Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/319/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v sporovej veci žalobcu: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. X, Y. - O. V., právne zastúpený: JUDr. Ivica Firstová, advokátka so sídlom Y. XXXX, P. S. proti žalovanému: Družstvo Fatrapark II. Ružomberok, IČO: 36 867 802,so sídlom Hrabovská dolina 5386/22, Ružomberok, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., IČO: 36 722 758, Špitálska 10, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 5C/3/2017-189 zo dňa 7. augusta 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 20.05.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim FATRAINVEST, s.r.o. zo dňa 16.08.2010 sa žalobca stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. 609 na 5. poschodí bytového domu Fatrapark II. nachádzajúceho sa v Y. - Z. P., vo vchode č. 22, s. č. bytového domu XXXX, postavený na pozemku C-KN parc. č. 14513/3 spolu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3151/409337 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve predmetného bytového domu ako aj priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX pre k. ú. Y., a to za dohodnutú kúpnu cenu 63.201,22 Eur + 19 % DPH. V zmysle bodu 8.3 zmluvy predávajúci vyhlásil a garantoval, že na predmete prevodu nebudú ku dňu jeho prevodu na kupujúceho viaznuť žiadne iné ťarchy okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto zmluve. Podľa LV č. 15706 vyhotoveného ku dňu 08.11.2010 na predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu bol zapísaný exekučný príkaz EX 425/09 na zriadenie exekučného záložného práva. E-mailovou korešpondenciou zo dňa 25.09.2014 žalobca požiadal Y. Q. o splnomocnenie na odblokovanie bytu, nakoľko má uhradené všetky veci a následne sa domáhal zrušenia exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva, pričom jeho návrh bol uznesením Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2Er 405/2009-346 vydaný vyšším súdnym úradníkom dňa 25.09.2015 zamietnutý a následne uznesením sudcu č. k. 2Er 405/2009-360 zo dňa 01.12.2015. Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/14/2016-145 zo dňa 05.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/217/2016-227 zo dňa 23.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.10.2016 bolo rozhodnuté, že predmetný byt vo výlučnom vlastníctve žalobcu je vylúčený z exekúcie vedenej pôvodne pred súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou sp. zn. EX 425/2009 a aktuálne vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Jaromírom Pavlíkom sp. zn. EX 271/2011. Žalobca dňa 07.02.2015 uzavrel zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim Q. G., predmetom ktorej mal byť vyššie uvedený byt za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur s tým, že zmluvné strany sa zaviazali, že v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho adresovanej budúcemu kupujúcemu uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti.

Z predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.02.2015 bolo zistené, že uvedeného dňa bola žalobcom prijatá čiastka 10.000 Eur od Q. G. ako záloha na kúpu bytu, ktorú skutočnosť mal preukázanú i výpoveďou žalobcu a svedka Q. G.. Z výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 14.04.2015 na sumu 3.000 Eur a 14.05.2015 na sumu 7.000 Eur bolo preukázané, že žalobcom bola Q. G. vrátená záloha a tiež uvedené bolo potvrdené výpoveďou žalobcu a svedka Q. G.. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.11.2016 žalobca previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na kupujúceho Y. Z. za dohodnutú kúpnu cenu 40.000 Eur. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že v roku 2015 mal možnosť previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur, avšak z dôvodu existencie exekučného záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti k uzavretiu riadnej zmluvy nedošlo, až po jej „odblokovaní“ mohol žalobca daný byt predať, avšak už za nižšiu cenu, 40.000 Eur.

