Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-45-2017.pdf
PDF · 107.16 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Mesto Vrbové, so sídlom Gen. M. R. Štefánika 15/4, 922 03 Vrbové, IČO: 00 313 190, proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, o zaplatenie 510,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 13C/15/2011-85 zo dňa 24.10.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia vo výroku II. m e n í tak, že istinu týmto rozsudkom prisúdenú, žalovanému p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 16,- Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1,- Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1,- Eur od 21.12.2010 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 509,69 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 249,08 Eur od 25.07.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,60%.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. § 488, § 489, § 685 ods. 1, § 696 ods. 2, § 696 ods. 2, § 710 ods. 2, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2010, zmenenou podaním doručeným súdu dňa 04.04.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 510,69 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 249,08 Eur od 25.07.2009 do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 261,61 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný užíval byt (č. XX podľa vnútornej evidencie žalobcu) v bytovom dome na R.. I.. P. a K. X/X vo C.. Bytový dom súpisné č. X je zapísaný na LV č. XXXX a jeho vlastníkom je žalobca. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 31.10.2007 na dobu určitú do 01.11.2008. K predĺženiu nájomnej zmluvy nedošlo, avšak žalovaný naďalej býval v byte. Žalovaný odovzdal byt dňa 02.06.2009. Za užívanie bytu vznikol žalovanému dlh na základe vyúčtovania roku 2008 vo výške 249,08 Eur (zálohové zaplatené platby boli vo výške 20.664,30 Sk, náklady boli 28.168,- Sk; rozdiel, t.j. nedoplatok je vo výške 7.503,70 Sk, t.j. 249,08 Eur). Takisto vznikol dlh aj za užívanie bytu v roku 2009 vo výške 261,61
Eur (zálohové zaplatené platby boli vo výške 428,72 Eur, náklady boli 689,33 Eur; rozdiel, t.j. nedoplatok je vo výške 261,61 Eur). Spolu nedoplatok za rok 2008 a 2009 je vo výške 510,69 Eur. Vyúčtovanie za rok 2008 žalovaný prevzal dňa 09.07.2009, vo vyúčtovaní bola daná lehota na vyrovnanie dlhu do 15 dní odo dňa doručenia. Vyúčtovanie za rok 2009 žalovanému nebolo doručené z dôvodu, že žalobca nevedel, kam sa žalovaný odsťahoval (z adresy, ktorú žalovaný uviedol na účely doručenia vyúčtovania sa zásielka vrátila), preto si žalobca uplatnil poplatok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 31.10.2007 záväzkový právny vzťah uzavretím nájomnej zmluvy. Na základe predmetnej zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi za nájomné byt do užívania s účinnosťou od 01.11.2007, a to na dobu určitú do 01.11.2008. Žalovaný byt užíval aj po uplynutí dohodnutej doby, až do 02.06.2009, kedy byt odovzdal žalobcovi. Keďže nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, od 01.11.2008 až do odovzdania bytu dňa 02.06.2009 žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu, preto žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie neuhrádzaním plnení žalobcovi. Na pojednávaní žalobca potvrdil, že po uplynutí doby nájmu žalovaný zostal bývať v byte bez zmluvy. Za obdobie do 31.10.2008 bolo potrebné uplatnený nárok posúdiť titulom nedoplatku na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a za ďalšie obdobie od 01.11.2008 až do 02.06.2009 titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Tvrdené skutočnosti ohľadom právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej nájomnej zmluvy ako aj bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov. Žalovanému vznikol nedoplatok za užívanie bytu v období máj až december 2008 vo výške 249,08 Eur a v období január až máj 2009 vo výške 260,61 Eur, čo žalobca preukázal v jednotlivých vyúčtovaniach. Nesporná medzi stranami bola výška zaplatených záloh za rok 2009 v sume 428,75 Eur, spornou zostala výška zaplatených záloh za rok 2008, keď žalobca tvrdil, že žalovaný zaplatil na zálohách sumu 685,93 Eur (20.664,30 Sk) a žalovaný tvrdil, že na zálohách zaplatil až 943,47 Eur (28.423,- Sk). Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia predložil poštové poukazy, z ktorých však vyplýva, že za rok 2008 žalovaný zaplatil žalobcovi iba sumu vo výške 600,18 Eur (7 x 2.583,- Sk = 18.081,- Sk, t.j. 600,18 Eur). Žalovaný v konaní navyše tvrdil, že za rok 2008 mu vznikol preplatok, čo chcel preukázať potvrdením Advokátskej kancelárie JUDr. Stanislava Volára - správcu konkurznej podstaty spoločnosti VETES Vrbové s. r. o.. Podľa uvedeného potvrdenia však išlo o preplatok za obdobie 01.01.2008 - 30.04.2008, pričom v konaní ide o nedoplatok za obdobie 01.05.2008
- 01.12.2008, ako to tvrdí a zároveň aj preukazuje žalobca listinou predpísaných a uhradených záloh za obdobie 05-12/2008. Rovnako poštové poukazy, ktoré žalovaný predložil, obsahujú platby žalovaného zo dňa 19.05.2008, 20.06.2008, 25.07.2008, 21.08.2008, 25.09.2008, 21.10.2008, 02.12.2008 (t.j. za mesiace máj až december 2008). Potvrdenie o preplatku za rok 2008 sa teda netýka žalovanej sumy uplatňovanej v tomto konaní. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému vznikol za rok 2008 nedoplatok na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu a žalovaný nepreukázal, že tento nedoplatok zaplatil. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný naďalej býval v byte bez uzavretia nájomnej zmluvy, a žalobca vykonal vyúčtovanie aj za toto obdobie, za ktoré vznikol nedoplatok, ktorý možno za daného faktického a právneho stavu medzi sporovými stranami stavu posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd považoval žalobu v časti istiny za dôvodnú a nárok žalobcu za preukázaný, na základe čoho žalobe v časti istiny vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 509,69 Eur, ktorá predstavuje nedoplatok žalovaného na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu od 01.05.2008 do 31.10.2008 a bezdôvodné obohatenie žalovaného od 01.11.2008 do 02.06.2009 zodpovedajúce výške úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za dané obdobie. Súd nepovolil žalovanému splatiť žalovanú sumu v splátkach, nakoľko žalovaný bol ochotný splácať dlh len v splátkach po 7,- Eur mesačne, s čím žalobca nesúhlasil.
5. S poukazom na ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 697 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 3a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., posúdil uplatnené príslušenstvo pohľadávky. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 249,08 Eur od 25.07.2009 do zaplatenia a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 260,61 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia. Tým, že žalovaný nezaplatil vyúčtovaný nedoplatok v lehote do 15 dní od doručenia vyúčtovania, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu žalobcovi, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie poplatku z omeškania. Keďže vyúčtovanie za rok 2008 žalovaný prevzal dňa 09.07.2009, lehota na plnenie mu uplynula dňa 24.07.2009 a do omeškania sa dostal dňa 25.07.2009. Súd žalobu v časti uplatneného poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile
za každý deň omeškania zo sumy 249,08 Eur od 25.07.2009 do zaplatenia posúdil ako dôvodnú, nakoľko ide o vyúčtovanie za rok 2008, kedy bol žalovaný nájomcom, s poukazom ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne následky nezaplatenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania (R 68/1974). Poplatok z omeškania bol uplatnený v správnej výške, preto ho súd žalobcovi priznal.
6. V časti uplatneného poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 260,61 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže vo vyúčtovanom období žalovaný nebol nájomcom bytu, pretože nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu a žalobcovi tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nevznikol voči žalovanému nárok na poplatok z omeškania, ktorý sa vzťahuje len na osobu v právnom postavení nájomcu, ktorým už žalovaný v danom období nebol.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,60%. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 510,69 Eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1,- Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1,- Eur od 21.12.2010 do zaplatenia späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t.j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca zobral žalobu sčasti späť z dôvodu, že sám sa pri vyčíslení žalovanej sumy pomýlil a tým procesne zavinil, že konanie bolo sčasti zastavené, preto má žalovaný právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v zastavenej časti.
8. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
9. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 99,80% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 0,20%, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 510,69 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 509,69 Eur s príslušenstvom, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 1,- Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 99,60%, súd v končenom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Proti tomuto rozsudku, posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu, jeho doplnenia a odvolacieho návrhu len v časti lehoty plnenia, podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému povolí zaplatiť žalobcovi priznanú sumu po 10,- Eur mesačne. V ďalšom podaní uviedol, že trvá na svojom odvolaní, že ani jeho vtedajšia a ani momentálna situácia nie je taká, že by mohol zaplatiť 509,69 Eur za niečo z čoho v podstate nemal nič a čo ani neminul. Momentálne so svojimi dvomi synmi E., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX je poberateľom dávky v hmotnej núdzi o čom doložil potvrdenie. Dávky v hmotnej núdzi plus výživné plus rodinné prídavky sú spolu 255,- Eur, takže pre neho a jeho dve deti nedosahuje ani životné minimum. Žiada preto o nové pojednávanie, v ktorom súd prihliadne na tieto skutočnosti a rozhodne o splátkach v žiadanej výške 10,- Eur mesačne, čo z jeho rozpočtu predstavuje pre neho a jeho deti veľkú záťaž. Jeho momentálna situácia je takáto a v prípade, že sa v budúcnosti ako vyučená krajčírka aj zamestná, jeho plat bude dosahovať maximálne výšku minimálnej mzdy a jeho náklady sa zvýšia o cestovné do práce, nakoľko býva na dedine a poplatky za materskú školu pre K.
a školskú jedáleň pre E.. Takže ani v budúcnosti nie je schopný platiť vyššie splátky. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.
12. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a poukázal na to, že nájomný vzťah za užívanie predmetného bytu bol založený ešte firmou Vetes, s.r.o. od 31.10.2007 na dobu určitú do 01.11.2008. Mesto Vrbové prebralo od 01.05.2008 správu nad všetkými bytmi, ktoré dovtedy spravovala firma Vetes, s.r.o. Nájomný vzťah bol teda založený medzi žalobcom a žalovaným 01.05.2008. Pokiaľ žalovaný žiada o vydanie rozhodnutia v splátkach dlhu vo výške 10,- Eur mesačne, z čoho teda vyplýva, že dlh vo výške 509,69 Eur v plnej výške uznáva. Odvolanie žalovaného vníma ako zmätočné a zároveň účelové, pričom žalovaný okrem iného argumentuje aj nepriaznivou sociálnou situáciou paradoxne aj s ohľadom na dlhodobú budúcnosť. Rozhodnutie v tejto časti ponecháva na úvahu súdu.
13. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201, § 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 CSP), teda len v napadnutej časti lehoty plnenia, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v časti lehoty plnenia.
15. Odvolateľ v odvolaní dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho návrh na možnosť určiť lehotu plnenia v splátkach. Na ostatné dôvody uvedené v ďalších vyjadreniach podaných po odvolacej lehote, odvolací súd neprihliadal, nakoľko v zmysle § 363 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
16. Podľa § 232 CSP:
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (ods. 1). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (ods. 2). Podľa ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenia. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva nová právna úprava zavádzajúca legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom za vykonateľnosť považuje vlastnosť súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Výnimkou môže byť rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku podľa § 233 CSP, no iný časový okamih vykonateľnosti môže ustanoviť nielen súd, ale môže byť upravený aj zákonom. Lehota na plnenie je tri dni, pričom plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti
v lehote troch dní objektívne nemožné. Predĺženie paričnej lehoty musí súd odôvodniť v odôvodnení rozsudku. Súd teda môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Súd teda môže určiť konkrétny deň každého mesiaca, ktorým je tá konkrétna dávka alebo splátka splatná
- vykonateľná. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 tohoto ustanovenia, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.
20. V prejednávanej veci má určitý význam, že žalovaný (majúci splniť povinnosť) nedisponuje podľa jeho tvrdení takým príjmom alebo úsporami, pri ktorých by bolo možné očakávať zaplatenie žalovanej sumy naraz bez rizika ohrozenia vlastnej výživy a jeho detí, ktoré sú na neho výživou odkázané.
21. Výška sumy priznanej rozsudkom súdu prvej inštancie na istine predstavovala sumu 509,69 Eur, ktorá pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky predstavuje výšku splátky 16,- Eur mesačne.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (s prihliadnutím k faktickému oddialeniu splnenia povinnosti podaním odvolania žalovaným, tiež ku skutočnosti, že žalovaný od podania žaloby neuhradil dlh ani čiastočne, na druhej strane s prihliadnutím k sociálnej situácii žalovaného) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nebolo preto možné vyhovieť odvolaciemu návrhu v plnom rozsahu a povoliť žalovanému splátky vo výške 10,- Eur mesačne, nakoľko pri takto určenej splátke by sa lehota na splnenie celého dlhu neprimerane predĺžila.
23. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom zaznamenal žalovaný iba čiastočný úspech, splátky mu neboli povolené v ním žiadanej výške, výška splátok závisela od úvahy súdu, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).