Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-12-2017.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: REALITY - X24 CZ, s.r.o., IČO: 29 213 754, so sídlom v Uherskom Brode, Námestie 1. máje 1605, Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ažaltovič & Partners, s.r.o., IČO: 36 857 882, so sídlom v Trenčíne, Potočná 650/135 B, proti žalovanému: Mesto Vrútky, IČO: 00 647 209, so sídlom vo Vrútkach, Námestie S. Zachara 4, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2017, doplnenou písomným podaním doručeným dňa 20.09.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup vo výške 1.164,67 € a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy vydal platobný výmer č. 1010703369 zo dňa 19.04.2007, ktorým vyrubil daňovníkovi N. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. R. XXXX/XX, Y., daň z nehnuteľností na rok 2007, a to daň z pozemkov vo výške 63,15 € (1.902,53,- Sk) a daň zo stavieb vo výške 1.101,51 € (33.184,- Sk), t. j. celkovo vo výške 1.164,68 € (35.087,- Sk), ktorej splatnosť rozložil do 4 splátok, a to v termíne do 31.05.2007 vo výške 8.772,- Sk, do 30.07.2007 vo výške 8.772,- Sk, do 30.09.2007 vo výške 8.772,- Sk a do 30.11.2007 vo výške 8.771,- Sk. Žalobca uzavrel s postupcom N. Z. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2007. Postupca vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celej výške. Právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu daní pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2007, a to konkrétne pri určení výšky tejto dane. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane miestne podmienky. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vyplýva nielen právna možnosť, ale za splnenia príslušných podmienok aj právnu povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností. Žalovaný si túto povinnosť vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane predovšetkým dane zo stavieb plne opodstatňovali. Účelom dane z nehnuteľností je síce nepochybne zabezpečiť príjem do rozpočtu obce od vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa na území obce nachádzajú, avšak právu obce na vyberanie takejto dane musí vždy zodpovedať povinnosť obce
zabezpečiť vlastníkom nehnuteľností plnohodnotné využitie s ohľadom na charakter nehnuteľností. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka optimálne, a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie povinnosti zohľadniť pri vyrubení dane. Takýto postup obce by mal potom každoročne byť premietnutý do všeobecne záväzného nariadenia určujúceho na príslušné zdaňovacie obdobie výšku sadzby dane a tiež zníženie dane z dôvodu obmedzeného využitia stavieb, ktoré sú zdaňované. Pokiaľ tomu tak nie je, nemožno postup obce v procese vyrubovania dane z nehnuteľností považovať za ústavný a zákonný. Postupcovi bola platobným výmerom vyrubená daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vo výške až 35.087,- Sk, ktorá je v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností celkom neadekvátna a nenáležitá. Postupca vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve, mohol využívať nehnuteľností len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť pre postupcu ako vlastníka riadne možnosti príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovanie vozidiel. Žalovaný tiež nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľnosti a s tým súvisiaci celkový dostačujúci vzhľad územia. Žalovaný inkasoval od postupcu značné peňažné prostriedky. Žiadnym spôsobom nezabezpečil pre postupcu akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie možností využitia týchto nehnuteľností. Výška škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností a výšku dane, ktorá by mu bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcu v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane. Žalobca písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 28.03.2017, avšak bezvýsledne.