3. Pri posudzovaní splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vychádzal z rozhodnutí rozsudku č. k. 5C/14/2016-145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 5Co/217/2016-227, ktorý vo svojich záveroch konštatoval, že žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol v rámci prebiehajúceho exekučného konania, o ktorého existencii však nemal žiadnu vedomosť, nakoľko mu zo strany predávajúceho bolo zamlčané. Vzhľadom na časovú následnosť právnych úkonov - zriadenie exekučného záložného práva a uzavretie kúpnej zmluvy a okolnosti prejednávanej veci, ako aj na skutočnosť, že ostatné exekučné záložné práva zriadené za rovnakých okolností na iné byty v bytovom dome, ktoré pôvodne patrili povinnému (FATRAINVEST, s.r.o.) a boli na základe žiadosti žalovaného ako oprávneného v exekúcii zrušené, zabezpečenie pohľadávky povinného prostredníctvom exekučného záložného práva vo vzťahu k osobe žalobcu považuje v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zároveň predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobcu vlastniť majetok, dokonca ho možno označiť za šikanózne. Tým je podľa názoru súdu naplnený zákonný zodpovednostný predpoklad, a to porušenie právnej povinnosti, konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Exekučné záložné právo bolo zriadené aj na ostatných bytoch nachádzajúcich sa v bytovom dome, pričom na základe návrhov oprávneného v exekučnom konaní - družstvo Fatrapark II. Ružomberok v priebehu rokov 2011 až 2014 boli zrušené exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na všetkých bytoch nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti, okrem bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Nebolo sporné, že žalobca sa e-mailovou korešpondenciou 25.09.2014 domáhal „odblokovania“ svojho bytu, avšak k výmazu exekučného záložného práva na danej nehnuteľnosti došlo až na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Ružomberok 5C/14/2016.

4. Žalobca svojou výpoveďou, zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.02.2015, svedkom Q. G. preukázal, že začiatkom roka 2015 mal záujemcu na kúpu predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur. Vzhľadom však na pretrvávajúce zriadené exekučné záložné právo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo, záloha zložená svedkom Q. G. ako budúcim kupujúcim vo výške 10.000 Eur bola vrátená budúcemu kupujúcemu a žalobca predal nehnuteľnosť až kúpnou zmluvou 04.11.2016 za cenu 40.000 Eur.

5. Má za to, že v prejednávanej veci je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou vo forme ušlého zisku. Konaním žalovaného ako sa konštatuje v rozsudku 5C/14/2016 došlo k výraznému a neprimeranému zásahu do práva žalobcu vlastniť majetok. Oprávnenie s vecou nakladať je základným prvkom vlastníckeho práva k veci, pričom žalobca sa rozhodol realizovať svoje oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať, v čase, kedy to sám na základe vlastnej vôle považoval za najvhodnejšie s ohľadom na predpokladanú výšku zisku (zmluva o budúcej kúpnej zmluve) z ktorej vyplynulo, že vo februári 2015 mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur, avšak vzhľadom na zriadené exekučné právo žalobca nemohol nakladať s predmetom nehnuteľnosti a teda nemohol uvedený prevod vlastníctva k nehnuteľnosti uskutočniť a zrealizovať. V príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (ktorý nezrušil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, napriek jeho žiadostiam) nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy s kupujúcim Q. G.. K uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až v roku 2016, a to za nižšiu cenu, 40.000 Eur. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve reflektoval na dopyt, záujem o kúpu jeho bytu za dohodnutú kúpnu cenu, pričom v dôsledku existencie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nemohol naplniť očakávania vyplývajúce z uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a následne riadnej kúpnej zmluvy.

6. Úrok z omeškania priznal žalobcovi odo dňa 20.05.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému. Nakoľko žalobca nepreukázal kedy bola výzva na splnenie doručená žalovanému do vlastných rúk v časti uplatnenia úroku z omeškania od 05.11.2016 žalobu zamietol.

7. Žalovaný svoje tvrdenia ohľadne vyfabrikovanej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nepreukázal. Svedecká výpoveď svedka Q. G. korešpondovala so skutkovými tvrdeniami žalobcu. V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie vlastných tvrdení zaťažovalo žalovaného, ktorý popiera, že ku škode žalobcu nedošlo, avšak na uvedené tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, z toho dôvodu uznal žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcom uplatnenej škody.

8. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vznik a existenciu všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorú je potrebné objektívne a relevantne preukázať. Z rozsudku nie je nepochybne zrejmé, v čom súd vidí porušenie právnej povinnosti, iba citoval súdne rozhodnutia z iného konania bez toho, aby sa vôbec zaoberal dokazovaním v tejto veci. Rovnako sa nedostatočne vysporiadal s tým, či naozaj žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku, vôbec sa nezaoberal argumentmi a dôkazmi ním predloženými, ktoré sa týkali zjavných pochybností a nezrovnalostí ohľadne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Rovnako sa vôbec nezaoberal absurdnou kúpnou cenou, ktorá mala byť údajne dohodnutá v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorej výška je ekonomicky a racionálne nezdôvodniteľná a je s ohľadom na stav trhu s bytmi v danom čase a mieste nereálna a vysoko nepravdepodobná a vzhľadom na pravidelný chod veci žalobca takéto rozmnoženie svojho majetku nemohol očakávať. Prvostupňový súd ďalej v rozsudku vôbec neskúmal priamu a nesprostredkovanú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, iba konštatoval, že niečo také existuje a musí byť priama, bezprostredná a neprerušená. Napokon rozsudok vôbec neobsahuje vyhodnotenie zavinenia a ani to, či vôbec existuje a v akej miere žalovaný podľa súdu prvej inštancie mal žalobcovi spôsobiť škodu, ako sa nezaoberal aj mierou spoluzavinenia na strane žalobcu, ktorá je z vykonaného dokazovania zjavná a porušením jeho prevenčnej povinnosti vo vzťahu k svedkovi Q. G.. Napokon mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté ústavné zaručené právo na súdnu ochranu, pretože nevykonal dôkazy ním navrhnuté (vývoj trhových cien bytov, dôkazy týkajúce sa vedomosti žalobcu o exekučnom záložnom práve v čase uzatvárania údajnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a nevysporiadal sa s jeho relevantnými argumentmi (nezrovnalosti týkajúce sa údajnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nereálnej výške kúpnej ceny).

10. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti súd prvej inštancie mu pripisuje zodpovednosť za to, že bývalý majiteľ bytu FATRAINVEST, s.r.o. garantoval, že nebudú pri prevode na nehnuteľnosti žiadne ťarchy. Tento záver je vo vzťahu k exekučnému záložnému právu, ktoré bolo neskôr zriadené k bytu nesprávny. Exekučné záložné právo nebolo zriadené ním, ale súdnym exekútorom na základe súhlasu spoločnosti J.P.V.K SROS, spol. s r.o., predchádzajúcim veriteľom pôvodného majiteľa bytu, pričom v čase jeho zriadenia mala zabezpečovať pohľadávku oprávneného voči spoločnosti FATRAINVEST, s.r.o.. V rozpore s obsahom súdneho spisu a vykonanými dôkazmi vzal za preukázané tvrdenie žalobcu, že v čase kúpy bytu nevedel, že je k nemu zriadené exekučné záložné právo, keď toto bolo zriadené v roku 2009, ešte pred predajom bytu. Rovnako nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz, ktorý nad všetku pochybnosť preukazuje vedomosť žalobcu o existencii exekučného záložného práva, keď vyplýva, že žalobca 25.09.2014 žiadal žalovaného o odblokovanie bytu. Táto žiadosť je viac ako pol roka staršia ako samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný nenavrhol zrušenie exekučného záložného práva vo vzťahu k bytu výlučne z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že uhradil za byt zálohu tak, ako to urobili ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Týmto sa správal hospodársky racionálne, pretože chránil svoje pohľadávky voči spoločnosti FATRAINVEST, s.r.o. a ich zabezpečenie voči zjavne nevierohodnému a nepreukázanému tvrdeniu žalobcu o tom, že uhradil 1,9 milióna Sk v hotovosti obchodne prepojenému developérovi FATRAINVEST, s.r.o. a súd sa týmto v rozsudku ďalej vôbec nezaoberal. Súd ďalej nesprávne vyhodnotil vznik škody. Chýba akékoľvek vysvetlenie alebo vyhodnotenie zjavných nezrovnalostí týkajúcich sa samotnej existencie tohto údajného zmluvného vzťahu a dokonca v ňom absentujú aj niektoré pasáže výpovedi svedka. Text údajnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nezodpovedá reálnemu stavu zapísanému na LV. Q. G. nemal k zneniu k zmluve o budúcej zmluve akékoľvek pripomienky, vopred si pred oslovením žalobcu alebo

