Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-1851-2012.pdf
PDF · 71.84 KB
Case nature
Subarea
13Er/1851/2012
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: D?VERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35942436, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. XX/XX, XXX XX E., vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Petra Krištofíka, so sídlom na A.Pietra 10645/17, 036 01 Martin, pod sp.zn. EX 4129/12, o vymoženie 1 570,12 Eur s prísl., o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie p r i z n á v a vo výške 39,83 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1222836272 zo dňa 26.08.2012 a výkaz nedoplatkov č. 1104012272 zo dňa 20.11.2011, podal súdnemu exekútorovi dňa 05.11.2012 návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie poverením Okresného súdu Trebišov sp.zn. 13Er/1851/2012 - 9, číslo 5811 *092835, zo dňa 20.11.2012.
2. Súdny exekútor predložil súdu dňa 12.01.2018 návrh na zastavenie exekučného konania, nakoľko mu dňa 05.01.2018 bolo doručené podanie oprávneného zo dňa 03.01.2018, ktorým navrhuje zastaviť predmetné exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň uviedol, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje v rozsahu 39,83 Eur.
3. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
4. Podľa ust. 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 05.11.2012, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a ustanovení Exekučného poriadku skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Z podania oprávneného zo dňa 03.01.2018 bolo zistené, že oprávnený navrhol zastaviť exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Oprávnený takto využil svoje dispozičné právo, ktorým je exekučné konanie ovládané, a ktoré znamená, že aj bez udania dôvodu môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekučného konania či už v celku alebo v časti kedykoľvek v priebehu exekučného konania.
9. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že sú splnené podmienky na zastavenie exekučného konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a preto predmetnú exekúciu zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
10. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
12. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
14. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Súdny exekútor v podaní zo dňa 11.01.2018 žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 33,19 Eur a 20% DPH, pričom súdny exekútor predložením kópie osvedčenia pre DPH preukázal, že je platcom DPH.
17. Súd na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia, pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti chce poukázať na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, 11 CoE 71/2011 zo
dňa 28.10.2011, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a t.z. že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne iba vtedy, ak oprávnený zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je potrebné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V danom prípade podanie oprávneného zo dňa 03.01.2018, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie, je možné považovať za taký procesný úkon, ktorý zakladá nárok súdneho exekútora na priznanie náhrady trov exekúcie a následné zaviazanie oprávneného na ich úhradu.
Poučenie:
Proti výroku I. nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd ( § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie( § 364 CSP).