2. V súlade s ustanovením § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa žalovaný písomným podaním podaným na súde dňa 23.06.2017 vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že žalobca dňa 03.04.2017 podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na základe ktorej sa domáhal náhrady škody vo výške 1.164,67 €. Nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný príslušným orgánom a bolo mu oznámené, že nárok žalobcu nebol uznaný. Daňovník v predmetnom prípade podal daňové priznanie dňa 31.01.2007, na základe čoho bola správcom dane vyrubená daň. Proti vydanému platobnému výmeru v zákonom stanovenej lehote nepodal daňovník riadny a ani mimoriadny opravný prostriedok. Platobný výmer č. 1010703369 zo dňa 19.04.2007, ktorý daňovník prevzal dňa 14.05.2007, sa stal právoplatným dňa 29.05.2007 a vykonateľný dňa 01.12.2007. Daňovník nepožiadal o odklad platenia dane v splátkach a listom zo dňa 22.10.2007 požiadal o vydanie potvrdenia o neexistencii nedoplatkov, na čo mu bolo vystavené potvrdenie zo dňa 26.10.2007. Správca dane postupoval zákonným spôsobom podľa zákona č. 582/2004 Z.z. a podľa všeobecne záväzného nariadenia Mesta Vrútky č. 2/2005 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Nie je povinnosťou správcu dane prihliadať pri vydávaní platobného výmeru na miestne podmienky a posudzovať možnosť zníženia sadzby dane. Takáto povinnosť nevyplýva správcovi zo žiadneho platného právneho predpisu. Správca dane podané daňové priznanie kontroluje z hľadiska pravdivosti, správnosti a určenia základu dane. Žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť ako správca dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané zníženie sadzby dane, že žalovaný nemal byť schopný zabezpečiť daňovníkovi možnosť prístupu k nehnuteľnostiam, takéto tvrdenie je absurdné a účelové. Nehnuteľnosť sa nachádza v centre Mesta Vrútky na hlavnej križovatke. Na daňovú povinnosť nemá vplyv ani skutočnosť, že budova sa prestala užívať. Tvrdenie o nezákonne a protiústavne vyrubenej dani z nehnuteľností je neopodstatnené. Daň z príjmu je príjmom štátu a daň z nehnuteľností príjmom územnej samosprávy. Akýkoľvek nárok žalobcu v predmetnej veci považuje za premlčaný, nakoľko nárok na náhradu škody sa premlčí v zmysle § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Návrh považuje žalovaný za predčasne podaný, a to ešte pred prerokovaním nároku o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keďže táto žiadosť bola doručená žalovanému až dňa 03.04.2017, v ten istý deň ako bola žaloba podaná na súde. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
3. V súlade s ust. § 167 ods. 3 CSP sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 04.08.2017, v ktorom zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že nevyužitie riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku nie je podstatné v tejto veci, keďže ich využitie nie je podmienkou pre možnosť uplatnenia nároku žalobcu. Dôvodom jeho nevyužitia opravných prostriedkov je skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu sa dozvedel o nesprávnosti a nezákonnosti úradného postupu až neskôr, a to po uplynutí lehôt na podanie opravných prostriedkov. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že premlčacia doba neuplynula, nakoľko za začiatok 10 ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 19 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa považuje oznámenie, prípadne doručenie rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Udalosť, z ktorej škoda vznikla, resp. škodová udalosť, ale nie je len samostatný protiprávny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku škody, ale tento pojem zahŕňa aj vznik škody. Ku vzniku škody došlo až uhradením dane vyrubenej na základe platobného výmeru. Až tohto dňa došlo reálne k vzniku škody. Škodová udalosť bola teda dovŕšená dňom zaplatenia dane a objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení dane. Podaním žaloby bola lehota zachovaná. V čase uhradenia dane právny predchodca žalobcu nevedel o skutočnosti, že daň bola vyrubená nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postupu. O vzniku škody sa právny predchodca žalobcu dozvedel až po dni 10.05.2012, kedy sa na internete dočítal o tom, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí predbežne prerokoval návrh skupiny 34 poslancov NR SR. Potom ako sa právny predchodca žalobcu dozvedel, že uvedený návrh je postavený aj na právnom názore, ktorý vychádza z nezákonnej ľubovôle obcí pri stanovovaní výšky miestnych daní zistil, že mu nezákonným postupom žalovaného vznikla škoda na majetku.
4. V súlade s ust. § 167 ods. 4 CSP sa žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na svojom vyjadrení k podanej žalobe. Navrhol žalobu zamietnuť. Použitie ust. OZ o plynutí subjektívnej lehoty sú bezpredmetné, nakoľko podľa nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 430/2011 pre premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie sú splnené predpoklady na použitie všeobecných ustanovení OZ. Tvrdenie žalobcu o podaní návrhu nesúladu niektorých ustanovení Zákona č. 585/2004 Z.z. s ústavou SR je v danom smere neurčité, nezrozumiteľné a nejasné. Pokiaľ žalobca uvádza, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť až od okamihu zaplatenia vyrubenej dane, uviedol, že daň bola zaplatená právnym predchodcom žalobcu po častiach dňa 12.07.2007, 10.10.2007 a 12.10.2007, pričom žaloba bola podaná až dňa 03.04.2017.
5. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti PZ žalobcu a žalobcu, ktorí mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť neospravedlnili. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania z vážnych dôvodov.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom PZ žalovaného zistiac nasledovný skutkový stav:
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach. Ďalej uviedol, že nebol splnené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody. Rozhodnutie bolo právoplatné a vykonateľné. Nebolo napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom.
8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 01.2014 uzavretej medzi postupcom N. Z., Y.. XX.XX.XXXX a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania.