predložením svojej ponuky neskontroloval list vlastníctva ani katastrálnu evidenciu. Svedok uviedol, že byt mal záujem kúpiť na podnikateľskú činnosť a zároveň potvrdil, že inú nehnuteľnosť v tejto lokalite nekúpil. Zmluva o budúcej zmluve neobsahovala záväzok zaplatiť zálohu. Zároveň nebola vierohodne vysvetlená nezrovnalosť ohľadne zloženej výšky zálohy tvrdenej v žalobe a následne upravená na 10.000 Eur. Zloženie zálohy medzi dvoma podnikateľmi je v rozpore so Zákonom č. 394/2012. Žalobca a budúci kupujúci Q. G. svoje záväzky z údajnej Zmluvy o budúcej zmluve nesplnili, čo znamená, že aj tak by zanikla povinnosť oboch strán uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Z uvedeného je zrejmé, že sú tu zjavné pochybnosti o tom, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá, čím sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení riadne nezaoberal. Súd prvej inštancie sa taktiež vôbec nezaoberal samotnou výškou škody, ktorá je reálne a racionálne nezdôvodniteľná. Vo svojom vyjadrení poukázal na dôkaz „vývoj priemernej ceny nehnuteľnosti na bývanie za obdobie rokov 2002 až 2007 podľa štatistiky Národnej banky Slovenska“ a „prehľad cien predaných bytov v predmetnom bytovom dome za roky 2015 až 2016“ na základe čoho ušlý zisk v takej výške nie je možné považovať za reálny. Súd vôbec neskúmal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou a tiež akým spôsobom mohlo oprávnené očakávané neodblokovanie bytu poškodiť žalobcu. Z jeho strany nešlo o úmyselné ani nedbanlivostné zavinenie ak v prípade neodblokovania bytu postupoval právne a ekonomicky opatrne a starostlivo a konal preventívne tak, aby mu vzhľadom na pochybnosti o tom, či žalobca naozaj uhradil zálohu za byt v budúcnosti nevznikla škoda. Aj samotný žalobca mohol žalovaného v roku 2015 informovať, že má úžasnú a neodolateľnú ponuku na kúpu jeho bytu. V čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vedel, že na byte viazne exekučné záložné právo. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, že túto znáša pomerne, pretože uviedol Q. G. do omylu o stave a vlastnostiach bytu. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožňuje. Tento sa správne vysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, ktorého cieľom je oddialiť právoplatnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalovaný poukazuje na absurdne vysokú kúpnu cenu dohodnutú v Zmluve o budúcej zmluve, keďže trhové ceny bytov sa údajne pohybovali okolo sumy 40.000 Eur dáva do pozornosti skutočnosť, že byt kúpil za cenu 75.209,46 Eur s DPH a teda cena dohodnutá s Q. G. nemôže byť absurdná tak, ako to konštatuje žalovaný. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 319/2008, v ktorom sa konštatuje, čo možno považovať za ušlý zisk. Má za jednoznačne preukázané, že v roku 2015 mal príležitosť predať predmetný byt za výhodnú kúpnu cenu 70.000 Eur a budúci kupujúci na preukázanie vážneho záujmu na odkúpenie predmetného bytu zaplatil zálohu vo výške 10.000 Eur. Preto teda mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku bezdôvodného a diskriminačného konania žalovaného, ktoré spočívalo v bezdôvodnom zaťažení predmetného bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadal na ním navrhované dôkazy nie je pravdivé, nakoľko to vyplýva z bodu 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.

12. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporovéhzo poriadku (ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

13. Odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným odôvodnením, a to neobsahuje náležité odôvodnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za vznik škody. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. 14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

15. Súd prvej inštancie sa v rozsudku vysporiadal s predpokladmi zodpovednosti za škodu, pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti a príčinnej súvislosti, a to v bodoch 13 až 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Porušenie právnej povinnosti mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/14/2016-145 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/217/2016-227, v ktorom bolo rozhodnuté, že sporný byt je vylúčený z exekúcie, a to na základe dôkazov uvedených v tomto konaní. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že žalobca nemal náležite preukázať, že uhradil kúpnu cenu za sporný byt a z tohto dôvodu nedošlo ani k „odblokovaniu“ jeho bytu ako k tomu došlo v priebehu rokov 2011 až 2014 na ostatné byty v tomto obytnom dome, žiadnym spôsobom tieto tvrdenia nepreukázal. Uvedené nepreukázal ani v základnom konaní vedenom pod sp. zn. 5C/14/2016 a ani v predmetnom konaní. V danej veci iba do zápisnice v záverečnej reči pred vyhlásením rozsudku poukazoval na nejakú exekúciu prikázaním inej pohľadávky, avšak malo sa jednať o oprávneného VÚB a.s., čo bližšie nešpecifikoval a ani žiadnymi dôkazmi nepodložil.

16. Na druhej strane je nutné dať za pravdu odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nevyhodnotilo štvrtý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to zavinenie (prípadne i spoluzavinenie poškodeného).

17. Pokiaľ ide o stanovenú výšku škody - ušlého zisku, odvolací súd je toho názoru, že uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Vo veci mal iba preukázané, že žalobca mal možnosť vo februári 2015 predať predmetnú nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur, keď budúci kupujúci reagoval na inzerát zverejnený na internete a po ohliadke predmetného bytu mal záujem o kúpu tohto bytu za sumu 70.000 Eur. K realizácii kúpy však nedošlo, nakoľko budúci kupujúci následne si na liste vlastníctva zistil, že predmetná nehnuteľnosť je zaťažená exekučným záložným právom a od Zmluvy o budúcej zmluve odstúpil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal teda reálne možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na sporný byt za dohodnutú kúpnu cenu 70.000 Eur, avšak pre správanie sa žalovaného

- neodblokovanie sporného bytu a nezrušenie exekučného záložného práva uvedenú kúpu nemohol zrealizovať. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca mal vedomosť o exekučnom záložnom práve. Tento práve preukazoval, že sa snažil, aby žalovaný odblokoval jeho byt, napr. e- mailom 25.9.2014 (čo nebolo medzi stranami sporné). Mal potencionálneho záujemcu o kúpu bytu, ktorý po ohliadke bytu mal záujem tento kúpiť za dohodnutú kúpnu cenu, avšak následne po zistení, že na byte je ťarcha, budúci kupujúci od zmluvy odstúpil a nemal záujem o takúto nehnuteľnosť. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na spoluzodpovednosť žalobcu z dôvodu, že mal vedomosť o ťarche, jednalo by sa o zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k budúcemu kupujúcemu, že mu neoznámil ťarchu na nehnuteľnosti. Nie však vo vzťahu k tomu, že preukázal vážneho záujemcu o nehnuteľnosť, ktorý po jej ohliadke mal záujem túto kúpiť, avšak bez exekučného záložného práva.

18. Skutočnou škodou sa rozumie taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu práve o hodnotu tejto veci.

19. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva vo zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné - keby nebolo škodnej udalosti - dôvodne očakávať s

ohľadom na pravidelný beh vecí. Ak nezíska prínos vo výške dojednanej kúpnej ceny ten, kto bol oprávnený za prevod vlastníctva k veci, stratil tým majetkový prínos, lebo jeho majetkový stav sa o túto hodnotu nezväčšil. Charakter ušlého zisku má preto i majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k dojednanému predaju nehnuteľnosti a žalobcovi tak ušiel majetkový prínos v hodnote dohodnutej kúpnej ceny, nakoľko tým, že nehnuteľnosť so ziskom nepredal, nezväčšil sa jeho majetkový stav, aj keď to bolo možné dôvodne očakávať. Pri kúpnej zmluve sa zásadne predpokladá zaplatenie adekvátnej ceny, takže ušlý zisk môže predstavovať rozdiel medzi hodnotou veci a výhodnou kúpnou cenou. Preto pri splnení všetkých ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu, žalovanému by prislúchal ušlý zisk vo výške rozdielu medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v danom čase a mieste a cenou dojednanou s budúcim kupujúcim v Zmluve o budúcej zmluve, ale nie vo výške rozdielu medzi kúpnou cenou dohodnutou s budúcim kupujúcim a cenou, za ktorú predal nehnuteľnosti inému.

20. S poukazom na vyššie konštatované je nutné vo veci zistiť akú hodnotu mala nehnuteľnosť v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a rozdiel medzi touto hodnotou a dohodnutou kúpnou cenou v Zmluve o budúcej zmluve, ktorú mohol žalobca reálne očakávať, predstavuje pre žalobcu ušlý zisk. Súd prvej inštancie však týmto spôsobom výšku škody nezisťoval a takto nepostupoval a nevychádzal ani zo samotných dôkazov predložených žalovaným, ktorý sám tvrdil, aká hodnota nehnuteľnosti v tom čase mala byť v danom čase a v danom mieste.

21. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o výšku ušlého zisku na strane žalobcu a žiadnym spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne štvrtého predpokladu zodpovednosti za škodu - zavinenia, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zaoberať sa výškou ušlého zisku na strane žalobcu ako aj zavinením žalovaného (prípadne spoluzavinením žalobcu).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430