Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-82-2017.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Csp/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3 (oznámená adresa na doručovanie: Bratislava, Pribinova 25), proti žalovanej: C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T., (adresa bydliska uvedená v žalobe: K. T., J. H. XXXX/X), o zaplatenie sumy 262,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 250,- eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 20.12.2014 do 09.01.2015 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250,- eur od 10.01.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2017, sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 250,- eur, ďalej úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 20.12.2014 do 09.01.2015, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250,- eur od 10.01.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 834/4, Česká republika, IČO: 043 55 211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnická spoločnosť) a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. (zanikajúca spoločnosť), so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, v postavení pri cezhraničnej fúzii, došlo ku zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnickú spoločnosť. Žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii uviedla svoje údaje: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., J. H. 3. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) a zároveň potvrdila, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla, sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 14.11.2014, uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 350,-
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 450,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 100,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jej dlh dňom 12.12.2014 splatným. V zmysle čl. 18 VPPÚ veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eurá za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS- správ alebo emailov, na ktoré nereagovala a telefonicky sa mu s ňou nepodarilo skontaktovať. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s VPPÚ a tým vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 12,- eur za zaslané upomienky. Dňa 09.05.2016 bola žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila dňa 09.01.2015 čiastku vo výške 100,- eur. Uplatnený úrok z omeškania žalobca odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 27.12.2017, nevyjadrila.
4. Súd nárok uplatnený podanou žalobou posúdil ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy právny predchodca žalobcu - spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 45, ako veriteľ, konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupovala ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a naopak žalovaná, ako fyzická osoba, takto nekonala, teda bola spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 5. Vzhľadom na toto posúdenie súd v danej veci použil procesné ustanovenia §§ 290 až 300 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. Súd vo veci podľa § 297 písm. a) CSP na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie, keďže v danej veci išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže sa žalovaná k žalobe napriek výzve súdu uznesením č.k. 10Csp/82/2017-27 zo dňa 21.12.2017 nevyjadrila, súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe za nesporné) a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur.
7. S poukazom na § 219 ods. 3 CSP súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.01.2018, keď čas verejného vyhlásenia rozsudku bol určený na deň 24.01.2018 o 9.00 hod.
8. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov pripojených k žalobe, keď iné dôkazy navrhnuté neboli a pre rozhodnutie vo veci súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaná ako spotrebiteľ nenavrhovala (§ 295 CSP).
9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu -spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, ako veriteľom (táto spoločnosť bola dňom 15.11.2016 vymazaná z obchodného registra v dôsledku jej cezhraničného zlúčenia so žalobcom ako nástupníckou spoločnosťou) a žalovanou, ako dlžníkom, bola dňa 14.11.2014 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXX prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli VPPÚ, k čomu došlo po registrácii žalovanej na webovej stránke www.minipozicka.sk a jej žiadosti o poskytnutie úveru 350,- eur. Veriteľ poskytol žalovanej úver (označený v zmluve ako krátkodobý a bezúčelový) vo výške 350,- eur (bezhotovostne odpísaním uvedenej sumy z účtu veriteľa a jej pripísaním na v elektronickej žiadosti žalovanej označený účet žalovanej) splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia na účet veriteľa špecifikovaný na webovej stránke. Žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi celkovo 450,- eur, pričom suma 100,- eur mala predstavovať celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tvorené výlučne odplatou. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Výška RPMN bola uvedená vo výške 2430,96 % a výška priemernej hodnoty RPMN bola uvedená vo výške 11,31 % (uvedené pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500,- eur so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov).
10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že z takto poskytnutého úveru žalovaná veriteľovi uhradila len časť, a to dňa 09.01.2015 sumu 100,- eur.
11. Keďže, ako je už vyššie konštatované, uplatnený nárok predstavuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, sa na daný záväzkový vzťah okrem ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl.) a ustanovení zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (so zreteľom na spôsob uzatvorenia zmluvy - § 2 tohto zákona) vzťahujú aj niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Len niektoré ustanovenia ZoSÚ sa použijú preto, lebo v danom prípade išlo o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, a preto sa takýto úver s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ nepovažuje za spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ. Napriek tomu sa však na daný vzťah založený úverovou zmluvou vzťahujú s poukazom na § 24 ods. 1 ZoSÚ tie ustanovenia daného zákona, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení. Medzi ne patrí aj ustanovenie § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ, ktoré upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ustanovenie § 11 ZoSÚ upravujúce dôsledky porušenia povinností veriteľom pri uzatváraní zmluvy.
