Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-169-2016.pdf
PDF · 158.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/169/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: O., o zaplatenie 168,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 49,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 269,34 eur od 9. 4. 2015 do 1. 6. 2015 a zo sumy 49,34 eur od 2. 6. 2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22. 12. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 168,59 eur, spolu s úrokom vo výške 18,16 % ročne zo sumy 317,54 eur od 4. 3. 2015 do 1. 6. 2015, zo sumy 168,59 eur od 2. 6. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 388,59 eur odo dňa 4. 3. 2015 do 1. 6. 2015, zo sumy 168,59 eur od 2. 6. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 14. 2. 2014 uzavrela spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere ktorej obsahom bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 387,09 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, pričom žalovaný mal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 24 mesačných splátok vo výške 20,99 eur so splatnosťou prvej splátky 15. 3. 2014. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, keď uhradil len časť dlžnej sumy vo výške 337,75 eur, pričom v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásila spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 3. 3. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatným dlh žalovaného v celom rozsahu, pričom aktuálna výška dlhu žalovaného je 168,59 eur. Nakoľko podľa žalobcovho tvrdenia bol v úverovej zmluve dojednaný úrok vo výške 18,16 % ročne, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku a tiež úroku z omeškania v zákonnej výške v
súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka. V žalobe uviedol, že s účinnosťou ku dňu 1. 7. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902 v dôsledku čoho spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. zanikla a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, teda žalobca.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatých splátkach, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení a výpis z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznáva. Potvrdil, že bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 387,09 eur, avšak tvrdil, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tiež jej chýbajú zákonné náležitosti, najmä údaj o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti a rozlíšenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, preto sa jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver. Podľa žalovaného, nakoľko poskytnutá mu bola suma 387,09 eur a uhradená ním bola suma 337,75 eur, do vrátenia istiny mu chýba už len suma 49,34 eur. V prípade že bude zaviazaný k jej zaplateniu, požiadal aby mu bolo povolené plnenie v splátkach, čo odôvodnil tým, že nemá trvalý pracovný pomer. Žalovaný v závere svojho písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že rozsudkom žiada určiť, že zmluva o úvere uzavretá so žalobcom je bezúročná a bez poplatkov.
5. Na tvrdenia žalovaného žalobca reagoval písomne dňa 12. 12. 2017 tak, že s názorom o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluve nesúhlasí. Poukázal na to, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy žiadne skutočnosti nerozporoval a ani nevyslovil nesúhlas so znením úverovej zmluvy, naopak túto podpísal a súhlasil s ňou. Tvrdil, že v zmluve je výslovne uvedený termín splatnosti poslednej dohodnutej splátky, a to deň 15. 2. 2016 a tiež je v nej uvedená výška, počet aj splatnosť splátok. Poukazujúc aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 9. 11. 2016 žalobca tvrdil, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti a nie je dôvod posúdiť daný úver ako bezúročný a bez poplatkov.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 24. 1. 2018, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili žalobca ani jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní s tým, že na žalobe trvá a súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich písomných námietkach voči uplatnenému nároku ako aj na svojej žiadosti o povolenie splácať prípadne prisúdenú sumu v splátkach s tým, že chcel by dlh splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, pričom poukázal na svoj príjem a iné dlhy o ktorých predložil doklady. Vo vzťahu k tej časti svojho písomného vyjadrenia k žalobe, kde uviedol, že žiada rozsudkom určiť zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkov žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemal tým na mysli samostatnú vzájomnú žalobu o ktorej by sa rozhodovalo osobitným rozsudkom, ale uviedol to len ako súčasť svojej procesnej obrany nakoľko má za to, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, na čo žiada pri rozhodnutí prihliadať.
8. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že uzavrel predmetnú zmluvu, stalo sa tak online, elektronicky, jednalo sa o nákup cez obchod ALZA SK a prebiehalo to tak, že zadal tam svoje osobné údaje a zamestnávateľa a na to mu prišiel formulár zmluvy kde boli uvedené údaje o samotnom úvere, pričom mal formulár vytlačiť a podpísať, čo aj urobil. Uviedol, že podmienkam úveru síce celkom nerozumel, no nemal možnosť do zmluvy zasiahnuť a niečo na nej meniť. Žalovaný potvrdil, že peňažné prostriedky boli poskytnuté, ako aj to, že doposiaľ na úver zaplatil len sumu 337,75 eur s poslednou úhradou dňa 1. 6. 2015, odvtedy neplatil nič. Tvrdil, že ohľadom poistenia mu nikto nič nevysvetlil, nerozpísal, s nikým ani osobne nerozprával, všetko prebehlo online. Predčasné zosplatnenie úveru žalovaný nerozporoval, potvrdil, že chodili mu upomienky k plateniu a že meškal so splátkami, trval však na tom, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný na pojednávaní popísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že má viacej dlhov, a to voči spoločnostiam Friendly Finance, Pohotovosť, Minihotovosť, takisto mu prišiel teraz nedávno platobný rozkaz na sumu 11.000,- eur pre spoločnosť PROFI CREDIT, je voči nemu vedená aj exekúcia, býva v nájme za ktorý platí 175,- eur mesačne, úspory ani majetok väčšej hodnoty nevlastní.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a tiež žalovaným na preukázanie jeho pomerov a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit.:. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - mobilného telefónu ktorého cena bola 387,09 eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi nehradil nič, na celú kúpnu cenu tovaru vo výške 387,09 eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 24 mesačnými splátkami vo výške 20,99 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 464,64 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 19,78 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 45,94 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 18,16 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15. 3. 2014, konečná splatnosť úveru dňa 15. 2. 2016 a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: komplexný súbor poistenia Istota, poplatok za poistenie 8,42 %“. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Kežmarku dňa 14. 2. 2014.
11. Žalobca na dôkaz predložil tiež prehľad splátok (čl. 15 spisu) v ktorom je pri každej z 24 splátok uvedené, koľko z tej ktorej splátky je určené na istinu, koľko na úroky a že v každej splátke je obsiahnuté aj poistenie vo výške 1,63 eur.
12. Z potvrdenia zo dňa 3. 11. 2016 predloženého žalobcom (čl. 18 spisu) bolo zistené, že žalovanému bola dňa 27. 2. 2014 poskytnutá suma 387,09 eur, čo žalovaný v priebehu sporu sám potvrdil.
13. Z potvrdenia na čl. 19 spisu súd zistil, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovaným v splátkach zaplatená žalobcovi dňa 7. 3. 2014 suma 20,99 eur, dňa 30. 4. 2014 suma 20,99 eur, dňa 22. 5. 2014 suma 20,99 eur, dňa 25. 7. 2014 suma 54,78 eur a dňa 1. 6. 2015 suma 220,- eur, spolu teda suma 337,75 eur, čo rovnako žalovaný v spore aj sám potvrdil.
14. Zo žalobcom predloženého „Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 10. 3. 2015 adresovaného žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. žalovanému oznámila, že splatnosť úveru v celom rozsahu nastala dňa 3. 3. 2015 a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 388,59 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 317,54 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 40,35 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 30,70 eur.
15. Žalobca tvrdí, že zo sumy 388,59 eur uhradil žalovaný doposiaľ len sumu 220,- eur, jeho dlh je tak vo výške 168,59 eur čo sa rovná výške žalovanej istiny.
16. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na kúpu spotrebného tovaru je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 14. 2. 2014 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami (14. 2. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
19. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
26. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 14. 2. 2014 a predložením potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 18 spisu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému a potvrdením o prijatých splátkach na čl. 19 spisu preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 387,09 eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil spolu sumu 337,75 eur, z toho časť vo výške 117,75 eur pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a časť vo výške 220,- eur po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu dňa 3. 3. 2015. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je rovnako ako žalovaný toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške tomuto žalovanému poskytnutej sumy, t. j. 387,09 eur. A keďže z tejto sumy už žalovaný časť vo výške 337,75 eur žalobcovi vrátil, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 49,34 eur (387,09 eur - 337,75 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny, avšak so začiatkom omeškania žalovaného až odo dňa 9. 4. 2015.
27. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (14. 2. 2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
28. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 14. 2. 2014 súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť všeobecné podmienky či iné individuálne nevyjednané obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky.
30. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len osobitným uvedením miesta podpisu zmluvy a svojho podpisu. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa.
31. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j. 464,64 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade až o 39,12 eur (súčin výšky a počtu splátok, t. j. 20,99 x 24 sa totiž v skutočnosti rovná sume 503,76 eur a nie v zmluve uvedenej sume 464,64 eur), čo je pri danej výške a splatnosti úveru podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
32. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 39,12 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 464,64 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 503,76 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok.
33. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. I keby spotrebiteľ nebol nútený pristúpiť k poisteniu, podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve je uvedené, že poplatok za poistenie je 8,42 %, nie je však zrejmé z čoho. Z výpisu z úverového účtu žalovaného na čl. 15 spisu vyplýva, že poistné malo byť mesačne vo výške 1,63 eur. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Údaj uvedený veriteľom ako údaj o RPMN, t.j. 19,78 % totiž zodpovedá výške mesačnej splátky 19,36 eur, teda výške splátky bez poistenia a teda nenapĺňa požiadavku zákona. Nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je osobitným dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd ďalej opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky v zmluve uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.
34. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia. V súvislosti s poukazom žalobcu na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a S., súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tu súdenom spore, kde v zmluve uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom a RPMN nezodpovedajú realite a skresľujú predstavu spotrebiteľa o „výhodnosti“ úveru, nakoľko deklarujú, že tento sa preplatí menej ako je tomu v skutočnosti ide o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku, preto následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je tu podľa názoru súdu plne na mieste.
35. Vzhľadom na tento zistený dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo potrebné a hospodárne sa ďalej zaoberať tvrdeniami žalovaného o absencii aj ďalších náležitostí zmluvy predpísaných zákonom majúcich tento následok. Je však treba dať za pravdu žalobcovi v tom, že tvrdenie žalovaného o absencii údaja o termíne konečnej splatnosti úveru nie je správne, lebo v zmluve je jasne uvedené, že prvá úverová splátka splatná bude dňa 15. 3. 2014, ďalšie vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca a je tam výslovne a konkrétne uvedený aj termín konečnej splatnosti úveru - deň 15. 2. 2016. Na druhej strane treba dať za pravdu žalovanému v tom, že podľa zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ) v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej úverovej zmluve toto rozlíšenie absentuje (zmluva obsahuje len výšku mesačnej anuitnej splátky bez špecifikácie) čo by rovnako bol dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (podporne súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 4. 2015 sp. zn. 11Co/127/2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 6. 2015 sp. zn. 6Co/345/2015).
36. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o RPMN a o celkovej splatnej čiastke v zmluve odporuje realite, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
37. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 387,09 eur. Podľa potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na úver súd mal za preukázané, že zaplatená žalobcovi bola suma 337,75 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže požadovať od žalovaného len vrátenie sumy 49,34 eur (387,09 eur - 337,75 eur), ktorá je celá splatná. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 49,34 eur mu do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Potvrdil to aj samotný žalovaný. Preto v časti o zaplatenie sumy 49,34 eur súd žalobe vyhovel. Nakoľko z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že pôvodný veriteľ - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bol k 30. 6. 2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, je žalovaný povinný svoj dlh plniť práve žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa.
38. V ostatnej časti nárokov žalobcu poňatých do žalobcom vyčíslenej istiny sporu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úroku aj ďalšie nároky zo zmluvy o úvere ktorými vychádzajúc zo špecifikácie v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10. 3. 2015 sú „dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 40,35 eur“ a „náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 30,70 eur“. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani tieto úroky a poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 40,35 eur z titulu „úrokov, poplatkov a poistného“ nepriznal. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ žalobca ničím nepreukázal, pričom ich výšku a špecifikáciu predložil len vo forme akejsi vytlačenej počítačovej zostavy (čl. 16 spisu).
39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
40. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
41. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by vzhľadom na ich špecifikáciu boli napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovanému a podobne. Mnohé z týchto nákladov vyčíslil zjavne len paušálne, čo vyplýva z prehľadu na čl. 16 spisu. Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1. 2. 2013 zapracovaním nového ust. § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka
priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.
42. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena čo do preukázania základu a výšky daných nákladov tieto žalobcovi nebolo možné priznať. Súd len pre úplnosť záverom uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, ktorý mu však nevznikol, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
43. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
47. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby a jej príloh určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 4. 3. 2015 na základe toho, že listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ (čl. 17 spisu) zo dňa 10. 3. 2015 adresovaným žalovanému mu oznámil predčasné zosplatnenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov ku dňu 3. 3. 2015.
49. Žalovaný sám potvrdil, že meškal so splátkami úveru a že bol aj písomne upozorňovaný na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Nerozporoval, že veriteľ po práve a v súlade s dohodnutými podmienkami predčasne úver zosplatnil a žalovaný bol k vráteniu dlžnej sumy vyzvaný. Keďže napriek uvedenému dlžná suma nevrátenej úverovej istiny, na ktorú veriteľovi nárok vznikol zaplatená nebola, žalovaný je v omeškaní so zaplatením tejto sumy, avšak nie odo dňa 4. 3. 2015 ako tvrdil žalobca, ale až odo dňa 9. 4. 2015, keďže oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru bolo doručené žalovanému až dňa 25. 3. 2015 ako to vyplýva z potvrdenia pošty na rube čl. 17 spisu a bola mu v ňom na plnenie poskytnutá lehota 14 dní. Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemohol poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru skôr ako mu ju veriteľ oznámil, k čomu došlo v oznámení zo dňa 10. 3. 2015, dovtedy mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol ale priznať ho možno až po doručení mu predmetného oznámenia a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom mu poskytnutej. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak vo svojom „požiadaní“ veriteľ žalovanému poskytol lehotu, ktorá plynula do 8. 4. 2015 a v tento deň nebola dlžná suma úverovej istiny žalobcovi uhradená, od 9. 4. 2015 žalovaný je v omeškaní s jej zaplatením, ktoré trvá. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (5,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dňom 9. 4. 2015 preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 269,34 eur a po úhrade sumy 220,- eur dňa 1. 6. 2015 je od 2. 6. 2015 žalovaný v omeškaní so zaplatením úverovej istiny vo výške 49,34 eur, uložil im súd spolu so sumou 49,34 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 269,34 eur od 9. 4. 2015 do 1. 6. 2015 a zo sumy 49,34 eur od 2. 6. 2015 zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny a za čas pred 9. 4. 2015 súd žalobu zamietol.
50. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na pomery žalovaného zistené z jeho výsluchu a z ním predložených výplatných pások a potvrdení o existencii iných jeho dlhov, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 20,- eur mesačne. Súd vzal na zreteľ aj porovnanie dopadu ktorý by mohlo mať nevyhovenie žiadosti o splátky na pomery žalovaného v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomeru žalobcu, ktorý ako veľká nadnárodná právnická osoba tým nebude zďaleka tak výrazne dotknutý ako by bol žalovaný ak by mu súd splátky nepovolil.
51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené, v časti bola zamietnutá. Tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Nakoľko žalovaná bola suma 168,59 eur s príslušenstvom, je zrejmé, že úspech žalobcu v časti o zaplatenie sumy len 49,34 eur s príslušenstvom bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, na pojednávaní výslovne uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil
rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.