Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-595-2014.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/595/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Union zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, proti povinnému: B. Q., nar.XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX. B., zo,r. 17.03.2017 vedenej súdnym exekútorom: vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec), o vymoženie 759,29 eur, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 59,45 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa 06.10.2014 bol súdny exekútor JUDr. JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad Hlohovecpoverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu Union zdravotnej poisťovne, a.s., č. 1490130626 zo dňa 17.06.2014. Exekučné konanie sa začalo dňa 25.09.2014 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
1. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
2. Súd má z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. XD/XX/XXXX, F. zo dňa 13.07.2017 preukázané, že povinný dňa 17.03.2017 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
5. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
6. Podľa § 61 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
8. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
9. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
10. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 6MCdo/11/2011 vyslovil právny názor, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí uzavrel, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
13. Povinnosti z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ (povinný) zanechal iba nepatrný majetok, z ktorého dôvodu bolo dedičské konanie právoplatne zastavené. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto použitie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nie je správne (obdobne sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/2/2013 zo dňa 30.01.2014).
14. Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný a do jej práv a povinností nevstúpil žiadny dedič pre nemajetnosť povinného, súd v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
2. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 3. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 4. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. 5. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú půlhodinu.
6. Podľa § 21 vyhlášky odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 100 Sk (3,32 €), b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 30 Sk (1 €), c) požičanie spisu oprávneným osobám je 100 Sk (3,32 €).
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 144,49 eur, nasledovne: 9. -v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 96,28 eur: 1 úkon získanie poverenia 3,32eur, 1 úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32€, 24 úkonov každé zisťovanie účtu povinného 79,68€, 1 úkon doručenie príkazu na začatie exekpcie prikázaním pohľadávky v banke 3,32 €, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke 3,32 €, 1 úkon ďalšie zisťovanie platiteľa mzdy 3,32€. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 23 úkonov každé zisťovanie účtov povinného, nakoľko z obsahu predloženého úkon je zrejmé, že uvedené zisťovanie bolo vykonané, ako jeden úkon hromadne pre všetky banky, a ich súd nepovažuje za účelné úkony exekučnej činnosti, ktorý náhradu trov znáša účastník exekučného konania. Súdny exekútor účelne vykonal 6 úkonov exekučnej činnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur.
- v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 18,85 eur z toho doručenie vrátenia poverenia 1,25€ a konečného vyúčtovania 1,25€. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, za poštovné v sume 16,35 eur). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti súdny exekútor nepreukázal vynaloženie poštovné v sume 2,50 eur ( vrátenie poverenia a konečné vyúčtovanie), a preto súd túto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal. -súdny exekútor požadoval v zmysle § 23 vyhlášky náhradu za stratu času v sume 5,28€ za doručenie zásielok (príkaz na začatie exekúcie a na vykonanie exekúcie v banke a doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to podľa úradného záznamu súdneho exekútora zo dňa o osobnom doručovaní zamestnanca exekútorského úradu Mariána Haladu). Aj keď exekútorovi v rámci trov exekúcie patrí pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť náhrada za stratu času, neznamená to, že môže ísť o akékoľvek úkony vykonávané exekútorom mimo jeho sídla - musí ísť o úkony účelne vynaložené na vykonávanie exekúcie. Okrem toho musí byť vznik straty času a jej rozsah exekútorom preukázaný. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pri osobnom doručovaní. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, ak v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu doručí písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami. Súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu
len písomnosť súvisiacu s príslušným exekučným konaním, prípadne ak doručoval zároveň písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom z nich. Súdny exekútor zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal vznik straty času práve v uplatnenom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky.
- a v zmysle § 196 Exekučného poriadku 20 % DPH z odmeny, náhrady hotových výdavkov v sume 24,08 eur.
10. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z odmeny v sume 33,19 eur a hotových výdavkob v sume 16,35 eur za výkon exekučnej činnosti zvýšenej o 20 % DPH v sume 9,91 eur spolu vo výške 59,45 eur. V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 13. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. 14. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú půlhodinu.
15. Podľa § 21 vyhlášky odmena za a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 100 Sk (3,32 €), b) nahliadnutie do spisov oprávnenými osobami za každú aj začatú hodinu je 30 Sk (1 €), c) požičanie spisu oprávneným osobám je 100 Sk (3,32 €).
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p.). Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.