12. Súd preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ konštatuje, že predmetný úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, ktorých nedostatok je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (ide o nedostatok ktorejkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ).
13. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ vyžaduje o.i. uvedenie aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V tomto prípade konkrétny termín, pod čím možno chápať uvedenie konkrétneho dátumu splatnosti úveru (uvedenie konkrétneho dňa, mesiaca a roku) v úverovej zmluve uvedený nie je. V úverovej zmluve je uvedené akurát to, že úver mala žalovaná splatiť do 28 dní od jeho poskytnutia, pričom veriteľ sa jej zaviazal úver poskytnúť do 2 pracovných dní od uzatvorenia zmluvy. Takéto dojednanie fakticky núti spotrebiteľa vypočítať si konkrétny termín (dátum), ku ktorému sa má stať úver splatným.
14. Súd tiež konštatuje danosť aj ďalšieho dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 2 druhá a tretia veta ZoSÚ v spojení s § 7 ods. 1 a § 24 ods. 1 ZoSÚ. Z úverovej zmluvy a VPPÚ predložených žalobcom nevyplýva, že by si veriteľ splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a to povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Hrubé porušenie povinnosti žalobcu ako veriteľa vyplývajúcej mu z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ spôsobuje s poukazom na § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ opäť ten následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. S poukazom na uvedené je preto žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len to, čo na základe úverovej zmluvy od veriteľa obdržala (úver bol poskytnutý vo výške 350,- eur), po odpočítaní čiastočnej úhrady zo strany žalovanej dňa 09.01.2015 vo výške 100,- eur, teda žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len sumu 250,- eur. Žalobca si pritom ani neuplatňoval dohodnuté „navýšenie“ vo forme „odplaty“ vo výške 100,- eur, vedomý si zrejme nedostatkov zmluvy, keď nebolo sporné, že žalovaná veriteľovi doposiaľ z daného záväzku uhradila len sumu 100,- eur.
16. Zároveň s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov súd priznal žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania tak, ako je uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku, zohľadňujúc čiastočnú úhradu zo strany žalovanej dňa 09.01.2015 vo výške 100,- eur, pričom počnúc dňom 20.12.2014 už bola žalovaná nepochybne v omeškaní so splnením svojho záväzku.
17. Vo zvyšnej časti, teda ohľadne zaplatenia sumy 12,- eur, súd z dôvodu konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobu ako nedôvodnú zamietol. V takom prípade žalobca totižto nemá nárok ani na zaplatenie akýchkoľvek poplatkov, ktoré si žalobca uplatnil ako paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkami v celkovej výške 12,- eur (4 upomienky, každá po 3,- eurá) s poukazom na čl. 18. VPPÚ.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 92 %. Predmetom konania bola žalovaná suma 262,- eur (250,- eur zostatok úveru + 12,- eur zmluvná pokuta), ďalej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350,- eur od 20.12.2014 do 09.01.2015 , ktorý po vyčíslení predstavuje sumu 1,01 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250,- eur od 10.01.2015 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 38,42 eur. Predmetom konania tak bola so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku celková suma 301,43 eur. Žalobca mal vo veci úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bolo žalobe vyhovené, teda ohľadne zaplatenia sumy 289,43 eur (250,- eur + vyčíslený úrok z omeškania v celkovej výške 39,43 eur), čo predstavuje k celkovému predmetu konania 96 %-ný úspech. Naopak žalovaná mala úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá, teda ohľadne zaplatenia sumy 12,- eur, čo k celkovému predmetu konania predstavuje 4 %-ný úspech. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej bol tak 96 % ku 4 %-ám, teda rozdiel predstavuje 92 %, ktorý je čistým úspechom žalobcu. Preto súd v takomto rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.