9. Platobným výmerom č. 1010703369 zo dňa 19.04.2007 mal súd preukázané, že daňovníkovi N. Z. bola vyrubená daň z pozemkov v celkovej výške 63,15 € (1.902,53,- Sk) a daň zo stavieb vo výške 1.101,51 € (33.184,- Sk), t. j. celkovo daň z nehnuteľností vo výške 1.164,68 € (35.087,- Sk), ktorých splátky sú splatné v termíne do 31.05.2007 v sume 8.772,- Sk, v termíne do 30.07.2007 v sume 8.772,- Sk, v termíne do 30.09.2007 v sume 8.772,- Sk a v termíne do 30.11.2007 v sume 8.771,- Sk. V zmysle poučenia je možné proti platobnému výmeru podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia u správcu dane vo Vrútkach. Odvolanie má odkladný účinok. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2007 a vykonateľnosť dňa 01.12.2007.
10. Návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy zo dňa 28.03.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody v celkovej výške 1.164,67 €. Návrh odôvodil rovnakými skutočnosťami ako uviedol aj v žalobe.
11. Písomným podaním zo dňa 13.04.2017, doručeným právnemu zástupcu žalobcu dňa 02.05.2017, žalovaný odpovedal na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku s tým, že nárok na náhradu škody
neuspokojí. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval zákonným spôsobom. Neporušil právnu povinnosť skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane. Nárok žalobcu považuje za premlčaný.
12. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že právny predchodca žalobcu uhradil dňa 12.07.2007 splátku dane vo výške 8.772,- Sk, dňa 11.10.2007 dve splátky, každú vo výške 8.772,- Sk a dňa 15.10.2007 poslednú splátku vo výške 8.771,- Sk.
13. Potvrdením zo dňa 26.10.2007 žalovaný na žiadosť právneho predchodcu žalobcu potvrdil, že tento má voči žalobcovi splnené daňové povinnosti.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „Zákon“) územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a) nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 12 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Podľa § 13 Zákona na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>. Podľa § 14 Zákona územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 Zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
15. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol v celom rozsahu, nakoľko je nedôvodná. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby mal súd preukázanú Zmluvou o postúpení pohľadávok. Aj keď sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má ten účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno však uplatniť iba vtedy, ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o nároku na náhradu škody je takýmto rozhodnutím viazaný. Nezákonnosť rozhodnutia už musí byť vyslovená v zrušujúcom, resp. zmeňujúcom rozhodnutí, ktoré bolo vydané na základe opravného prostriedku. Právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd konštatuje, že platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2007. Právny predchodca žalobcu proti nemu nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Naopak sám požiadal žalovaného o vystavenie potvrdenia o splnení si daňovej povinnosti. Súd nemal preukázané ani prípady hodné osobitného zreteľa, v prípade ktorých existencie by sa splnenie podmienky podania riadneho opravného prostriedku nevyžadovalo. Žalobca takéto dôvody hodné osobitného zreteľa v spore ani netvrdil. Súd nemal preukázané ani prekročenie právomoci žalovaného ako správcu dane. Nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu územnej samosprávy, ktoré je v rozpore v právnym poriadkom SR, prípadne zo záväzkami, ktoré vyplývajú z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je oprávnený takéto rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku nie je oprávnený posudzovať zákonnosť, resp. nezákonnosť rozhodnutia. Túto otázku nemôže riešiť ani ako predbežnú. V zásade platí, že právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť. Zákon však počíta aj s určitými výnimkami, kedy sa možnosť poškodeného subjekt domáhať náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny, ale vychádza z predpokladu, že k vzniku škody môže dôjsť ešte predtým ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. predtým ako bolo zrušené, alebo zmenené. Takýmito výnimkami sú existencia tzv. ničotného rozhodnutia, existencia vykonateľného rozhodnutia bez ohľadu na jeho právoplatnosť a existencia prípadov hodných osobitného zreteľa. Ani jednu z týchto výnimiek súd v danom spore nemal preukázanú. Naproti tomu za nesprávny úradný postup je možné považovať porušenie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonných zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu nezákonného rozhodnutia ani nesprávneho úradného postupu. Je na uvážení súdu ako posúdi jednotlivé nároky uplatňované v konaní. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť príslušného orgánu, porušovanie povinností uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie zákonom určenej lehote, či nevydanie takéhoto rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného platí, že v prípade nesprávneho úradného postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom ako práve rozhodovacou činnosťou, čo v danom prípade nebolo splnené. Preto súd nárok žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd konštatuje, že nie sú splnené zákonné podmienky na uplatnenie, priznanie nároku na náhradu škody. Z dôvodu procesnej ekonómie sa súd bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania rozhodol súd tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov