Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Csp-120-2017.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2Csp/120/2017
Rozhodnutie
2Csp/120/2017-28
8616203865
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník v právnej veci žalobcu: G. zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafranko, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 100,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur. -2- 2Csp/120/2017 2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Csp/26/2016 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 4209020908 zo 6.9.2012 bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný a v predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 7Csp/29/2016 z 13.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.4.2017. Ako spotrebiteľ
si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv. Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľ si úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- Eur. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.9.2017 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie považuje za nedôvodný. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. 4. Ďalej žalovaný uviedol, že je nesporné, že Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 7Csp/29/2016 zo dňa 13.03.2017 priznal žalobcovi, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou a vyhlásil ju za neplatnú. Uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Má totiž za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval, akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť, ani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona, a ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. 5. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. V tomto prípade ale žalobcovi žiadna ujma nevznikla. Inštitút -3- 2Csp/120/2017 primeraného finančného zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považuje za dodržané už samotným rozsudkom o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho primerané finančné zadosťučinenie musí byť primerané, čo v tomto prípade nie je a preto suma, ktorú požaduje žalobca vydať, je podľa jeho názoru nedôvodná. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu zamietnuť. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 7. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 6.9.2012 úverovú zmluvu č. 4XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.700,- Eur. 8. Z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7Csp/29/2016 - 43 zo dňa 13.3.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2017 je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v úverovej zmluve č. 4209020908 zo dňa 6.9.2012 bola určená za neplatnú. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobca ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu zmluvy o pôžičke bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Súd
poukázal na to, že žalovaný pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie, aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa javí takýto právny úkon ako neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v ďalšom mal za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Poukázal na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
-4- 2Csp/120/2017 plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. 9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 6.9.2012 úverovú zmluvu č. 4209020908, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.700,- Eur. Predmetný úver žalobca nesplácal, preto žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy. Žalobca si ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného zákonom o ochrane spotrebiteľa (ktorým je v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami). Za takéto úspešné uplatnenie práva súd považuje aj úspešne uplatnený návrh na určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v úverovej zmluve č. 4209020908 zo dňa 6.9.2012 je neplatná. 11. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného prezentovaným vo vyjadrení k žalobe, že nie sú naplnené podmienky hypotézy právnej normy a to konkrétne ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, a ani že mu v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma. 12. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že -5- 2Csp/120/2017 zamestnávateľovi žalobcu doručil žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy žalobcu, pričom samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy súd v konaní pod sp. zn. 7Csp/29/2016 vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj ako nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Ujma, ktorá žalobcovi objektívne hrozila nie je známa, ale aj napriek tomu má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca ako dlžník bol vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju obranu, poukázal na porušenie jeho
práv zo strany veriteľa, a preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn. 7Csp/29/2016 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 13. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25. novembra 2010, č.k. 10Cbs/70/2003 - 196). 14. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- Eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Súd ma za to, že priznané finančné zadosťučinenie vzhľadom na okolnosti vo výške 100,- Eur je dostačujúce a preto v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. V danom prípade, kedy nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu a vzniku škody, nemôže slúžiť inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na finančné obohatenie sa žalobcu, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Vzhľadom na porušenie práva spotrebiteľa v danom prípade vo forme neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je priznaná výška finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu primeraná vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu. Preto bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. -6- 2Csp/120/2017 14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom prihliadol na skutočnosť, že výška finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že bolo jeho žalobe vyhovené je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. 15. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. u/ tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu v časti vyhovel. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť poplatok v sume 16,50 Eur na účet Slovenskej pošty a.s. - prevádzkovateľ systému z priznanej sumy 100,- Eur (položka I/1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. .......................................... V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, -7- 2Csp/120/2017
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku dňa 24. januára 2018
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Martina Jakubová