemere odrobí 100 hodín mesačne s tým, že má hodinový príjem 2,59 € netto a teda priemerne mesačne zarobí asi 260,-€. Okrem toho naďalej poberá výsluhový dôchodok, ktorého aktuálna výška je 638,05 € mesačne. Otec určené výživné vo výške 130,-€ mesačne platí, avšak žiadnym iným spôsobom dcére neprispieva a to ani pri príležitosti sviatkov. K výpovedi dodala, že otec sa v svojich písomných vyjadreniach doslova pasuje za chudobného a že peniaze na živobytie si musí požičiavať, pričom na druhej strane predal vinohrad, čo zabudol uviesť, a za predaj takéhoto vinohradu mohol získať najmenej 26.000,-€. Zmluvu o pôžičke, ktorú má otec od svojho otčima, považovala za účelovú. V minulých konaniach mal otec pôžičku od svojej matky na kúpu auta a teraz z jeho písomných vyjadrení vyplynulo, že žiadne auto nemá. Dodala, že otec chodieva dva krát ročne na dovolenku, dokonca aj do M.. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní 3-izbový byt, v ktorom s maloletou aj bývajú a v rámci dedičského konania po svojej matke nič nezdedila, pretože mama už žiaden majetok nemala, keďže ešte pred svojou smrťou svoj byt previedla na jej brata a jeho ženu, ktorí sa o mamu starali.

8. Otec vo výpovedi uviedol, že zarába asi 1.000,-€ mesačne s tým, že má hrubý stály základ príjmu 862,-€ mesačne a pokiaľ má vyšší príjem, tak je to z nadčasov. Robieva 12-hodinové zmeny a v rámci služby nachodí 15 až 16 kilometrov, pričom má problémy s nohou, ale zatiaľ nie je možné zmeniť zamestnanie, pretože by musel ísť študovať. Iný príjem ako príjem zo zamestnania nemá. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že nemá žiadne nehnuteľnosti a už v minulosti spomínal, že dom, v ktorom býva, má dve bytové jednotky a zdedil ho jeho otec po svojej mame, pričom jemu a jeho bratovi daroval každému 1/3-inu. Po rozchode s matkou maloletej sa jeho matka obávala, že môže prísť o dom, tak obaja s bratom darovali svoju časť domu opäť mame. Čo sa týka vinohradu, k tomu uviedol, že vinohrad zdedil po svojom otcovi a teda mal na seba napísaných necelých 10 árov vinohradu, čo podľa ohodnotenia notárky malo hodnotu asi 500,-€. V predošlom konaní mu ale bolo určené zročné výživné a spolu s výdavkami exekútora mu vznikol dlh asi 2.200,-€, čo nevedel zaplatiť a vtedy jeho mama povedala, že to zaplatí za neho, aby si nemusel zobrať pôžičku a že on za to prepíše na mamu vinohrad, čo bolo v roku 2016. Ďalej uviedol, že v súčasnosti určené výživné vo výške 130,-€ mesačne platí a potvrdil, že iným spôsobom na dcéru neprispieva, pretože už 2 roky nie je s ňou v žiadnom kontakte, hoci v minulosti sa dcére plne venoval. Dcéra má k nemu v súčasnosti veľmi zlý postoj. K výpovedi dodal, že byt, v ktorom doteraz býval, patril jeho matke, ktorej za bývanie neplatil a hradil iba réžiu bytu. Druhý byt, ktorý je v rovnakom dome na prízemí patril sčasti jeho matke, jeho strýkovi a on s bratom mali svoj šestinový podiel, ktorého sa vzdali v prospech mamy. Následne jeho mama právnou cestou donútila strýka k odpredaju jeho časti, keďže bola väčšinovou vlastníčkou celého rodinného domu a tak sa jeho matka stala výlučnou vlastníčkou aj bytu na prízemí, v ktorom v súčasnosti on býva. Byt je však potrebné zrekonštruovať, zariadiť a na toto si zobral pôžičku, ktorú spláca a teda začína úplne odznova. Jeho matka sa vrátila bývať do horného bytu, kde predtým býval on. Poprel tvrdenie matky, že chodí na dovolenky, bol iba raz v horách a išlo o rekondičný pobyt, ktorý mu platil zamestnávateľ. Na normálnej dovolenke pri mori nebol asi 8 alebo 9 rokov, pretože si to nemôže dovoliť.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného považuje za dôvodný, nakoľko u maloletej nastala zmena pomerov jednak tým, že už prešla na druhý stupeň základnej školy, ako aj tým, že sa aktívne venuje športovej činnosti. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy oboch rodičov ako aj odôvodnené výdavky maloletej.

10. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka poberá výsluhový dôchodok vo výške 638,05 € mesačne a z brigádnickej činnosti zarobila v roku 2015 (október až december) 223,45 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 zarobila 244,36 € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až júl) dosiahla príjem 293,95 € priemerne mesačne netto.

11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2015 (september až december) dosiahol príjem 917,68 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 dosiahol príjem 1.239,46 € (vrátane nemocenských dávok) a v roku 2017 (január až jún) dosiahol príjem 1.162,99 € priemerne mesačne netto.

12. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

13. Maloletá Q. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 6. triedu ZŠ, aktívne sa venuje športovej činnosti

- kajakom, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

18. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015 bolo rozhodnuté o výške výživného pre maloletú Q. za obdobie od 1.9.2012, t.j. za obdobie, kedy došlo u nej ku kvalifikovanej zmene pomerov vyplývajúcej z nástupu maloletej na základnú školu. Dokazovaním v rámci tohto konania bolo jednoznačne preukázané, že od 1.9.2016 maloletá Q. už navštevuje 2.stupeň základnej školy a v školskom roku 2017/2018 je v 6.triede. Navyše bolo preukázané, že sa aktívne venuje športovej činnosti, v rámci ktorej dosahuje vynikajúce výsledky a športovú činnosť od roku 2017 vykonáva na reprezentačnej úrovni. Preto je nesporné, že v súvislosti s vyšším vekom maloletej, s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania a v súvislosti s jej aktívnou športovou činnosťou došlo u nej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. S prihliadnutím na výdavky maloletej, ktoré matka riadne preukázala, pričom súd konštatuje, že žiaden výdavok maloletej nemožno považovať za nadhodnotený alebo nereálny, súd ustálil výšku zvýšeného výživného na sumu 230,-€ mesačne, ktorá suma zohľadňuje aj zvýšenie výdavkov spojených so záujmovou činnosťou maloletej. Podľa názoru súdu, je určené výživné odôvodnené a primerané a to jednak výdavkom dieťaťa ako aj príjmom oboch rodičov. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá a aktuálne dosahuje príjem viac ako 1.100,-€ mesačne, čo je podstatne viac ako v predošlom období a teda je zo svojho príjmu plne schopný určené výživné platiť, keďže iným spôsobom na výživu maloletej neprispieva a aktuálne sa s ňou ani nestretáva. Vzhľadom k tomu, že súd považuje určené výživné za primerané a dostatočné, nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. K majetkovým pomerom otca súd ešte považuje za potrebné dodať, že nielen v tomto konaní, ale aj v rámci predošlých konaní o výživnom na maloletú, otec nevierohodným spôsobom ozrejmoval svoje majetkové pomery, nadobúdanie a prevod nehnuteľností zahmlieval a rovnako nevierohodne preukazoval svoje záväzky od príbuzných a ich splácanie, preto súd na predloženú zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie tvrdenia otca o nevyhnutnosti prerábky maminho bytu neprihliadol. Otec rovnaké argumenty používal aj v predošlých konaniach keď tvrdil, že prerába iný mamin byt, v ktorom on býva, a za tým účelom si zobral pôžičku, prípadne tvrdil, že si zobral pôžičku od svojej mamy na auto, ktoré však v súčasnosti nemá.

19. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.9.2016, t.j. nástupom maloletej na 2. stupeň vzdelávania, čo je možné považovať za podstatnú a odôvodnenú zmenu pomerov na strane maloletej. Tu je potrebné uviesť, že napriek tomu, že posledné rozhodnutie o výživnom pre maloletú Q. nadobudlo právoplatnosť až dňom 7.3.2017, súd ustálil počiatok zvýšenia výživného od 1.9.2016, nakoľko by bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej nezohľadniť kvalifikovanú zmenu pomerov na jej strane, navyše keď matka podala návrh na zvýšenie výživného včas. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 1.9.2016, vznikol otcovi za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018 dlh na výživnom vo výške 1.700,- €, ktorý mu súd povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec v období od septembra 2016 zaplatil na výživu maloletej 2.210,-€ (17 mesiacov x 130,-€), pričom mal zaplatiť v označenom období sumu 3.910,- € (17 mesiacov x 230,-€) a teda rozdiel je 1.700,-€.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).